Učitelia zo špeciálnych škôl (a aj mnohí rodičia týchto detí či školskí špeciálni pedagógovia) by vedeli určite dlho rozprávať o tom, aká je to obvykle drina. Chce to veľa energie, tvorivosti, trpezlivosti a aj vedomostí a odborných kompetencií učiteľa.
Niekoľko zásad vzdelávania
Rešpekt k inakosti žiaka a k jeho diagnóze - pretože poznanie diagnózy nám dáva rámec, pomenováva nám všeobecné osobitosti pri jednotlivých stupňoch mentálneho postihnutia (špecifiká kognitívne, osobnostné, emočné, interpersonálne...). Poznanie základných informácií, oboznámenie sa so základnými znakmi, prejavmi – všeobecnými, vyplývajúcimi z diagnózy, ale aj individuálnymi, charakteristickými pre konkrétneho žiaka - to je pre každého, kto sa zúčastňuje vzdelávacieho procesu žiaka nevyhnutnosťou. Pomáha určiť rámec výchovno-vzdelávacích postupov a nastaviť podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná a prijateľná.
Prijatie a porozumenie – prijatie dieťaťa takého aké je, so všetkými jeho osobitosťami a špecifikami. S potrebou porozumieť napr. nepružnému mysleniu, s identifikovaním jeho slabých miest ale aj silných stránok, so všímaním si toho, čo robí dobre.
Vytvorenie priateľského vzťahu, založeného na úcte k žiakovi. Aj on chce byť platným členom spoločenstva, v ktorom sa pohybuje a chce, aby si ho iní vážili. Tolerancia a akceptácia nie len zo strany učiteľov, ale aj prijatie spolužiakmi (najmä v prípade vzdelávania formou integrácie).
Primeranosť, dávanie dosiahnuteľných cieľov. Ak pôjdeme nad rámec možností dieťaťa, preťažíme ho a učenie nebude efektívne, dokonca sa môže ľahko stať aj kontraproduktívnym. Mechanické učenie dieťaťu do budúcna prináša oveľa menej, ako učenie s pochopením a s vhľadom.
Myslenie na úrovni konkrétno-názorných operácií vyžaduje najmä vizuálne pomôcky, názornosť, je viazané na realitu (nie na abstrakciu). Názor, názorné pomôcky žiakovi pomáhajú lepšie si učivo zapamätať. Čím viac zmyslov môže do učenia zapojiť, tým je to pre neho jednoduchšie.
Súvisiace terapie
Neustále presviedčanie sa, že žiak porozumel čo od neho chceme. Zadávanie krátkych a jasných, zrozumiteľných inštrukcií, zopakovanie jednej inštrukcie aj viac krát. Formulovanie inštrukcie primerane stupňu chápania dieťaťa.
Sústavnosť - postupovanie krok za krokom, časté opakovanie, vracanie sa k utvrdzovaniu už prebraného, už naučeného. Často však aj učenie sa odznova, pretože „včera som vedel a dnes nič...“. Iba vytrvalosť môže viesť k trvalosti nadobudnutých vedomostí.
Predvídanie správania, vnímanie emócií. Odlíšenie toho, čo dieťa urobiť nemôže od toho, čo urobiť nechce. Naučenie vhodných foriem vyjadrenia hnevu, vhodných vzorcov správania. Uprednostnenie posilňovania pozitívneho, chceného správania, pred trestaním za nevhodné konanie. Povzbudzovanie, odmeňovanie a voľba pozitívneho prístupu je účinnejšia a vedie k budovaniu zdravej sebadôvery dieťaťa a k jeho integrácii do spoločnosti.
Chápavý ale pevný a dôsledný prístup zo strany dospelých (učiteľa, rodičov, asistentov, špeciálnych pedagógov). Nie neopodstatnené úľavy, ale primerané nároky a latka náročnosti nastavená tak, aby bola pre žiaka dosiahnuteľná.
Myslíme však aj na to, že vzdelávanie formou integrácie v bežnej škole, v hlavnom vzdelávacom prúde by nemalo byť „za každú cenu“, pretože nemusí vždy prinášať pre dieťa z dlhodobého hľadiska žiadané výsledky (a máme na mysli nie len tie vedomostné). Z každého dieťaťa chceme mať hlavne dobrého človeka, nie len dobrého žiaka.