Scénotest von Staabs
Súvisiace terapie
Hrové a projektívne techniky Hry s padákom Scénotest von Staabs Terapia hrou Filiálna terapia Sandplay terapiaTo čo dieťa nevie povedať slovami, vie prejaviť vo svojej hre. Hra je dôležitou súčasťou života dieťaťa, aj jeho najzákladnejším vyjadrovacím prostriedkom.
Scénotest patrí medzi hrové techniky (diagnostické aj terapeutické). Jeho autorkou je Staabsová, na Slovensku sa používa česká verzia, ktorú vytvorili Humpolíček a Šturma.
Ako prebieha
Dieťa má pri tejto technike pocit, že sa iba hrá. V prípade scénotestu sa hrá so scénou, ktorá môže pripomínať divadlo. Má k dispozícii celú krabicu špeciálne k tomuto účelu vyrobených a pripravených hračiek a hraciu plochu.
Formou hry je pre dieťa omnoho ľahšie sprostredkovať druhému svoje pocity a prežívania. Na takto postavenú „scénu“ sa potom dá pozrieť z rôznych pohľadov - napr. očami učiteľa, rodiča, kamaráta, či niektorej figúrky. Dieťa vie takto informácie, ktoré nevie vypovedať slovami, odovzdať a potom aj o nich ľahšie hovoriť, alebo ich ešte inak znázorniť, napríklad kresbou či pohybom. Cíti sa pritom omnoho bezpečnejšie, ako pri niektorých iných metódach. Technika sa využíva aj vtedy, keď dieťa vôbec nechce alebo z nejakého dôvodu nemôže komunikovať (napr. pri elektívnom mutizme a pod.).
Obyčajne sa realizujú aspoň tri stretnutia (s diagnostickým účelom) a o niečo viac pri terapii. Pri dobre vedenej terapii sa deti na takéto stretnutia tešia, pretože sú pre nich príjemné a bezpečné.
Kedy sa používa
Táto hrová terapia môže pomôcť okrem iného aj pri:
Scénotest patrí medzi hrové techniky (diagnostické aj terapeutické). Jeho autorkou je Staabsová, na Slovensku sa používa česká verzia, ktorú vytvorili Humpolíček a Šturma.
Ako prebieha
Dieťa má pri tejto technike pocit, že sa iba hrá. V prípade scénotestu sa hrá so scénou, ktorá môže pripomínať divadlo. Má k dispozícii celú krabicu špeciálne k tomuto účelu vyrobených a pripravených hračiek a hraciu plochu.
Formou hry je pre dieťa omnoho ľahšie sprostredkovať druhému svoje pocity a prežívania. Na takto postavenú „scénu“ sa potom dá pozrieť z rôznych pohľadov - napr. očami učiteľa, rodiča, kamaráta, či niektorej figúrky. Dieťa vie takto informácie, ktoré nevie vypovedať slovami, odovzdať a potom aj o nich ľahšie hovoriť, alebo ich ešte inak znázorniť, napríklad kresbou či pohybom. Cíti sa pritom omnoho bezpečnejšie, ako pri niektorých iných metódach. Technika sa využíva aj vtedy, keď dieťa vôbec nechce alebo z nejakého dôvodu nemôže komunikovať (napr. pri elektívnom mutizme a pod.).
Obyčajne sa realizujú aspoň tri stretnutia (s diagnostickým účelom) a o niečo viac pri terapii. Pri dobre vedenej terapii sa deti na takéto stretnutia tešia, pretože sú pre nich príjemné a bezpečné.
Kedy sa používa
Táto hrová terapia môže pomôcť okrem iného aj pri:
- neurózach, školských neurózach
- úzkosti a spracovávaní rôznych strachov
- vhodná je aj u malých detí, ktoré nevedia slovami vyjadriť, čo prežívajú (napr. ak má rodič podozrenie, že sa vo vnútornom živote jeho dieťaťa niečo deje, a nevie určiť čo)
- pri riešení vzťahových ťažkostí (v rodine, v triede, v kolektíve rovesníkov ...)
- pri týraní, šikanovaní či iných sociálno-patologických javoch
- pri poruchách správania
- pri problémovom správaní