Školská spôsobilosť

V bežnom živote sa stretávame s rôznymi pomenovaniami pripravenosti dieťaťa na vstup do školy: školská zrelosť, školská spôsobilosť, školská pripravenosť, vyspelosť na plnenie povinnej školskej dochádzky... a možno by sme našli ešte aj iné výrazy.

Náš školský zákon pozná pojem - školská spôsobilosť a pod týmto pojmom rozumie "súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy" ( školský zákon 245/2008 Z.z. §2, ods.b).

Autori obvykle vnímajú dva u nás tradične používané výrazy ako odlišné - a to: školská zrelosť a školská spôsobilosť. U nás uznávaná česká autorka Zelinková, O. (2012) hovorí, že „školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“

Úroveň takejto spôsobilosti deti dosahujú obvykle v období 6.rokov fyzického veku, ale nemusí to byť vždy pravidlom. Toto "dozrievanie" je vysoko individuálne a pre každé dieťa špecifické, závislé napr. od genetiky, prostredia v ktorom vyrastá, od zdravotného a telesného stavu, aj od sociálnych okolností či emocionálnych daností.

Jednotlivým kritériám a znakom školskej zrelosti a spôsobilosti sa budeme najmä z dôvodu šírky tejto témy na našich stránkach venovať postupne v článkoch.