Vytvorené: pred 5 rokmi

Hry s padákom

Psychomotorické hry s padákom sú formou pohybovej aktivity, ktorá je zameraná najmä na prežívanie pohybu. Prostredníctvom hry sa vylaďuje psychofyziologický stav dieťaťa. Techniky sú vhodné najmä pre deti predškolského a mladšieho školského veku. 

Používajú sa špeciálne padáky, ktoré majú tvar guľatej plachty. Môžu byť jednofarebné, alebo viacfarebné, zložené z farebných pruhov, obvykle s otvorom uprostred. Sú vyrobené zo vzdušnej, pružnej a tenkej látky. Vonkajší okraj spolu s otvorom uprostred sú spevnené. Na okrajoch padáka sú často umiestnené držiaky pre lepší úchop. Deti sa počas cvičenia zoznamujú s padákom dotykom, zrakom a súčasne zlepšujú svoje vnímanie tela v priestore. 
 
Na čo sa využívajú
Cvičenie s padákom má okrem pohybového rozvoja aj spoločenský význam, podporuje budovanie rovesníckych vzťahov, tímovú spoluprácu. Pri rôznych pohyboch padákom hore a dole, keď sa nad deťmi padák vznáša alebo padá, pri sedení či ležaní spoločne prežívajú pocity, musia pracovať tímovo, pohybovať sa rovnako, kontrolovať svoje správanie pre spoločný efekt a výsledok. 

Využívajú sa často na tréning rôznych dielčích oslabení, bazálnych funkcií potrebných pre rozvoj procesu učenia dieťaťa. Rozvíjajú tie základné funkcie, ktorých oslabenie môže byť dôvodom rozvoja porúch učenia, porúch aktivity a pozornosti . Vhodné sú aj pre deti úzkostné, alebo pre deti s elektívnym mutizmom či inými osobnostnými ťažkosťami. 

Hry s padákom nie sú určené pre jednotlivcov, deti pri hre pociťujú potrebu spolupráce, napr. pri udržaní lopty, balónika či iného predmetu na padáku, pri imitácii morských vĺn,  a pod.
Cieľom psychomotorických hier je naučiť deti vnímať svoje telo a tiež mu porozumieť, trénovať sebaovládanie, sebakontrolu a spoluprácu. 

Hry sa môžu využiť aj na vzdelávacie aktivity (učenie farieb, počítanie a pod.). S odborným terapeutickým vedením sa cvičenia dajú použiť aj na prácu s deťmi úzkostnými (zabaľovanie do padáka, schovávanie sa detí pod padák a pod.).  
 
Čo rozvíjajú
  • fyzickú koordináciu,
  • manuálnu zručnosť,
  • hrubú aj jemnú motoriku, 
  • sociálne zručnosti a vzťahy, 
  • ovládanie vlastného tela,
  • priestorovú orientáciu,
  • vzájomnú – tímovú spoluprácu,
  • zmysel pre rytmus,
  • postreh