Hipoterapia
Súvisiace terapie
Psychoterapie a terapie KBT ABA terapia Činnostná terapia Biblioterapia Psychomotorická terapia (pohybová) Dramatoterapia Zooterapia Ergoterapia Muzikoterapia Skupinová terapia Individuálna terapia Canisterapia Hipoterapia Arteterapia Rodinná terapia Adlerovská psychoterapia a poradenstvo Model Virginie Satirovej Psychoanalytická psychoterapia Metóda Veroniky SherborneČo je to
Hipoterapia je špecifický terapeutický prístup, patriaci do oblasti zooterapie/animoterapie. Využíva pôsobenie koňa na človeka po psychickej, ale i fyzickej stránke. Je dokázané, že takáto terapia má pozitívny psychologický, rehabilitačný a aj sociálny účinok pre ľudí s psychickým alebo fyzickým handicapom. Hovorí sa, že kôň prepožičiava nechodiacemu nohy, nepočujúcemu uši, nevidiacemu oči, úzkostnému istotu.
Človek sediaci na koni sa musí neustále prispôsobovať jeho špecifickým pohybom. V prípade, že je imobilný na dolné končatiny, panva vykonáva pohyby veľmi podobné pohybom pri chôdzi. Teplo konského tela pôsobí uvoľňujúco na svaly človeka, konské pohyby sú zdrojom rytmických impulzov, ktoré sú prenášané z koňa na človeka, čím dochádza k uvoľneniu svalového napätia, navodzujú kĺbovú mobilizáciu a odbúravajú nesprávne pohybové stereotypy. Nastáva mimovoľné zapojenie reflexov pre rovnováhu. Dochádza k zlepšeniu pohybovej symetrie, koordinácie pohybov, ako aj k stimulácii dýchacieho svalstva. Deti i dospelí na koni jazdia, vozia sa, polohujú cvičia, učia sa koňa vnímať, chápať, rešpektovať a spolupracovať s ním.
Kone využívané pre hipoterapiu potrebujú prejsť špeciálnym výcvikom, taktiež aj hipoterapeuti potrebujú špeciálne kurzy a vzdelanie. Často je potrebná spolupráca viacerých odborníkov (psychológ, hipoterapeut, rehabilitačný lekár, asistent a pod.).
Hipoterapia prebieha individuálne, ale aj skupinovo - v závislosti od stupňa a druhu ťažkostí alebo postihnutia. Môže byť realizovaná v krytej jazdiarni, pod holým nebom alebo aj formou kratších či dlhších vychádzok do prírody.
Pre koho je určená
Hipoterapia je špecifický terapeutický prístup, patriaci do oblasti zooterapie/animoterapie. Využíva pôsobenie koňa na človeka po psychickej, ale i fyzickej stránke. Je dokázané, že takáto terapia má pozitívny psychologický, rehabilitačný a aj sociálny účinok pre ľudí s psychickým alebo fyzickým handicapom. Hovorí sa, že kôň prepožičiava nechodiacemu nohy, nepočujúcemu uši, nevidiacemu oči, úzkostnému istotu.
Človek sediaci na koni sa musí neustále prispôsobovať jeho špecifickým pohybom. V prípade, že je imobilný na dolné končatiny, panva vykonáva pohyby veľmi podobné pohybom pri chôdzi. Teplo konského tela pôsobí uvoľňujúco na svaly človeka, konské pohyby sú zdrojom rytmických impulzov, ktoré sú prenášané z koňa na človeka, čím dochádza k uvoľneniu svalového napätia, navodzujú kĺbovú mobilizáciu a odbúravajú nesprávne pohybové stereotypy. Nastáva mimovoľné zapojenie reflexov pre rovnováhu. Dochádza k zlepšeniu pohybovej symetrie, koordinácie pohybov, ako aj k stimulácii dýchacieho svalstva. Deti i dospelí na koni jazdia, vozia sa, polohujú cvičia, učia sa koňa vnímať, chápať, rešpektovať a spolupracovať s ním.
Kone využívané pre hipoterapiu potrebujú prejsť špeciálnym výcvikom, taktiež aj hipoterapeuti potrebujú špeciálne kurzy a vzdelanie. Často je potrebná spolupráca viacerých odborníkov (psychológ, hipoterapeut, rehabilitačný lekár, asistent a pod.).
Hipoterapia prebieha individuálne, ale aj skupinovo - v závislosti od stupňa a druhu ťažkostí alebo postihnutia. Môže byť realizovaná v krytej jazdiarni, pod holým nebom alebo aj formou kratších či dlhších vychádzok do prírody.
Pre koho je určená
Hipoterapia je určená pre rôzne vekové kategórie - od detí po dospelých.
Využíva sa najčastejšie pri poruchách pohybového aparátu a pri telesných postihnutiach, ako aj pri kombinovaných psychomotorických a senzomotorických postihnutiach.
U detí sa využíva najmä pri detskej mozgovej obrne (DMO), pri poruchách koordinácie, pri chybnom držaní tela, ale aj pri rôznych traumách či rečových neurózach. Často slúži aj na dosiahnutie pozitívnych zmien pri rôznych poruchách správania, poruchách pozornosti alebo pri poruchách osobnostného vývinu.
Využíva sa najčastejšie pri poruchách pohybového aparátu a pri telesných postihnutiach, ako aj pri kombinovaných psychomotorických a senzomotorických postihnutiach.
U detí sa využíva najmä pri detskej mozgovej obrne (DMO), pri poruchách koordinácie, pri chybnom držaní tela, ale aj pri rôznych traumách či rečových neurózach. Často slúži aj na dosiahnutie pozitívnych zmien pri rôznych poruchách správania, poruchách pozornosti alebo pri poruchách osobnostného vývinu.