Vytvorené: pred 3 rokmi

Technika čítania – „dobré topánky na cestu“

Technika čítania – „dobré topánky na cestu“

Ilustračná fotografia, Pixabay, licencia

Bez dostatočnej techniky čítania je jasné, že sa dieťaťu bude vo vyšších ročníkoch dariť len s ťažkosťami. Nadobúdanie vedomostí v škole je v najvyššej miere založené práve na čítaní – prečítaj si, porozumej, nauč sa.

Na vysvetlenie čo pri čítaní znamená technika si vypožičiam hneď na úvod prirovnanie známej českej špeciálnej pedagogičky PaedDr. Renáty Wolfovej. Techniku čítania prirovnáva k dobrým topánkam na cestu. Môžeme zobrať dieťa na turistiku aj v menej dobrých topánkach.  Vtedy však ale vieme takmer s istotou predpokladať, že sa mu po ceste nepôjde pohodlne, že možno pôjde pomaly, že ho topánky budú tlačiť, omínať.... a že to pravdepodobne skončí tak, že bude nepokojné, možno nahnevané či dokonca plačlivé. Možno budeme musieť robiť častejšie prestávky, alebo ho budeme musieť časť cesty niesť a celý výlet sa pokojne môže skončiť aj tým, že budeme nahnevaní a ani nedôjdeme do cieľa, že sa budeme musieť vrátiť. Navyše dieťa pre zlé topánky vôbec nebude mať čas a ani chuť pozerať sa po krásach prírody alebo okolia okolo seba, precítiť radosť z výletu. Zameria sa len na to, ako zle sa mu ide. A my riskujeme, že nabudúce sa pravdepodobne bude zdráhať, odporovať, bude mať tendencie výletu v zlých topánkach sa vyhnúť, vyjednávať, nebude chcieť ísť vôbec, výlety znenávidí. 

A teraz si to premietnime na čítanie. Rovnako je to s technikou čítania – dobrá technika je pre dieťa ako tie dobré topánky na cestu. Nedostatočná môže spôsobiť presne to, čo tie spomínané zlé topánky. Pre nedostatočnú techniku sa navyše dieťa pravdepodobne nebude môcť dostatočne zamerať na obsah, na to o čom číta, aj keď to nemusí byť vždy tak: 

  1. dieťa môže čítať technicky zle a ani nevie o čom (má ťažkosti s technikou a v dôsledku toho aj s porozumením) 

  2. môže však čítať aj technicky zle, ale vie o čom (trápi sa len s technikou, ale porozumenie je primerané)


Ako zistíme, že sa dieťa trápi s technikou

Obvykle je to celkom zjavné: nevie identifikovať jednotlivé písmenká, má ťažkosť pospájať ich do slabík, následne slabiky do slov, slová do viet. Zamieňa písmenká, vypúšťa písmenká zo slov alebo naopak – dokladá písmenká navyše. Domýšľa si konce slov alebo háda celé slová či slovné spojenia, vymýšľa si celé vety, viac krát slabiky či slová opakuje, vracia sa k nim, nie je si isté, či prečítalo správne, nečíta plynulo, viazane, číta veľmi pomaly, pri viacnásobnom čítaní využíva pamäť. Prejavov môže byť veľa a môžu byť veľmi rôznorodé. 

V oboch vyššie uvedených prípadoch je však potrebné dieťaťu s technikou pomôcť, aby sa mu „po ceste“ šlo ľahšie, aby šlo „v dobrých topánkach“, aby nebolo k čítaniu odmietavé, pretože je to pre neho ťažké, namáhavé, je to preň práca. Alebo aby si  v konečnom dôsledku nevypestovalo k čítaniu odpor a neprelievalo slzy zakaždým, keď ide čítať – niekedy ten istý článok aj 5 krát. U dieťaťa s dobrou pamäťou vtedy už netrénujeme čítanie, ale pamäť. Nie je však pre neho pomocou ani to, ak bude rodič všetko čítať za dieťa, ak mu bude sám „predčítať“ učebnú látku (lebo veď tak do cieľa možno dôjdu skôr, skôr sa naučia). To je ako by ho v tých zlých topánkach niesol  stále na svojich pleciach. Do kedy by to takto rodič vydržal?  Bude ho ešte vládať niesť, keď bude veľké? Pre dieťa to bude možno pohodlnejšie, ale bude mu rodič  ešte v 8.-9.triede všetko (geografiu, dejepis, biológiu, fyziku, slovné úlohy z matematiky....) predčítať?  Vďaka čítaniu bude predsa nadobúdať ďalšie vedomosti. 


Ako trénovať techniku čítania

Je dobré zamerať sa iba na čistú techniku – teda vypustiť snahu mozgu zamerať sa na obsah. Vždy učíme dieťa čítať si s ukazovaním. Je dobré využívať knihy bez obrázkov – aby obrázky nepodnecovali dieťa domýšľať si, o čom číta, domýšľať si slová. 

Začať je potrebné tak, ako sa čítanie prirodzene vyvíja: čítanie izolovaných písmen, čítanie slabík, jednoduchých jednoslabičných slov (s otvorenou a so zatvorenou slabikou), dvojslabičných slov bez spoluhláskových skupín, čítanie viacslabičných slov, čítanie spoluhláskových skupín, čítanie jednoduchých krátkych slovných spojení, čítanie jednoduchých krátkych viet (tento postup sa nevyužíva napr. pri tzv. globálnom čítaní, ale mozog dieťaťa pri čítaní každú túto izolovanú časť tak či tak potrebuje).  Na vyšší stupeň čítania prechádzame z nižšieho až vtedy, ak nižší dieťa bezpečne ovláda, ak mu čítanie na danom stupni ide s istotou a rýchlo. 

V tréningu techniky čítania sú dobrým pomocníkom aj Čítacie rozcvičky pre budúce čitateľské hviezdičky z nášho e-shopu, ktorých súčasťou sú pracovné listy a metodika práce s rozcvičkami.

Možnosti zábavnejších cvičení so zameraním na techniku čítania 

Pre dieťa je veľmi dôležité, aby z cvičení malo radosť, chcelo ich robiť, tešilo sa z úspechu, aby bolo pozitívne motivované. Preto cvičenia radšej premenujeme na „hry“ a robíme ich skôr zábavnou formou, ako drilom, napríklad:

Čítanie izolovaných písmen/slabík/slov – hádzanie kockou s písmenkami/slabikami/slovami, hranie písmenkového/slabikového/slovného pexesa, poznávanie plastických písmen hmatom schovaných pod šatkou, modelovanie písmen/slabík/slov z plastelíny, prečítanie iba toho písmenka/slabiky/slova, na ktoré ukáže náhodne so zatvorenými očami. Hľadanie v priestore poschovávaných písmen/slabík/slov. 

Vhodné je aj čítanie textov typu: OUZ Mkj MbZ ABg ZRS....., či reťazce slabík. Spestriť takéto čítanie dieťaťu môžeme aj tým, že vždy striedavo prečíta jedno písmenko/slabiku/skupinu čo najhlasnejšie a druhé čo najtichšie (pošepky), potom ich číta odzadu a pod. 


Rodič môže využiť aj ponuku viacerých PC programov na rozvoj čítania dieťaťa, kde dieťa číta napr. pohybujúce sa, lietajúce písmenká/slabiky/slová.  

Čítanie izolovaných písmen/slabík/slov z tabuľky podľa súradníc (vytvoríme jednoduchú tabuľku s riadkami a stĺpcami, stĺpce označíme A,B,C,D... riadky číslami od 1 - dieťa nachádza a číta to písmenko/slabiku, ktoré je napr. v okienku A7,  B4, prečíta iba stĺpec A, alebo iba riadok 8, prečíta v stĺpci C iba tie slabiky, ktoré obsahujú napr.. písmeno „S“ a pod. – tvorivosti sa medze nekladú. Tieto cvičenia deti bavia a navyše rozvíjajú aj priestorové vnímanie, ktoré je tiež dôležité –nie len pre čítanie. 

Ak už dieťa bezchybne a rýchlo zvláda čítanie slov, môžeme prejsť k hraniu sa s vetami. Aby sme predišli zameraniu sa na obsah predloženej vety, môže dieťa najprv čítať napr.: iba každé druhé, každé tretie slovo z danej vety, číta iba prvé a posledné slovo z vety, číta z vety iba tie slová, ktoré napr.obsahujú dĺžeň, mäkčeň, prečíta z textu iba tie slová, ktoré obsahujú veľké písmeno a pod. Ostatné slová číta rodič, dieťa iba zrakom sleduje a prstom ukazuje, kde sa v texte nachádza, kontroluje či rodič niečo nepreskočil (a rodič môže zámerne preskočiť, alebo urobiť omyl). Môže v texte vyhľadať a prečítať iba najdlhšie slovo, des nečíta žiadne slová, ktoré obsahujú „i“ a pod. Náročnosť čítania slov ukončíme čítaním podobných slov líšiacich sa len jedným písmenkom, alebo zložitých neznámych slov (napr. demokracia, byrokracia, elektrizácia, atypický...).

Číta nezmyselné texty (mnohé sú k dispozícii na poradniach alebo sa dajú vytvoriť na PC), číta text odzadu tak, že posledné slovo je prvé (napr. vetu „Dnes je krásne počasie“ prečíta ako „počasie krásne je dnes“), takto môže prečítať aj celý kratší článok. Pomáha aj čítanie „graficky náročného textu, ktorý je tvorený rôznymi typmi písma“. Číta článok rozstrihaný na vety – ťahá si vetu, ktorú potom prečíta (bez ohľadu na postupnosť deja). V texte číta iba tie vety, ktoré mu rodič náhodne ukáže záložkou. Môže použiť úzky prúžok vystrihnutý z farebnej priesvitnej fólie (napr. z obalu  na zošit), dieťa číta iba to, čo sa vmestilo pod priesvitný prúžok (a pokojne to môže byť aj veta bez konca). Číta vetu jedným dychom – koľko vydrží prečítať na jeden nádych. Číta z textu iba každú druhú vetu, každý druhý/tretí riadok. Môžeme využiť dublované čítanie (súbežné čítanie rodiča s dieťaťom). Môžeme čítať nahlas, zastaviť a dieťa musí ukázať, kde čítame – tempo musíme prispôsobiť a postupne ho zvyšovať. Prečítame vetu z kratšieho textu, dieťa musí uhádnuť – čo najrýchlejšie ukázať, ktorú vetu čítame. 

A na záver – čo je dôležité: technika sa niekedy podceňuje a dáva sa prednosť porozumeniu.  Netlačme na chápanie prečítaného, na význam textu skôr, kým nie je dokonale zvládnutá technika – kým nemáme dobré topánky na cestu.