Popis

Krádež je také konanie, pri ktorom sa niekto zmocní veci, ktorá nie je jeho, za účelom ponechať si ju bez toho, aby s tým majiteľ veci súhlasil, alebo aby bol o tom informovaný. Predmetom krádeže môže byť čokoľvek, pritom hodnota takéhoto predmetu môže byť pre jeho majiteľa aj len osobná, emocionálna.

Charakteristická pre krádež je zámernosť. "Podstatný je spôsob prevedenia, cieľ a motivácia - závažné sú premyslené krádeže, ich prognóza je tým závažnejšia, čím skôr sa objavia. Mladšie deti charakterizujú príležitostné krádeže, po 12 roku početnosť krádeží všeobecne vzrastá. Najdôležitejšie je rozlíšiť v analýze krádeží nasledujúce varianty:

1. dieťa kradne pre seba

2. dieťa kradne pre druhých

3. dieťa kradne za účelom demonštrovania svojej kompetencie

4. dieťa kradne s partou alebo pre partu"

(zdroj textu v úvodzovkách tu)

Komu nahlásiť 

• vždy nahlásiť rodičom poškodeného, aj rodičom zlodeja - vždy však predtým bezpodmienečne zisťovať príčiny (niekedy zlodej kradne preto, že ho niekto poslal a on má strach neurobiť tak)

• polícii - ak sa jedná o úmyselnú krádež, ak je škoda väčšia a škola nevie svojimi vlastnými silami vymôcť nápravu a ak poškodený o to žiada (pozor: škola nie je orgán činný v trestnom konaní, preto by nemala nič vyšetrovať vlastnými silami, aby neovplyvnila svojim konaním vyšetrovanie polície)  

Možnosti ako postupovať

• zapracovať do školského poriadku sankcie 

• poskytovať žiakom informácie o tom, že krádež je protiprávne jednanie 

• zaoberať sa každou nahlásenou krádežou

• zaoberať sa príčinami krádeže (či nemá zlodej strach z niekoho, kto mu krádež prikázal)

• trvať na tom, aby zlodej vec vrátil, ospravedlnil sa a ponúkol za svoje správanie kompenzáciu 

• informovať rodičov zlodeja vždy až keď sú jasné príčiny, ktoré dieťa viedli k takémuto správaniu 

• nestavať poškodeného do pozície, že si za krádež môže sám svojim konaním (že si nedával pozor na svoje veci a pod.)

Najúčinnejšia je však prevencia