Poruchy správania, sociálno-patologické javy a prejavy rizikového správania

Lexikón

Poruchy správania, sociálno-patologické javy a prejavy rizikového správania Závislosti Opozičný vzdor Agresivita viazaná na školské prostredie Dificility, problémové správanie Asociálne správanie Antisociálne správanie Klamstvá Záškoláctvo Krádeže Šikanovanie Neurózy

Popis

Poruchy správania sú veľmi široko chápaným pojmom. Veľmi často sa prejavujú v detstve a v období dospievania, v dospelosti sú skôr vzácnosťou. Majú veľký dopad na život dieťaťa a aj na školský výkon žiaka, na jeho učebné výsledky aj rovesnícke vzťahy v školskom prostredí. Ovplyvňujú celý priebeh vyučovacieho procesu. V domácom prostredí znepríjemňujú prežívanie, narušujú rodinné vzťahy a väzby.

Príčiny porúch správania bývajú veľmi rôznorodé. Z pedagogického pohľadu je však potrebné (hlavne pre následnú voľbu vhodných výchovno-vzdelávacích postupov) rozlišovať najmä, či sú zapríčinené prvotne:

nevhodnými výchovnými vplyvmi, nedostatočnou či nesprávnou výchovou (tu patria napr. dificility, asociálne alebo antisociálne správanie)
alebo prvotnou príčinou nie sú nevhodné sociálne vplyvy (výchova), ale poškodenia CNS neurologického charakteru, poruchy emocionálneho vývinu, poruchy osobnosti, poruchy duševného zdravia z oblasti psychiatrických diagnóz, chronické ochorenia a pod.

V súčasnej medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH 10) sú poruchy správania u detí definované ako opakujúce sa a trvalé ( min. 6 mesiacov trvajúce ) vzorce disociálneho správania, agresívneho a vzdorovitého správania, ktoré porušuje sociálne normy a očakávania primerané veku dieťaťa.

V širšom ponímaní zahŕňajú poruchy správania celé spektrum prejavov, ktoré nevyhovujú sociálnym normám a očakávaniam. Môžu to byť klamstvá, agresivita, neprispôsobivosť spoločenským konvenciám, krádeže, prejavy v správaní ktoré sa nezlučujú so školským poriadkom a pod.

Správanie žiaka, ktoré nezodpovedá bežným požiadavkám, normám a očakávaniam, predstavuje pre učiteľa nepríjemnú a náročnú situáciu v triede a často aj zvýšenú záťaž. Opakovaný výskyt tohto správania môže navodiť u učiteľov averziu voči takémuto dieťaťu, narúša vzťah medzi učiteľom a žiakom, stupňuje napätie a môže mať dopad na celkový prístup učiteľa k dieťaťu a aj na výkon žiaka a jeho školské výsledky.

(V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti skutočnosť, že v našom vzdelávacom systéme žiak s ADHD, u ktorého jeho diagnóza často dopadá výrazne negatívne aj na jeho správanie a sociálne vzťahy, je zaraďovaný do samostatnej kategórie žiakov s vývinovými poruchami aktivity a pozornosti, nie do kategórie porúch správania).

Čo ďalej

Poruchy správania - najmä ak pretrvávajú dlhodobo - nemožno brať na ľahkú váhu. Aj z drobných a ľahkých porúch správania pri dlhodobom neriešení sa môžu vyvinúť vážne ťažkosti pre dieťa (emocionálne, osobnostné, vzťahové, rovesnícke...), ale aj nepríjemnosti pre jeho okolie (rodinu, kamarátov, učiteľov). Preto je potrebné zakročiť a zvoliť primerané postupy podpory čo najskôr, ihneď pri objavení sa prvých znakov a prvých prejavov porúch a nečakať, kým sa poruchy rozvinú.

V prvom prúde musí žiakovi poskytnúť pomoc a podporu rodina a škola - ak rodina z akýchkoľvek dôvodov nemôže alebo nevie takúto podporu poskytnúť, najvýraznejšia úloha pripadá na školu.

Škola svojimi internými postupmi a možnosťami, pedagogickými opatreniami môže žiakovi pomôcť - napríklad aj vedením školským psychológom, školským špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, s podporou výchovného poradcu či koordinátora prevencie. Členovia odborného tímu v škole vedú ostatných pedagógov školy k využitiu najprv všetkých vnútorných zdrojov a možností školy, ako aj k spolupráci s rodinou žiaka, k čomu by mali byť primerane vyškolení a mať zručnosti v individuálnej aj skupinovej práci s takýmto zameraním. Tímová spolupráca a koordinovaný postup všetkých zúčastnených pracovníkov školy sú v tomto prípade pre úspešnosť nevyhnutné. Nevyhnutná je spolupráca s rodinou (ak je možná), ale aj s triednym kolektívom alebo širším okolím žiaka.

V prípade, že takéto vnútorné pedagogické opatrenia školy nepostačujú, je potrebné obrátiť sa na odborníkov v poradniach existujúcich v rezorte školstva (psychológov, špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov, sociálnych pedagógov), niekedy aj na odborníkov mimo rezort školstva (lekárov, sociálnych pracovníkov, kurátorov, políciu a pod.). Tí doporučia ďalšie postupy, pomenujú všetky možnosti a budú spolu so školou a rodinou hľadať najoptimálnejšie cesty riešenia.

Špecifiká vo vzdelávaní

Kde sa môžu vzdelávať

Ak sú poruchy správania vážneho charakteru a nedajú sa zvládnuť pedagogickými postupmi v rámci bežnej školy, môžu sa takíto žiaci vzdelávať:

v diagnostickom centre (DC) - v diagnostických triedach pri DC, tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety
v reedukačnom centre (RC) - v ZŠ pri RC, tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety
v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami správania v ZŠ - ak má škola takúto triedu zriadenú, takáto forma vzdelávania sa však v dnešnej dobe nepreferuje, nie je to vždy najvhodnejšia forma a takéto triedy sú vždy veľmi diskutované
ako integrovaný v bežnej triede ZŠ s vypracovaným individuálnym vzdelávacím programom (IVP)

Špecifické predmety
Žiak môže mať do svojho vzdelávania ak to potrebuje zaradené v rámci vzdelávacej oblasti špeciálnopedagogická podpora špecifické vzdelávacie predmety:

prevencia sociálno-patologických javov - v tomto predmete je hlavným cieľom prevencia, v rámci ktorej získajú žiaci základné informácie o vplyve drog na zdravie človeka, o ich nebezpečenstve a škodlivosti, informácie o trestnoprávnej zodpovednosti, informácie o riešení šikanovania, záškoláctva, prevencia pred HIV/AIDS či iných sociálno-patologických javoch. Základnou zložkou tohto predmetu je učenie a vedenie žiaka k zdravému životnému štýlu, ako aj vytváranie príležitostí pre budovanie jeho zdravých, primeraných voľnočasových aktivít
terapeuticko-korekčné cvičenia - obsah tohto predmetu je zameraný najmä na vedenie žiaka k primeranému zvládaniu jeho subjektívnych záťažových situácií, na zmierňovanie jeho prípadnej impulzivity, agresivity, zníženej frustračnej tolerancie. V rámci predmetu podľa potreby sa učí rozvíjať a posilňovať svoju schopnosť koncentrácie pozornosti, pamäťové schopnosti, rozvíja svoje exekutívne funkcie. Učí sa poznávať sám seba, budovať primerané sebavedomie, sebahodnotenie, sebaovládanie, učí sa primerane komunikovať a riešiť konflikty, budovať rovesnícke vzťahy, rozvíja svoje sociálne zručnosti.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu tu: