Vytvorené: pred rokom
Sluchové postihnutia

Popis


Porúch sluchu je niekoľko typov. Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na: 
  • Prevodové poruchy 
  • Percepčné poruchy 
  • Centrálne poruchy 

Svetová zdravotnícka organizácia WHO (1980) určila medzinárodnú škálu stupňov sluchových porúch:
  • ľahká sluchová porucha                          26-40 dB
  • stredná sluchová porucha                      41-55 dB
  • stredne ťažká sluchová porucha            56-70 dB
  • ťažká sluchová porucha                          71-90 dB
  • veľmi ťažká sluchová porucha – nad     91 dB
  • úplná strata sluchu

Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané - o sluch sa dá prísť po celý život - či už pri úraze, pri rôznych ochoreniach alebo po zápaloch. Štatistiky však uvádzajú, že až 80% porúch sluchu je vrodených. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie. Jedná sa však o postihnutie kompenzovateľné, pretože ak dieťa dostane správnu liečbu, starostlivosť a pomôcky, obvykle aj pri úplnej strate sluchu má šancu počuť zvuky a naučiť sa komunikovať s okolím. 

Čo ďalej? 


Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika.  Poruchu je  potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči – teda do troch rokov veku dieťaťa. Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára – foniatra, ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa. Skríningové vyšetrenia sluchu sa dokonca u nás povinne vykonávajú pomocou špeciálnych prístrojov už v pôrodniciach, obvykle na tretí deň po narodení. 
 
Zodpovedný rodič si na dieťati rýchlo všimne, že niečo nie je v poriadku. Veľkým varovným signálom pre rodiča je najmä skutočnosť, ak dieťa po období prirodzeného džavotania prestane ďalej komunikovať a reagovať na rečové podnety z okolia, alebo ak na rečové, zvukové podnety reaguje atypicky, alebo sa prestane rozvíjať jeho reč, dieťa nereaguje na svoje meno a pod.
 
Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči, t.j. v tzv. prelingválnom veku, má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komunikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6.mesiaca života. Tri roky je už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky. Veľmi dobré predpoklady  na rozvoj reči má dieťa, ktorému je zavedený kochleárny implantát, alebo dostane dobre nastavené načúvacie prístroje a následne s ním pracuje klinický logopéd na rozvoji reči. 
 
Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti poskytnú aj špeciálni pedagógovia – surdopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno-pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervencie.

Špecifiká vo vzdelávaní:


Kde sa môžu vzdelávať
Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať: 
  •  v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety) 
  •  v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú) 
  • v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky 
 
Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností. 
Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku. Potom sa môže učiť aj cudzí jazyk – angličtina sa začína učiť z tohto dôvodu až vo 4.ročníku, druhý cudzí jazyk je voliteľný  a jeho výuka závisí od individuálnych schopností žiaka. 
 
Nepočujúci žiak má právo na výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich. 

Špecifické predmety
Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín: 
 
1.skupina predmetov: 
  • Komunikačné zručnosti (KZ) – nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami , rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií 
  • Individuálna logopedická intervencia (ILI) – podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania
  • Slovenský posunkový jazyk – osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností  
 
2.skupina predmetov: 
  • Dramatická výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického  umenia, je chápaná ako zážitkové učenie, učí vnímať život a dianie okolo seba, orientovať sa v ňom, je dôležitým prvkom socializácie)
  • Rytmicko-pohybová výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzykoterapie)  
  • Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (využíva sa najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.) 
 
Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV)   -  ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu tu


O nás Tipy Podmienky