Čo nám o dieťati hovorí tempo jeho čítania

Za hranicu sociálnej únosnosti čítania sa obvykle považuje rýchlosť čítania cca 60 správne prečítaných slov za minútu. Je to hranica, od ktorej dieťa dokáže nadobúdať vedomosti a získavať poznatky čítaním. Túto hranicu väčšinou dosiahne žiak na konci 2., prípadne na začiatku 3.ročníka. Čítanie si však prispôsobujeme aj svojmu osobnostnému tempu, typu nervovej činnosti, individuálnemu rytmu – tak ako nám to vyhovuje. Rýchlosť čítania, dynamika čítania kopíruje napríklad aj rýchlosť hovorenia, ústneho prejavu dieťaťa.

Najdôležitejší význam má získanie osobnej kontroly nad tempom čítania. Človek môže zámerne znížiť tempo svojho čítania, aby lepšie pochopil obsah, alebo aby mal väčšie potešenie z prečítaného (precítil obrazy, ktoré sú v texte opísané). Používa sa aj termín „hlboké čítanie“ alebo close reading. Spomalenie čítania môže byť aj výhodou, môže byť prospešné, ak je vedomé a nie je spôsobené technickými ťažkosťami pri čítaní.

Čo nám teda môže naznačovať tempo čítania u dieťaťa?

Pomalé čítanie

• Nepozornosť, neschopnosť zamerať alebo udržať pozornosť na čítanom texte, častý odklon pozornosti , alebo krátka výdrž pozornosti

• Dieťa sa trápi s technickou stránkou čítania, vynakladá veľkú námahu na čítanie, vracia sa, číta slová dva a viackrát, veľká chybovosť,  neustále opravuje chyby alebo si ich ani nevšimne, slabikuje, hláskuje, strieda slabikovanie s hláskovaním, má tiché dvojité čítanie, nesprávne zrakovo vníma tvarovo podobné písmená, zrkadlovo otočené písmená. Ťažkosti s technikou môžu byť rôzneho charakteru a vyskytovať sa v rôznych kombináciách. Väčšinou sa jedná o dyslektické prejavy.  

• Dieťa môže mať nejakú senzorickú poruchu – napr. zrakovú (poruchy binokulárneho videnia, refrakčné poruchy, zúžené zorné pole...), sluchovú poruchu, iné zdravotné ťažkosti a s tým spojené napríklad aj časté vymeškávanie v škole

• Stráca orientáciu v texte, nevie kde číta, preskakuje slová, riadky, môže mať celkovo problém s priestorovou orientáciou, s orientáciou na ploche

• Úporne sa snaží zamerať sa na porozumenie na úkor techniky

• Má nechuť k čítaniu z rôznych dôvodov,  nemá čítanie rád, je demotivované, nemá dostatočnú podporu rodinného prostredia

• Dieťa je osobnostne pomalé, hypoaktívne, má celkovo pomalé pracovné tempo vo všetkom, čo robí (pomaly sa oblieka, pomaly rozpráva, pomaly je...), je to jeho osobnostná typológia

• Má nedostatočný celkový intelektový potenciál, alebo výrazne zníženú verbálnu zložku intelektu, chudobnú slovnú zásobu, slová ktoré číta nemá vo svojom aktívnom alebo ani pasívnom slovníku

• Nesprávny didaktický postup pri učení čítania,  alebo striedanie viacerých rôznych postupov (doma hláskovaním, v škole slabikovaním...) - pomerne často sa vyskytuje u detí, ktoré boli počas prvých dvoch ročníkov z dôvodu karanténnych opatrení vzdelávané striedavo dištančne doma a prezenčne v škole

• Stres, úzkosť pri čítaní, strach z neúspechu, zo zlej známky

• Neuróza, zajakávanie, somatizovanie (napríklad sťažené dýchanie pri čítaní, časté prehĺtanie, hranie sa s rukami, s vlasmi)

• Nízka automatizácia čítania

Príliš rýchle (až prekotné) čítanie

Rýchle čítanie je výhodou - ale iba vtedy, ak je spojené aj s dôkladným porozumením prečítanému, ak nemá negatívny dopad na porozumenie.

• Ťažkosti v pozornosti – hyperaktivita, impulzivita, osobnostné ladenie, osobnostná typológia – dieťa je rýchle vo všetkom, rýchlejšie hovorí ako myslí

• Ťažkosti v reči – prekotné tempo reči, reč je pre rýchle tempo nezrozumiteľná  

• Impulzivita, domýšľanie koncov slov, zmena významu prečítaných slov a tým zmena významu obsahu prečítaného textu

Nie každé pomalé čítanie je dyslexiou a nie každé rýchle čítanie je výhodou.

Vždy záleží na tom, ako čitateľ v konečnom dôsledku rozumie prečítanému, pretože nečítame preto, aby sme čítali, ale preto, aby sme prostredníctvom čítania získavali informácie.

Ako môžeme pomôcť deťom s technikou čítania, s optimalizáciou tempa ich čítania?

Jednou z možností sú aj Čítacie rozcvičky pre budúce čitateľské hviezdičky z nášho e-shopu, ktoré sa zameriavajú výrazne na techniku čítania, oslobodenú od nutnosti zamerania sa na porozumenie.