Strabizmus - škuľavosť je porucha rovnovážneho postavenia očí.   Jedno oko pozerá priamo (fixujúce oko) a druhé sa uchyľuje (škúliace oko). 

Patrí spolu s tupozrakosťou medzi tzv.poruchy binokulárneho videnia a je jednou z najpočetnejších porúch zraku v detskom veku, pričom sa nejedná iba o kozmetický defekt. 

 

Jedná sa o poruchu fyziologickej spolupráce oboch očí, videnia súčasne oboma očami – pravé a ľavé oko nespolupracujú na primeranej úrovni, trpia poruchou funkčnej rovnováhy a spolupráce. Tejto spolupráci hovoríme odborne binokulárne videnie -  oči pracujú ako jeden orgán a pri správnej spolupráci vytvárajú jednotný vnem. Ak je toto vnímanie narušené, spôsobuje problémy najmä v priestorovom vnímaní, v zrakovej ostrosti, čo môže následne viesť k poruche zrakových predstáv, k ťažkostiam v čítaní, v písaní, k poruchám vizuomotorickej koordinácie a pod. 

Skoré odborné vyšetrenie a diagnostika znamená väčšiu možnosť úspechu v liečbe, ako aj vo voľbe výchovných a vzdelávacích postupov. 

Závažnosť diagnózy, ktorú určí lekár a dôsledky, dopad postihnutia na osobnosť môžu byť často v rozpore – niekedy aj postihnutie ľahšieho charakteru môže mať veľmi závažný dopad na osobnosť postihnutého a naopak. Od stupňa takéhoto dopadu na osobnosť potom závisí aj ďalší postup vo výchove a vzdelávaní. 

 

Poradenskú pomoc rodinám v tejto oblasti okrem odborných lekárov poskytnú aj špeciálni pedagógovia – tyflopédi, ktorí sú spravidla v každej špeciálno-pedagogickej poradni, alebo odborní zamestnanci centier včasnej intervencie (CVI). 

 

Za ohrozené sa považujú najmä deti, ktoré počas prvého roku života trvalo škúlia, alebo ešte po prvom roku života občas zaškúlia, ale aj deti rodičov, ktorí sami trpia či trpeli na strabizmus alebo tupozrakosť. Ohrozené sú aj deti predčasne narodené, nezrelé, či deti s poškodením centrálneho nervového systému.  Keďže sa jedná o nápadnú poruchu, rodičia si jej prítomnosť uvedomia obvykle veľmi skoro. S liečením nie je preto potrebné čakať, zodpovedný rodič navštívi odborníkov čo najskôr. 

 

Liečebné postupy samozrejme určujú lekári. Pri závažnejších poruchách binokulárneho videnia sa jedná často o chirurgické zákroky. Pri ľahších stupňoch postačí obvykle dôsledne dodržiavať odporúčania očného lekára k správnej podpornej činnosti, napr. ortoptické cvičenia či  prekrývanie oka tzv. okluzorom.

Keďže sa jedná prevažne o poruchy funkčného charakteru (narušenie funkcie), môžu byť spravidla dobre eliminované, niekedy aj úplne odstránené. V prípade potreby deti absolvujú v poradniach alebo u lekára aj reedukačné cvičenia - pleoptické, ortoptické -  ktoré sú práve u malých detí (najmä vo veku do 5.rokov) veľmi úspešné. 

Pri ľahších stupňoch strabizmu pri dodržiavaní odporúčaní lekára žiak obvykle nepotrebuje žiadne úpravy vo vzdelávaní, vzdeláva sa v bežnej škole. Dôležité je však dohliadnuť na pravidelné a správne nosenie korekčnej pomôcky (okuliarov, okluzora) podľa pokynov lekára (učiteľa musí oboznámiť rodič),  posadiť žiaka tak, aby dobre videl a mal primerané osvetlenie pracovnej plochy, či zabezpečiť primeranú zrakovú hygienu (striedanie zrakového oddychu a záťaže). 

 

Pri výraznejších ťažkostiach obvykle postačí vo vzdelávaní zvýšený individuálny prístup zo strany pedagógov, dôkladné oboznámenie sa s diagnózou a prognózou a zohľadňovanie prípadných špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, ktoré obvykle v odbornej správe pomenujú škole príslušné poradne.