Prevodová porucha sluchu

Lexikón

Sluchové postihnutia Centrálna porucha sluchu Nedoslýchavosť Nepočujúci Percepčná porucha sluchu Prevodová porucha sluchu

Popis

Porúch sluchu je niekoľko typov. Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:

Prevodové poruchy
Percepčné poruchy
Centrálne poruchy

Pri prevodovej poruche sluchu je narušený prevod zvukového signálu vo vonkajšom alebo v strednom uchu. Zvuk z vonkajšieho zvukovodu dorazí do vnútorného ucha tichší, ako by mal, pretože je vo zvukovode alebo v strednom uchu blokované správne prúdenie zvuku.

Obvykle sa jedná o ľahšie sluchové postihnutia a niektoré typy prevodovej poruchy sluchu sú dobre liečiteľné a kompenzované načúvacími prístrojmi.

Čo ďalej?

Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika. Poruchu je potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči – teda do troch rokov veku dieťaťa. Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára – foniatra, ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa. Skríningové vyšetrenia sluchu sa dokonca u nás povinne vykonávajú pomocou špeciálnych prístrojov už v pôrodniciach, obvykle na tretí deň po narodení.

Zodpovedný rodič si na dieťati rýchlo všimne, že niečo nie je v poriadku. Veľkým varovným signálom pre rodiča je najmä skutočnosť, ak dieťa po období prirodzeného džavotania prestane ďalej komunikovať a reagovať na rečové podnety z okolia, alebo ak na rečové, zvukové podnety reaguje atypicky, alebo sa prestane rozvíjať jeho reč, dieťa nereaguje na svoje meno a pod.

Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči (v tzv. prelingválnom veku) má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komuikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6.mesiaca života. Tri roky je už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky. Veľmi dobré predpoklady na rozvoj reči má dieťa, ktorému je zavedený kochleárny implantát, alebo dostane dobre nastavené načúvacie prístroje a následne s ním pracuje klinický logopéd na rozvoji reči.

Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti poskytnú aj špeciálni pedagógovia – surdopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno-pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervencie.

V prípade prevodových porúch sluchu, kompenzovaných načúvacími prístrojmi je dôležité, aby o správnom nastavení, používaní a fungovaní načúvacieho prístroja bol dôsledne informovaný rodič aj učiteľ, aby boli prístroje pravidelne kontrolované a správne nastavené.

Špecifiká vo vzdelávaní:

Dieťa so sluchovým postihnutím (nepočujúce, nedoslýchavé) sa môže vzdelávať:

v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu (tu má do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety)
v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole (ak ju škola má zriadenú)
v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané jemu potrebné podmienky

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere im bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností.

Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku. Potom sa môže učiť aj cudzí jazyk – angličtina sa začína učiť z tohto dôvodu až vo 4.ročníku, druhý cudzí jazyk je voliteľný (závisí od individuálnych schopností žiaka).

Nepočujúci žiak má právo na vzdelávanie výchovu a vzdelávanie v posunkovej reči nepočujúcich.

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety, zaradené do dvoch základných skupín:

1.skupina predmetov:

Komunikačné zručnosti (KZ) – nácvik komunikácie v bežných životných situáciách a interakciách všetkými dostupnými komunikačnými formami , rozvoj receptívnej, centrálnej a expresívnej zložky reči, rozširovanie pasívnej a aktívnej slovnej zásoby, zvyšovanie jazykových kompetencií
Individuálna logopedická intervencia (ILI) – podpora rozvoja reči a jazykových schopností, ako základu pre rozvoj čítania a písania
Slovenský posunkový jazyk – osvojenie základných pravidiel používania slovenského posunkového jazyka, rozvíjanie vyjadrovacích a dorozumievacích schopností

2.skupina predmetov:

Dramatická výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, zameraná je najmä na rozvíjanie a formovanie osobnostných a sociálnych zručností s využitím prvkov a postupov dramatického umenia, je chápaná ako zážitkové učenie, učí vnímať život a dianie okolo seba, orientovať sa v ňom, je dôležitým prvkom socializácie)
Rytmicko-pohybová výchova (vyučuje sa namiesto hudobnej výchovy, často sa využívajú prvky muzykoterapie)
Môže sa vyučovať predmet Sluchová výchova (využíva sa najmä u žiakov, ktorí si musia osvojiť nové sluchové vzory a stratégie počutia - napr. po operácii v školskom veku, po zavedení kochleárneho implantátu v školskom veku a pod.)

Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.