Prečo je moje dieťa hyperaktívne?

Túto otázku si dáva často mnoho rodičov. Odborníci obvykle povedia, že presná príčina vzniku tejto poruchy dodnes nie je známa. Rodič (ale aj učiteľ) by mal vedieť a byť si istý, že jej príčinou nie je nevhodná či nesprávna výchova, alebo iné nevhodné sociálne vplyvy!

Spôsobujú ju drobné poškodenia neurologického charakteru, respektíve biochemické zmeny centrálneho nervového systému (CNS), ktorých následkom sú poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií.

ADHD je v medzinárodnej klasifikácii chorôb zaradená medzi poruchy správania, ktoré sú zapríčinené primárne vnútornými činiteľmi – teda nie výchovou!

Je to vývinová porucha – postihuje deti v priebehu ich vývinu.

Faktory, podieľajúce sa na vzniku ADHD
Dostupná literatúra uvádza rôzne faktory, ktoré sa môžu podieľať na jej vzniku:

Genetické faktory – výskumy, ktoré sa zaoberajú genetickými vplyvmi do dnešnej doby však nedokážu presne stanoviť tento vplyv, ale dokazujú zvýšené riziko výskytu hyperkinetického syndrómu v rodine, kde sa tento syndróm niekedy už vyskytol

Fyziologické, metabolické a chemické príčiny – predpokladá sa nerovnováha medzi chemikáliami pôsobiacimi v mozgu, najmä narušená regulácia na úrovni tzv. neurotransmitérov (prenášače vzruchov, nervových signálov v mozgu, noradrenalín a dopamín). Vedci poukazujú aj na fakt, že deti s ADHD majú tiež o niečo menšiu oblasť mozgového tkaniva v pravom frontálnom laloku a jeho zníženú metabolickú aktivitu – spracovávanie glukózy jednotlivými centrami (funkciou frontálneho laloku je napr. aj plánovanie a ovládanie podnetov). Taktiež bol zistený aj o niečo menší tzv. corpus callosum, t.j. zväzok nervových buniek, spojujúcich pravú a ľavú mozgovú hemisféru, ktoré umožňujú vzájomné prepájanie informácií spracovávaných v oboch hemisférach (výskumy kolektívu univerzity v Georgii pod vedením prof. Hynda)

Organické poškodenie mozgu pred, počas alebo po pôrode, pôrodné traumy, obzvlášť drobné poškodenia z nedostatočného zásobovania niektorých centier mozgu kyslíkom

Pôsobenie toxických látok, napr. otrava olovom – v minulosti sa používalo napr. ako súčasť farieb alebo hračiek (olovení vojačikovia) – u detí môže vyvolať ťažkú encephalitídu a po uzdravení často trpia príznakmi nepozornosti a hyperaktivity, pričom najrizikovejšou skupinou sú deti v období medzi 12. až 36. mesiacom veku života. Dnes je tiež veľmi diskutovanou aj otázka pôsobenia očkovacích látok v období raného detstva dieťaťa.

Užívanie drog a alkoholu v tehotenstve, niektoré štúdie uvádzajú aj fajčenie matky počas tehotenstva

Napriek tomu, že ADHD je podmienená vnútornými činiteľmi, ktoré sú pre jej vznik primárne, významnú úlohu zohrávajú v jej prejavoch aj činitele vonkajšie – v tomto prípade sekundárne, a to výchovné činitele a sociálne okolie dieťaťa, ktoré jej príznaky môžu výrazne ovplyvňovať tak negatívne, ako aj pozitívne.

ADHD je z týchto dôvodov klasickým príkladom bio-psycho-sociálnej poruchy, kde jej prejavy sú výsledkom vzájomného pôsobenia biologického a psychického založenia jedinca s vplyvom prostredia, v ktorom žije a ktoré na neho pôsobí. Toto prostredie pri správnom prístupe môže symptómy ADHD do značnej miery pomôcť eliminovať, ale aj naopak, pri nesprávnom prístupe značne zhoršovať.