Vytvorené: pred 5 rokmi

Desatoro režimu na domácu prípravu

Desatoro režimu na domácu prípravu

Nie je presne stanovené, v akom čase sa má dieťa pripravovať do školy. Každému vyhovuje iný harmonogram. Ten je potrebné upraviť každému dieťaťu „na telo“. Niektoré deti potrebujú po príchode zo školy dlhší čas na oddych, iné si úlohy najradšej urobia ihneď, aby mali potom viac času na svoje záľuby. Niektoré sa nedokážu sústrediť na všetky úlohy naraz, potrebujú medzi učením dlhšie prestávky.
  1. Vypracujte si s dieťaťom denný režim. Orientačný harmonogram pomáha dieťaťu lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie využiť čas.
  2. Zahrňte do neho čas na oddych, čas na krúžky, čas na domáce povinnosti (pomoc) a čas na prípravu do školy.
  3. Čas na prípravu do školy by nemal byť dlhší, ako ten na ostatné povinnosti, pretože to môže na dieťa pôsobiť veľmi demotivujúco.
  4. Začiatok učenia by mal každý deň začínať – pokiaľ je to možné – približne v rovnakom čase a približne v rovnakom čase i končiť.
  5. Dbajte na stálosť priestoru na učenie – miesto na učenie, stôl, priestor na učebnice, pomôcky … dôležitý je poriadok a systém.
  6. Vytvorte spoločne s dieťaťom stálosť poradia činností pri učení – napríklad najprv písomné úlohy, potom učenie textov, potom príprava pomôcok, potom balenie do tašky a pod.
  7. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, v akom poradí sa má na jednotlivé predmety pripravovať. Deti majú tendenciu urobiť najprv rýchlo ľahké úlohy a tie ťažké si ponechať až na koniec. Vtedy však už obyčajne nevládzu, sú unavené a na ťažký predmet im už neostáva dostatok síl. Určite si spolu poradie predmetov od najťažšieho po najľahší.
  8. Ak je to možné, nechajte ho pracovať čo najviac samostatne. Buďte mu však nablízku, aby sa na vás mohlo obrátiť, ak si s úlohami nevie rady.
  9. Nezabudnite na krátke prestávky (na čaj, na WC, prejsť sa k oknu a nazad…), ak vidíte, že je unavené a odkláňa sa jeho pozornosť iným smerom. Prestávky však nerobte príliš dlhé a určite nie vyplnené hrami, pretože potom sa dieťa ťažko opäť sústredí na úlohy.
  10. Rešpektujte, že aj vaše dieťa niekedy „nemá svoj deň“, alebo je choré. Dbajte však na to, aby sa k chorobe neutiekalo predstieraním len preto, lebo sa mu nechce robiť si úlohy. Povinnosti sa plniť musia – veď ani vám sa predsa nechce každý deň variť, upratovať či prať.

Nie vždy je učenie radosť, ale deti sú prirodzene zvedavé a chcú sa učiť. Neurobte mu z učenia strašiaka a nočnú moru. Učiť sa dá aj pri dobrej nálade a s humorom, alebo aspoň prinajmenšom v pokojnej atmosfére.