Zapamätajme si o ADHD

Nie všetky prejavy motorického nepokoja, porúch pozornosti či impulzívnosti musia znamenať, že dieťa má ADHD.

Uvedomme si, že pri diagnostikovaní ADHD je podstatné a typické, ak:

sa porucha u dieťaťa začala prejavovať už pred jeho siedmym rokom veku života
toto správanie má relatívne trvalý charakter (teda ak ťažkosti u dieťaťa pretrvávajú viac než 6 mesiacov, nie len posledný týždeň či dva)
takéto správanie je u dieťaťa typické pre všetky životné situácie (teda nie napr. len v škole, ale aj doma… nie iba pri učení, ale pri hre a pod.)

Pamätajme aj na to, že ak je výchovný prístup k dieťaťu zo strany dospelých, ale aj prístup jeho rovesníkov, dlhodobo nevhodný, môžu sa u neho rozvinúť sekundárne (následné, druhotné) až asociálne formy správania.

Navyše sa k ADHD pomerne často pridružujú aj špecifické poruchy učenia.

Kedy sa porucha pozornosti ADHD dá diagnostikovať

Odpoveď je – vo všetkých vekových kategóriách: od detstva až do dospelosti. S vekom však môže meniť symptómy a jej intenzita sa môže zmierňovať.
Pred 4.-5. rokom veku života je však pomerne náročné stanoviť túto diagnózu, pretože mnohé prejavy správania môžu súvisieť s vekovým vývinovým obdobím, pre ktoré je typický zvýšený motorický nepokoj, zvýšený pohyb a zároveň aj nižšia koncentrácia pozornosti.

Najčastejšie k určeniu diagnózy ADHD dochádza v období nástupu dieťaťa do školy.

Prečo práve vtedy? Pretože práve v tomto období sa dieťa ešte vypuklejšie začne javiť ako výrazne problémové. Škola začne klásť zvýšené nároky na schopnosť dieťaťa sústrediť sa. Na dieťa sú kladené zvýšené požiadavky, ktoré ono nie je schopné primerane zvládnuť. Práve preto najčastejšími prvými diagnostikmi, ktorí na poruchu upozornia, bývajú učiteľky prvých ročníkov ZŠ a obdobie medzi 6. až 8.rokom života je optimálnym obdobím na diagnostikovanie poruchy.