Keď sa povie hyperaktivita

Termín hyperaktivita je dnes medzi verejnosťou moderný, populárny a často používaný.

Poznáme ho aj pod skratkou ADHD. Používa sa pre označenie porúch pozornosti spojených s hyperaktivitou.
Okrem skratky ADHD je vo verejnosti známa (aj keď o niečo menej) skratka ADD. Oba tieto termíny sa v poslednom období okrem Ameriky, kde sa začalo s ich používaním, ujali aj v Európe a často sa používajú vo verejnosti ako synonymá.

Každý z týchto termínov sa však vzťahuje k rôznym – ale veľmi podobným problémom:

ADD – problémy s nedostatočným sústredením a impulzivitou, bez prítomnej hyperaktivity.

žiaci s ADD v triede väčšinou nevyrušujú, nehnevajú a ani nijako ináč neupútavajú učiteľovu pozornosť, pre učiteľa preto nie sú takí nápadní
pre dieťa môže však ADD predstavovať vážny problém, pretože značne zhoršuje prospech a často môže byť príčinou zníženej sebaúcty a sebavedomia a tým zasahuje osobnosť dieťaťa

Charakteristickými znakmi pri ADD sú najmä:

ľahká rozptýliteľnosť často aj malými vonkajšími podnetmi
celkové ťažkosti so zameraním a dlhším udržaním pozornosti
problémy so sústredeným počúvaním a samostatným plnením pokynov
ťažkosť v porozumení zadávaných dlhších inštrukcií
ťažkosti so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie najmä pri potrebe samostatnej práce
vyhýbanie sa práci, ktorá vyžaduje dlhšiu sústredenosť alebo duševné úsilie
výrazné výkyvy vo výkonoch pri práci v škole
častá „zasnenosť“, vypínanie pozornosti, zdá sa že dieťa nepočúva čo mu hovoríme
neschopnosť udržať poriadok vo svojich veciach, časté strácanie alebo zabúdanie svojich vecí alebo školských pomôcok
nedostatočné študijné výsledky vyplývajúce z neschopnosti sústrediť sa na učivo alebo výklad učiteľa
rýchla unaviteľnosť

ADHD – problémy so sústredením, impulzivita a k tomu pridružená hyperaktivita

na rozdiel od dieťaťa s ADD si žiaka s ADHD učiteľ v triede zväčša okamžite všimne najmä pre jeho neštandardné správanie, ktoré mu sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi
aj pri veľmi dobrom intelekte je často ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania

Charakteristickými znakmi pri ADHD sú aj:

nadmerná motorická aktivita, ktorú nie je schopné regulovať
nenechá v kľude ruky ani nohy, je v neustálom pohybe, neposedí
neustále sa vrtí na stoličke, vstáva z nej aj vtedy, kedy by malo ostať sedieť
vyhľadáva blízke predmety a má neustálu potrebu manipulovať, hrať sa s nimi
nedokáže zotrvať dlhšiu dobu na jednom mieste, prechádza sa po triede, hojdá sa na stoličke, otáča sa k spolužiakom
často je neprimerane uvravené, skáče do reči, vyrušuje, má ťažkosť správať sa ticho, rozpráva si samo pre seba
má nízku mieru sebaovládania
rýchlo sa unaví, nie je však schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať, prežíva neustále vnútorný pocit nepokoja a je preto často podráždené
nie je schopné účelne uplatňovať zvýšené množstvo energie a ovládať vedome svoj energetický výdaj
je trvalo nepozorné vo všetkých oblastiach denného života
z množstva podnetov nie je schopné vyselektovať tie, ktoré sú nepodstatné a nie je schopné zamerať sa na to, čo je dôležité, venuje pozornosť všetkému čo zachytia jeho zmysly
často reaguje neadekvátne danej situácii
nemôže sa dočkať, kedy na neho príde rad, nepočúva pokyny
dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť, správa sa vysoko impulzívne (najskôr koná a až potom premýšľa)
často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností skôr, než vopred uváži možné následky alebo posúdi mieru nebezpečenstva (napr. skáče dolu s veľkej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.)
má výrazné ťažkosti s prechodom k inej činnosti
nedostatky v jemnej motorike – neúhľadné písanie, kreslenie, pokrčené zošity a knihy
často neobratnosť a nešikovnosť pri pohybových hrách a športových aktivitách, aj keď dieťa viac behá, ako chodí a z toho vyplývajúce zvýšené riziko úrazovosti
často je prítomné agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety
sociálna nevyzretosť, znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá hry, vďaka tomu sa zväčša dostáva do konfliktov so svojim okolím
malá sebaúcta a značná frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, často robí zo seba „šaška“ alebo má negativistické postoje
sklon k veľkým výkyvom nálad, emocionálna dráždivosť

Deti s ADHD bývajú často svojim okolím kritizované a odmietané, takmer neustále sa stretávajú s negatívnymi reakciami okolia na svoje správanie. Takáto dlhodobo zažívaná emočná záťaž býva veľmi často aj príčinou rôznych sekundárnych ťažkostí a až v 60 – 75 % v neskoršom veku vedie k poruchám správania a delikvencii.