Vytvorené: pred 2 rokmi

ADHD - aj učiteľ potrebuje podporu

ADHD - aj učiteľ potrebuje podporu
Že sú deti s ADHD náročnými žiakmi, ktorých si bezpečne ihneď všimne v triede každý učiteľ, to je dobre známe. Je známe aj to, že takýto žiak potrebuje výraznú podporu. Ale je známe aj to, akú pomoc a podporu potrebuje pri jeho vzdelávaní učiteľ?

Žiadne dieťa s ADHD nemá v škole jednoduchú pozíciu. Ale ani učiteľ to s takýmto dieťaťom nemá zvlášť ľahké. Neustále musí riešiť mnohé osobitosti v správaní a vo vzdelávaní žiaka s ADHD, narúšanie vzdelávacieho procesu, žiakove problémy vo vzťahoch s vrstovníkmi v triede, riešiť situácie keď nepomáhajú žiadne prosby, hrozby, zákazy, tresty a ani odmeny. Často musí čeliť napríklad aj nátlaku zo strany rodičov – tak rodičov samotného žiaka s ADHD, ako aj rodičov ostatných žiakov. Stáva sa, že sa zo strany rodičov ostatných žiakov v triede zdvihne vlna rodičovskej nespokojnosti a opozície. Nie sú vôbec vzácnosťou „rodičovské petície“, ktoré dokonca žiadajú separáciu dieťaťa a jeho vylúčenie z triedy alebo aj preradenie do inej školy.

Ako pomôcť učiteľovi

Bez podpory zo strany vedenia školy to pôjde len ťažko

Niekedy býva nadmieru ťažké prekonať pokušenie premiestniť týchto žiakov do inej triedy či do inej školy a vôbec nie je ľahké pracovať s nimi tvorivo a nápadito. Podpora zo strany vedenia školy je preto bezpodmienečná pre každého učiteľa, ktorý má v triede žiaka s ADHD.

  • Žiadny učiteľ by nemal ostať v hľadaní postupov, prístupov a metód sám. Mal by mať možnosť koordinovanej, pravidelnej a intenzívnej spolupráce s podporným tímom v škole, prípadne možnosť navštevovať (v pracovnej dobe, ako súčasť svojho výkonu práce, nie vo svojom osobnom voľne) odborného zamestnanca v poradni, ktorý má žiaka a jeho rodinu v starostlivosti. Tímová spolupráca a zachovávanie jednotných postupov je v tomto prípade jednoznačne na prvom mieste. Práve pre tieto účely dnes školy majú školské podporné (multidisciplinárne) tímy - aby učiteľ neostal pri riešení problémov osamotený. Žiaci s ADHD zároveň potrebujú individuálne intervencie v oblastiach, v ktorých bežný učiteľ obvykle nemá potrebné kompetencie (napr. rozvoj kognitívnych funkcií, exekutívnych funkcií, rôznych dielčích oslabení, porúch senzorickej integrácie a pod.).

  • Vedenie školy vytvára podmienky na to, aby sa každý učiteľ, ktorý so žiakom bude pracovať, mal možnosť oboznámiť s podrobnosťami a individuálnymi osobitosťami dopadu ADHD na proces výchovy a vzdelávania konkrétneho žiaka, pretože každý žiak je iný a má iné potreby. Či už formou pravidelnej a intenzívnej komunikácie s podporným tímom v škole, alebo aj umožnením návštevy príslušnej poradne, ktorá má žiaka v starostlivosti.

  • Vytvára podmienky napr. aj pre nevyhnutné príležitostné a obvykle krátkodobé umiestnenie žiaka mimo triedu, pokiaľ jeho správanie bráni učiteľovi alebo aj ostatným žiakom triedy vo vyučovaní (napr. odchod k školskému psychológovi, k špeciálnemu alebo sociálnemu pedagógovi či inému zainteresovanému spolupracujúcemu pedagógovi) - nie ako trest pre dieťa, ale ako podmienku jeho skľudnenia, lepšieho sústredenia sa, aj ako ochranu ostatných spolužiakov v triede, ktorí tiež majú právo na pokojnú atmosféru a spokojné učenie. V neposlednom rade však aj ako ochranu psychického zdravia učiteľa a ochranu pred rýchlym nástupom jeho syndrómu vyhorenia - aj keď je učiteľ pedagogický profesionál a právom sa od neho očakáva, že bude vedieť pracovať s každým žiakom v triede. Je však pracovníkom v odbore, kde k vyhoreniu dochádza veľmi rýchlo a ľahko.

  • Rovnomerne rozdeliť žiakov s poruchou pozornosti a najmä tých, ktorí majú k tomu pridruženú aj hyperaktivitu tak, aby ich v jednej triede nebolo viac. Na vysokom počte žiakov s uvedeným syndrómom v jednej triede by stroskotali pri najlepšej vôli aj snahy veľmi skúseného učiteľa. V skupinke viacerých takýchto žiakov obvykle dôjde k tomu, že sa nežiadúce správanie skôr posilňuje, nie zmierňuje a len ťažko sa potom zvláda.

  • Zaradiť žiaka s ADHD do triedy s nižším počtom žiakov, pretože iba tak bude môcť učiteľ venovať primeranú pozornosť okrem tohto náročného dieťaťa aj všetkým ostatným, ktorí na to majú rovnaké právo.

  • V prípade výrazne zvýšenej miery agresivity zo strany žiaka je možné aj zníženie počtu hodín v škole - samozrejme len ak je to nevyhnutné a v prospech všetkých (napr. žiak zostáva jeden deň v týždni doma a učí sa dištančne, alebo odchádza zo školy skôr, má nižší denný počet hodín). Tento postup je však vždy potrebné dobre zvážiť, poradiť sa s podporným tímom alebo s príslušnou poradňou, aby sa žiak nezačal správať cielene agresívne či nevhodne, pretože sa mu do školy jednoducho nechce. Tiež nie vždy je možné zo strany rodičov vzhľadom k ich zamestnanosti zabezpečiť pre dieťa celodennú starostlivosť doma.

  • Pomáha aj striedanie viacerých učiteľov v triede dohliadajúcich na prácu žiaka, občasná účasť rodičov pri vyučovaní a rozumná podpora pedagogickým asistentom.

  • V každom prípade je potrebné, aby vedenie školy bolo o charakteristických rysoch a efektívnych metódach zvládania detí so syndrómom ADHD informované a v tomto smere vzdelané. Len tak môže podporiť učiteľov pri práci s problémovými žiakmi, podporovať učiteľov aj v ich neustálom sebavzdelávaní.

  • Kľúčom k úspechu býva aj dobrá komunikácia a spolupráca medzi školou a rodičmi. Samozrejme ideálni sú rodičia spolupracujúci, podporujúci a triezvo uvažujúci, vidiaci svoje dieťa v reálnom svetle. Pokiaľ sú rodičia ťažko zastihnuteľní a školu nechcú alebo nemajú záujem navštíviť, ak sú konfliktní alebo hyperprotektívni, je vhodné, aby s nimi škola uzavrela písomnú zmluvu o realizácii výchovno-vzdelávacích opatrení smerom k dieťaťu. Aj v tomto prípade je nevyhnutná pomoc učiteľovi zo strany vedenia školy, prípadne aj pomoc v komunikácii s rodičmi zo strany poradne. Učiteľ by ani pri tejto komunikácii nemal byť odkázaný len sám na seba, ale mal by cítiť podporu celého tímu na čele s vedením školy.

Na záver je však rozhodne potrebné zdôrazniť, že aj najlepšia snaha zo strany vedenia školy môže byť úspešná iba vtedy, ak aj samotný učiteľ bude ochotný, zainteresovaný, optimisticky pozitívny a spolupracujúci.