Popis 

Žiaka s ADHD (z anglického Attention Deficit Hyperaktivity Disorder) si isto v triede okamžite všimne každý učiteľ. 

Dôvodom je jeho neštandardné správanie, ktoré mu obvykle sťažuje aj jeho školské výkony – neschopnosť udržať pozornosť pri učení, pri plnení a dokončovaní úloh, pri hre a akejkoľvek aktivite, celková neschopnosť sústrediť sa, sprevádzaná viac alebo menej výraznou motorickou aktivitou, ktorú dieťa nie je schopné regulovať a ktorú nazývame hyperaktivita.

V škole sa napríklad takéto dieťa neustále vrtí, nenechá v kľude ruky ani nohy, neposedí, nevníma čo sa mu hovorí, ľahko sa nechá vyrušiť akýmikoľvek podnetmi, skáče do reči, vyrušuje, rozpráva si samé pre seba, nevie sa dočkať kedy príde na neho rad, má chaos vo svojich veciach, nevie si usporiadať a zorganizovať činnosti, nevie plánovať, prechádza z jednej činnosti do druhej, zabúda, je trvalo nepozorné takmer vo všetkých oblastiach denného života, nie je schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať. Často býva aj vysoko impulzívne – najskôr koná, až potom premýšľa. Vyvíja sa tzv."bludný kruh", z ktorého je niekedy ťažké nájsť východisko. 

Aj v škole a aj doma sú takéto prejavy často vnímané ostatnými veľmi negatívne a deti sú za ne trestané (neustále upozorňovania, poznámky do žiackej knižky, vnímanie dieťaťa ako lajdáka, nevychovaného a pod.). Niekedy aj pri veľmi dobrom intelekte je ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania, sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi. Rodičia dieťaťa s ADHD často aj doma prežívajú veľké starosti, diagnóza má vplyv na celkovú pohodu v rodine. 

Tieto prejavy nie sú ovplyvnené výchovou, alebo „nechcením“ dieťaťa, ale zapríčiňujú ich odchýlky vo vývoji centrálnej nervovej sústavy (CNS) spojené s prenosom signálov v CNS na báze dopamínu a noradrenalínu. Príčiny ADHD môžu byť postavené na rôznych základoch. 

Čo ďalej?

S poruchami pozornosti (či už s pridruženou hyperaktivitou, impulzivitou, hypoaktivitou alebo bez nich) sa dá do určitej miery pracovať. Čím skôr, tým lepšie.

Obyčajne je ako prvá doporučovaná tzv.režimová liečba – napr. zmena režimu učenia, celkového denného domáceho režimu, zmena nastavenia domácich výchovných pravidiel, postupov v škole, úprava pracovného prostredia doma aj v škole, používanie rôznych pomôcok, nácvik potrebných exekutívnych funkcií, štrukturovanosť učenia a pod.

Veľmi účinná býva pre dieťa psychoterapia (napr. KBT), ale aj terapia pre rodičov so zameraním na nácvik rodičovských zručností (napr. filiálna terapia)

Niekedy je potrebná a vhodná určitý čas aj medikamentózna liečba, ktorú môže stanoviť klinik (obvykle neurológ alebo pedopsychiater).

Veľmi účinne sa využíva taktiež alternatívna doplnková liečba formou špeciálnej metódy EEG- neurofeedback terapie.

Špecifiká vo vzdelávaní 

Špecifickým cieľom vzdelávania žiakov s PAP je:

• na jednej strane reedukácia a korekcia negatívnych dopadov a prejavov v učení a správaní, ktoré sú dôsledkom diagnostikovaného zdravotného znevýhodnenia,

• a na druhej strane nácvik, tréning požadovaných, žiadúcich vzorov, foriem správania a následne aj reedukácia vlastností vo vzťahu k učeniu.

Základom prístupu je koordinovaný, tímový postup učiteľa, špeciálneho pedagóga, psychológa, liečebného pedagóga, logopéda, sociálneho pedagóga, asistenta učiteľa prípadne lekára (pedopsychiatra, neurológa). Často je nutné upraviť denný režim dieťaťa/žiaka, stanoviť rutinný režim s čo najmenšími modifikáciami počas týždňa. 

Ak je to potrebné, môže mať žiak v škole nastavené také podporné opatrenia z platného Katalógu podporných opatrení, ktoré mu pomôžu čo najlepšie zvládnuť jeho školské vzdelávanie.

Taktiež podľa potreby môže mať vypracovaný IVP.

Špecifické predmety 

Žiak s touto diagnózou môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradený aj tento špecifický predmet: 

• Terapeuticko -  korekčné cvičenia (TKC) – cieľom predmetu je naučiť žiaka s PaP zvládať rôzne záťažové situácie, zmierňovať impulzivitu, agresivitu, rozvíjať a trénovať pozornosť, ovplyvňovať jeho aktivitu (hyper, alebo hypo), ovplyvňovať obvykle nízku frustračnú toleranciu na stres a na záťaž, podporovať primerané zapojenie žiaka do triedneho kolektívu, rovesníckej skupiny, širšieho sociálneho prostredia. 

• Sekundárnym cieľom je prevencia vzniku vývinových porúch učenia, porúch správania ako následku neúspechu v osvojovaní gramotnosti. Vedie žiaka k sebapoznávaniu, sebaregulácii správania, primeranej komunikácii s okolím, k rozvoju špecifických funkcií, rozvoju emocionálnej inteligencie, komunikačných schopností, k celkovému osobnostnému rozvoju. Postupy sa prelínajú celým výchovno-vzdelávacím procesom.

Podrobnosti k možnostiam vzdelávania a podpory žiakov s touto diagnózou nájdete aj v metodickej príručke Výchova a vzdelávanie žiakov s poruchou aktivity a pozornosti tu.