Vytvorené: pred rokom
Vývinové poruchy aktivity a pozornosti

Popis 


Dnes sa často hovorí o hyperaktivite, hypoaktivite, ťažkostiach sústrediť sa, ťažkostiach v koncentrácii pozornosti, o ADD/ADHD. Všetky tieto prejavy spája jeden spoločný pojem: vývinové poruchy aktivity a pozornosti. 

Odborníci pod týmto pojmom poznajú celú skupinu prejavov, ktoré nie sú ovplyvnené výchovou, alebo „nechcením“ dieťaťa, ale zapríčiňujú ich odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy (CNS) spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu. Vývinovými sa nazývajú preto, lebo súvisia s vývinom a v jeho priebehu sa môžu meniť.

Prejavmi bývajú neschopnosť udržať pozornosť pri učení, pri plnení a dokončovaní úloh, pri hre a akejkoľvek aktivite, celková neschopnosť sústrediť sa, sprevádzaná viac alebo menej výraznou motorickou aktivitou, ktorú dieťa nie je schopné regulovať, ľahká vyrušiteľnosť akýmkoľvek podnetom, neschopnosť plánovať a usporiadať si činnosti, prechádzanie z jednej činnosti do druhej bez dokončenia predchádzajúcej, nepozornosť vo všetkých oblastiach bežného denného života a pod.

Aj v škole a aj doma sú takéto prejavy často vnímané veľmi negatívne a deti sú za ne trestané - neustále upozorňovania, poznámky do žiackej knižky, vnímanie dieťaťa ako lajdáka, neschopného či neposlušného a pod. Niekedy aj pri veľmi dobrom intelekte sú poruchy aktivity a pozornosti pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania, sťažujú jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi.

Čo ďalej?


S poruchami aktivity a pozornosti (či už s pridruženou hyperaktivitou, impulzivitou, hypoaktivitou alebo bez nich) sa dá do určitej miery pracovať. Čím skôr, tým lepšie.

Obyčajne je ako prvá doporučovaná tzv.režimová liečba – napr. zmena režimu učenia, celkového denného domáceho režimu, zmena nastavenia domácich výchovných pravidiel, postupov v škole, úprava pracovného prostredia doma aj v škole, používanie rôznych pomôcok a pod.

Veľmi účinná býva pre dieťa psychoterapia (napr. KBT), ale aj terapia pre rodičov so zameraním na nácvik rodičovských zručností (napr. filiálna terapia).

Niekedy je potrebná určitý čas aj medikamentózna liečba, ktorú môže stanoviť neurológ alebo pedopsychiater.

Veľmi účinne sa využíva taktiež alternatívna doplnková liečba formou špeciálnej metódy EEG- neurofeedback terapie.

Špecifiká vo vzdelávaní


Kde sa môže vzdelávať
Dieťa s touto diagnózou sa môže vzdelávať: 
  • v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami aktivity a pozornosti - PaP alebo v školách pri liečebno-výchovných sanatóriách – LVS (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety) - táto forma vzdelávania sa využíva najmä vtedy, ak už ambulantnou formou v poradniach ani nastavenými vzdelávacími postupmi v škole a doma nie je možné dieťaťu pomôcť, alebo boli všetky využité postupy neúspešné 
  • v špeciálnej triede pre žiakov s PaP, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú) 
  • v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky - táto forma vzdelávania je dnes pri poruchách aktivity a pozornosti najbežnejšia

Špecifickým cieľom vzdelávania žiakov s PAP je reedukácia a korekcia prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia, ako aj tréning požadovaných vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu. Základom je koordinovaný postup učiteľa, špec.pedagóga, psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa prípadne lekára. Často je nutné upraviť denný režim žiaka, stanoviť rutinný režim s čo najmenšími modifikáciami počas týždňa. 

Špecifické predmety 
Žiak s touto diagnózou môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradený aj tento špecifický predmet: 

  • Terapeuticko -  korekčné cvičenia (TKC) – cieľom predmetu je naučiť žiaka s PaP zvládať rôzne záťažové situácie, zmierňovať impulzivitu, agresivitu, rozvíjať a trénovať pozornosť, ovplyvňovať jeho aktivitu (hyper, alebo hypo), ovplyvňovať obvykle nízku frustračnú toleranciu na stres a na záťaž, podporovať primerané zapojenie žiaka do triedneho kolektívu, rovesníckej skupiny, širšieho sociálneho prostredia. 
  • Sekundárnym cieľom je prevencia vzniku vývinových porúch učenia, porúch správania ako následku neúspechu v osvojovaní gramotnosti. Vedie žiaka k sebapoznávaniu, sebaregulácii správania, primeranej komunikácii s okolím, k rozvoju špecifických funkcií, rozvoju emocionálnej inteligencie, komunikačných schopností, k celkovému osobnostnému rozvoju. Postupy sa prelínajú celým výchovno-vzdelávacím procesom.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu tu:


O nás Tipy Podmienky