Posunkový jazyk - opýtali sme sa za vás 2

Z čoho pozostávajú posunky?

Parametre posunkov: Štruktúra posunkového jazyka

Základnou samostatnou významovou jednotkou posunkového jazyka je posunok, ktorý chápeme ako ekvivalent slova v hovorenom jazyku. Podobne ako v hovorenom jazyku i v posunkovom jazyku sa vyskytujú výstavbové prvky, ktoré sa často označujú ako parametre. Jednotlivé manuálne posunky pozostávajú zo štyroch súčasne artikulovaných formálnych parametrov: tvar ruky (ako vyzerá určitý tvar ruky s jedným alebo viacerými prstami v danej polohe pri artikulácii – narovnaný, zatvorený, zakrivený a ohnutý), miesto artikulácie (kde sa daný posunok artikuluje v priestore pred telom, na tele či v jeho blízkosti – na hrudi, bruchu, ramene, predlaktí, hlave, tvári a pod.), pohyb (ako sa realizuje dráhový pohyb ruky či rúk z jednej lokácie na druhú a/alebo vnútorný pohyb prstov) a orientácia ruky (kam smeruje dlaň a prsty), pričom každý posunok utvára jedinečnú špecifickú kombináciu týchto prvkov. Niektorí lingvisti zahŕňajú tvar aj orientáciu ruky pod pojem konfigurácia ruky.

So štyrmi manuálnymi parametrami sa súčasne artikuluje aj relevantný piaty parameter, ktorý utvárajú nemanuálne prostriedky. Sú nimi pohyb hlavy a hornej časti tela a výraz tváre (mimiku) vrátane pohybu úst. Pohyb úst na fonologickej úrovni zohráva dôležitú úlohu pri rozlišovaní manuálnych homoným, ktoré sú založené na identickej podobe posunku s odlišným, nesúvisiacim významom (napr. MÁJ – BISKUP) a manuálnych polysémantov – posunky majú viac navzájom súvisiacich významov (napr. STROMČEK – VIANOCE). Bezhlasné pohyby úst sa častejšie klasifikujú do dvoch komponentov: hovorené komponenty naznačujúce súvzťažnosť s konkrétnym hovoreným jazykom (napr. zo slovenského – auto, mama, bába) a orálne komponenty prezentujúce nesúvzťažnosť s daným hovoreným jazykom (napr. zovreté pery, našpúlené pery, vibrujúce pery a pod.). Posunky podobne ako slová nie sú teda holistické gestá bez vnútornej štruktúry. Okrem jednotiek podobných segmentom sa potvrdzuje, že v posunkových jazykoch existujú aj slabiky. Odborníci posunkových jazykov sa zhodujú v tom, že za jadro slabiky sa pokladá pohyb.

Posunkový jazyk je možné skúmať z hľadiska všetkých jeho jazykových rovín. Napríklad z morfologickej roviny sa flexia vyskytuje aj v posunkových jazykoch, častejšia je v slovesách. Uvedieme príklady v slovenskom posunkovom jazyku: a) JA KNIHA DAŤ MANŽELKA (Dám manželke knihu.), kde tzv. smerové sloveso, teda zhodové sloveso DAŤ, má maximálnu zhodu s dvomi argumentmi: subjektom a objektom. Subjekt sa v posunkovom priestore nachádza v pozícii prvej osoby (JA) a objekt v pozícii tretej osoby (ONA, diagonálne doprava u praváka), pričom sa pohyb slovesa orientuje od pozície prvej osoby smerom k pozícii tretej osoby, nie k pozícii adresáta (ide o flexiu). Rovnako určitý tvar ruky slovesa DAŤ je závislý od predchodcu podstatného mena KNIHA, teda ako reálne manipulujeme s knihou (ide o flexiu); b) STROP MALIAR MAĽOVAŤ (Maliar maľuje strop.), kde priestorové sloveso MAĽOVAŤ má svoj argument miesta lokalizujúceho sa nad hlavou, keďže strop sa nachádza na hornej časti miestnosti.

Štruktúra posunkového jazyka ilustruje bohatstvo a variabilitu, ktoré sú v komunikácii nepočujúcich posunkujúcich. Zohľadňuje nielen tie fyzické aspekty (pohyb), ale aj psycholingvistické faktory (ako sa vytvára význam a kontext). Je to komplexný systém, ktorý sa zaslúži o výskum a uznanie.

Roman Vojtechovský, vysokoškolský pedagóg Trnavskej univerzity v Trnave