Vytvorené: pred rokom
Mentálne postihnutia

Popis


Mentálna retardácia, mentálne postihnutie je označované aj ako duševná zaostalosť. Pod týmito pojmami rozumieme zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. 
 
Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii. 

Stupeň zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom – IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv.Medzinárodnej klasifikácii chorôb (aktuálne platí od r.1992 10.revízia tejto klasifikácie). 

  • mierna duševná zaostalosť  (ľahká mentálna retardácia)    – IQ 50-69,
  • stredne ťažká duševná zaostalosť                                          – IQ 35-49,
  • ťažká duševná zaostalosť                                                        –   IQ 20-34
  • hlboká duševná zaostalosť                                                      –  IQ je nižšie ako 20 

Čo ďalej? 


Každý rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odborníka – psychológa -  ktorý pomocou testov zmeria IQ dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať aktuálne schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. 
Odborníci – špeciálni pedagógovia – zasa poradia, ako čo najlepšie postupovať vo vzdelávaní dieťaťa podľa stupňa jeho mentálneho postihnutia, nastavia jeho vzdelávací program. 

Špecifiká vo vzdelávaní: 


Kde sa môžu vzdelávať
Deti s týmito diagnózami sa môžu vzdelávať: 
  • v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím  (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia) 
  • v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú) 
  • v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)
 
Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä  aktuálna úroveň jeho intelektu  - teda či sa jedná o ľahký, stredný, ťažký alebo hlboký stupeň mentálneho postihnutia. Z toho potom vychádza nastavenie vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa bude dieťa vzdelávať.  
 
Vzdelávací program pre žiakov s MP sa člení na tri varianty v závislosti od tohto stupňa mentálneho postihnutia: 
  • vzdelávanie podľa Variant A – vzdelávací program pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia  pre primárne vzdelávanie 
  • vzdelávanie podľa Variant B – vzdelávací program pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie 
  • vzdelávanie podľa Variant C – vzdelávací program pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia  pre primárne vzdelávanie 
 
Ak sa žiak s MP vzdeláva v bežnej základnej škole formou integrácie, vzdeláva sa podľa týchto vyššie uvedených vzdelávacích programov - vždy podľa príslušného variantu, na základe ktorého má vypracovaný individuálny vzdelávací program (IVP). Pri ťažších stupňoch mentálneho postihnutia je vzdelávanie formou integrácie náročné - najmä na organizáciu vzdelávania zo strany školy aj na  personálne zabezpečenie. Nie vždy musí byť práve takáto forma pre dieťa tou najlepšou možnosťou. Niekedy práve prvotné vzdelávanie v špeciálnej škole môže byť veľmi dobrým východiskom pre ďalšiu integráciu dieťaťa do bežného života, medzi bežnú, intaktnú populáciu. 
 
Vyučovací predmet pracovné vyučovanie patrí medzi hlavné vyučovacie predmety.  Plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie. 
 
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP  nadobúdajú primárne vzdelanie  - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať  - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave  vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. 
  • Špeciálne odborné učilište – poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote  na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl. Môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor. 
  • Praktická škola – poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu tu:



O nás Tipy Podmienky