Vytvorené: pred 5 rokmi

Rodinná terapia

Rodinná terapia je jednou z metód psychoterapie, ktorá sa zaoberá rodinnými problémami. Na klienta sa pozerá ako na súčasť konkrétnej  rodiny, prepojeného rodinného systému, ktorý má svoju štruktúru vzťahov, pravidlá spolužitia, zaužívané interakcie, zvyklosti. Rodina funguje ako systém a správanie každého jej člena ovplyvňuje i správanie ostatných. Príznaky poruchy u jedného člena rodinného systému bývajú signálom alebo dôsledkom narušení v rodine - fungovania rodiny ako celku, alebo niektorej jeho časti.

Ide o terapeutický prístup, ktorého úlohou je navodiť užitočné zmeny v narušenej rodinnej skupine, zmeniť spôsob interakcií medzi jednotlivými členmi, prípadne pohľad na seba samého alebo na niektorého člena v rámci rodiny. Zameriava sa na navodenie pozitívnych, prospešných zmien  vo fungovaní rodiny.

Ako funguje
Pri rodinnej terapii sa preto obvykle pracuje s celou rodinou, alebo s jej časťou (s tými členmi, ktorí sú pre zmenu vo fungovaní rodinného systému potrební a podstatní). 

Podpora zo strany nezainteresovanej osoby - terapeuta - môže byť rodine nápomocná. Rodina sa stretáva s terapeutom a spoločne hľadajú riešenia problémov, riešenia vzťahových konfliktov medzi jednotlivými jej členmi, pracujú na zvýšení porozumenia, so snahou o obnovenie harmonického fungovania rodiny. Terapeut ponúka priestor každému členovi rodiny  na vyjadrenie jeho pocitov a postojov, pracuje s analýzou komunikácie v rodinnom systéme.  Využíva sa napr. aj práca s rodinnou históriou, s rodinnými príbehmi, rituálmi.

Jednou z možností rodinnej terapie je aj viacgeneračná terapia (rozšírená rodina, napr. za účasti starých rodičov, iných dôležitých príbuzných), alebo aj párová terapia (pracuje s manželským párom, dvojicou). Jednou z foriem môžu byť aj rodičovské skupiny. 

Kedy je vhodná
Rodinná terapia sa odporúča napr. aj :
  • pri boji s poruchami správania (napr. aj v súvislosti s hyperkinetickým syndrómom
  • pri psychosomatických poruchách niektorého z členov rodiny 
  • rodinám, ktoré majú osvojené deti vo forme náhradnej rodinnej výchovy, napr. v pestúnskej starostlivosti 
  • aj rodine, ktorá má niektorého člena dlhodobo od rodiny odlúčeného 
  • rodinám s postihnutým dieťaťom
  • pri liečbe závislostí alebo chronických chorobách 
  • pri prechádzaní kritickou etapou v rodinnom spoločenstve (rozvod rodičov, úmrtie)