Vytvorené: pred 5 rokmi

Hyperaktívneho školáka si všimne každý učiteľ

Hyperaktívneho školáka si všimne každý učiteľ

Hyperaktívne dieťa si v triede zaručene okamžite všimne každý učiteľ už hneď na začiatku školskej dochádzky. Dôvodom je neštandardné správanie, ktoré dieťaťu obyčajne výrazne sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s vrstovníkmi.
ADHD (porucha pozornosti s pridruženou hyperaktivitou) sa najvypuklejšie prejavuje práve po nástupe do školy.

Hyperaktívne dieťa v školskom veku:
  • Nedokáže v pokoji sedieť na vyučovaní, vrtí sa, neustále mení pozíciu tela či vstáva zo stoličky, chodí po triede
  • Stále sa s niečím hrá – ak nemá nič po ruke, tak aspoň kope nohami do stoličky, búcha do niečoho
  • problémy so školskou disciplínou, s podriadením sa pravidlám a s ich dodržiavaním
  • Vstáva aj počas jedla od stola, nenaje sa naraz, cez prestávky nestíha zjesť desiatu, pretože medzi jedením musí urobiť sto ďalších činností
  • Nevydrží sedieť sústredene obyčajne ani pri TV, nie to ešte pri domácich úlohách
  • Má problém sledovať výučbu, výklad učiteľa, vykonávať samostatne zadané úlohy, zabúda si zaznačiť domáce úlohy. Následkom toho má často zlé známky, či žiacku knižku plnú poznámok a začína byť vnímané ako zlý žiak, lajdák, alebo ako žiak s poruchami správania
  • ťažkosti so sebaorganizáciou – nevie si zorganizovať veci v školskej taške, zorganizovať čas na učenie, rozdeliť čas medzi povinnosti a zábavu, udržať poriadok vo svojich veciach, poriadok na stole či v skrini
  • Často má potrebu veľa rozprávať, skákať do reči, vydávať nejaké zvuky, alebo aspoň robiť hluk

Niektoré výskumy poukazujú aj na fakt, že deti s ADHD môžu neprimerane reagovať na niektoré bežné potravinové prísady – napríklad chemicky upravené ovocné šťavy, sladké zákusky, čokoládu, mlieko, oriešky či zmrzlinu. Niekedy reagujú zmenou nálady, nárastom hyperaktivity či agresivitou, ale aj naopak – výrazným útlmom.
Ak sú prejavy v školskom období výrazné a dopadajú na proces učenia či sociálnych vzťahov dieťaťa, už nie je na čo čakať. Je potrebné navštíviť najbližšieho odborníka (psychológa, špeciálneho pedagóga) a zaujímať sa o možnosti pomoci.