Popis 

Keď niekto nevie kresliť - nech sa snaží ako chce - môže sa jednať o poruchu, patriacu do skupiny špecifických vývinových porúch učenia – dyspinxiu. Je to porucha kreslenia, neschopnosť primerane fyzickému veku graficky zobrazovať predmety a javy.

Deti však výkony v kreslení k svojmu školskému životu nepotrebujú až tak bezpodmienečne, ako napríklad čítanie, písanie či matematiku, a teda ich status dobrého žiaka nie je až tak vážne ohrozený, ako napr. pri dyslexii, dysgrafii či dyskalkúlii. Dyspinxia sa však pomerne často spája s dysgrafiou – poruchou písania. Dieťa od malička nerado kreslí, nechce kresliť, má nechuť až odpor ku kresleniu a potom následne nemá primerane rozvinutú jemnú motoriku, grafomotoriku.

Dôležité je si zapamätať, že takáto ťažkosť určite nesúvisí s neochotou dotyčného ku kresleniu. Pri takýchto dysfunkciách to jednoducho bežným spôsobom nejde tak, ako by bežne malo.

Čo ďalej?

U niektorých ľudí ťažkosti pretrvajú v určitej podobe po celý život. Niektorí ich sami dokážu viac alebo menej eliminovať, niekedy aj odstrániť. Trochu k tomu prispieva aj zrenie centrálneho nervového systému (CNS) počas vývinu. Často však pri týchto ťažkostiach deti v detstve zažívajú pocity hanby, poníženia, výsmechu zo strany kamarátov, čo sa negatívne odráža na ich osobnosti, na sebavnímaní, sebahodnotení a veľa krát môže prerásť aj do porúch správania.

Pokiaľ sa ťažkosť výrazným spôsobom nepodpisuje na emočnom prežívaní dieťaťa, nie je potrebné sa ňou výraznejšie zaoberať. Ak však má dopad na osobnosť, je potrebné dieťaťu zabezpečiť podporu, pomoc či terapiu u odborníka – psychoterapeuta, špeciálneho alebo liečebného pedagóga. V každom prípade je však vhodné dieťaťu zabezpečiť dostatočné podnety pre rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky, ako základu pre písanie. 

Špecifiká vo vzdelávaní 

Ak sa VPU nevenuje dostatočne včas dostatočná a primeraná pozornosť, často to vedie u žiaka k nechuti k učeniu, k zníženiu snahy a motivácie pre školskú prácu, k nástupu ľahostajnosti až rezignácie, k následným - často výrazným -  medzerám v osvojovanom učive. Ak sa žiakovi s VPU nedostáva pomoc a primeraná podpora dlhodobo, jeho ťažkosti zvyčajne prerastajú aj do porúch správania v rôznej forme. So žiakom by sa preto malo intenzívne pracovať už pri objavení prvých príznakov VPU alebo rizikových prejavov, pretože včasná odborná pomoc je prevenciou pred neskoršími rozsiahlejšími ťažkosťami. Čím skôr sa poskytne dieťaťu intenzívna pomoc, tým budú jej výsledky efektívnejšie.   


Špecifické predmety
Žiak s touto diagnózou môže mať podľa potreby do svojho vzdelávania zaradené aj tieto špecifické predmety alebo ich obsah: 

• Individuálna logopedická intervencia (ILI) – žiak s VPU tento predmet nemusí mať, ak ho nepotrebuje a ak to poradenské zariadenie uvedie v správe. Ak ho potrebuje, jeho cieľom je v maximálnej miere podporiť rozvoj reči a jazykových schopností ako predpokladu úspešného zvládnutia čítania a písania. Dôležitou súčasťou ILI je spolupráca so zákonným zástupcom dieťaťa. 

• Rozvoj špecifických funkcií (RŠF) -  cieľom tohto predmetu je v maximálnej miere podporiť rozvoj základných špecifických funkcií, ktoré sú predpokladom primeraného zvládnutia čítania, písania, počítania, eliminovať edukačné nedostatky vyplývajúce z VPU, ale aj prevencia pred poruchami správania, ako možného následku neriešených VPU. V predmete sa rozvíjajú tie dielčie funkcie a oblasti, v ktorých má dieťa ťažkosti – napr. aj pamäť, pozornosť, myslenie, logika, motorika, zrakové alebo sluchové vnímanie, vizuomotorika a pod. Obsah je vždy v súlade so schopnosťami dieťaťa, bez ohľadu na jeho fyzický vek. Nejde však o doučovanie, terapie a reedukácie však môžu úzko súvisieť s tým, čo sa žiak učí v škole. Dôležitou súčasťou je samozrejme úzka spolupráca so zákonným zástupcom dieťaťa.  

 
Príslušný vzdelávací program, ktorý je zatiaľ platný pre tento druh znevýhodnenia, ako aj obsah špecifických predmetov nájdete na stránke NIVAM (bývalý Štátny pedagogický ústav) tu.