Cukrovka – Diabetes mellitus

Lexikón

Chorí a zdravotne oslabení Cukrovka – Diabetes mellitus Epilepsia Leukémia

Popis

Cukrovka – alebo odborne diabetes mellitus – patrí medzi chronické poruchy metabolizmu, látkovej výmeny.

Telo k svojmu fungovaniu potrebuje energiu a tú získava z cukrov, tukov a bielkovín. Všetky tieto živiny získavame z potravy. Aby sa mohli cukry premeniť na energiu, musia sa najprv v organizme rozložiť na malé čiastočky a potom preniesť krvou do všetkých buniek. Jednou z týchto čiastočiek je aj glukóza a cukrovka (diabetes) znamená poruchu premeny glukózy. Spôsobuje ju porucha tvorby inzulínu v podžalúdkovej žľaze.

Cukrovka sa vyskytuje v dvoch formách :

diabetes prvého typu (u detí hovoríme aj o detskej cukrovke) – organizmus produkuje inzulín v nedostatočnom množstve, ide o autoimunitné ochorenie
diabetes druhého typu – vyskytuje sa najmä u dospelých, ktorí trpia nadváhou, nedostatkom pohybu, nezdravo sa stravujú, žijú v dlhodobom strese, ale častý je výskyt aj na základe dedičnej predispozície. Ich organizmus má zníženú citlivosť na inzulín, ich telo produkuje nesprávne množstvo inzulínu alebo vytvorený inzulín nedokáže primerane spracovať. Ide o tzv. civilizačné ochorenie

Dôsledkom cukrovky je poškodenie ciev, zhoršovanie zraku až slepota, poškodenie obličiek, nervov, infekcie dolných končatín, niekedy končiace až amputáciami, mozgové príhody, srdcové infarkty. Ide o chorobu nevyliečiteľnú, avšak dodržiavaním liečby primerane zvládnuteľnú.

Každý rok sa počet ľudí, trpiacich na túto diagnózu zvyšuje. Odborné štúdie predpokladajú, že v r.2025 bude vo svete 333 miliónov chorých na cukrovku.

Čo ďalej?

Vzhľadom k závažnosti diagnózy je včasná diagnostika nevyhnutná. Každý učiteľ, ktorý má v triede žiaka s cukrovkou, by mal byť dôkladne informovaný o diagnóze a jej špecifikách, o tom, čo si má všímať, aké sú príznaky hypo alebo hyperglykémie a ako má k žiakovi pristupovať.

Čo si treba všímať:

Pri cukrovke prvého typu sú najčastejšími príznakmi: častý smäd a nutkanie na močenie, u detí aj nočné pomočovanie, neustály hlad, chudnutie, dych zapáchajúci po acetóne
Pri cukrovke druhého typu najmä: smäd, močenie aj v noci, časté pocity únavy, zhoršenie koncentrácie, ťažšie hojenie rán, rozmazané videnie, náladovosť, svrbenie, zápach z úst po acetóne. Varovné príznaky pri tomto type však často bývajú len mierne, alebo aj úplne chýbajú, preto sú dôležité preventívne lekárske prehliadky.

Liečba cukrovky musí byť kontrolovaná a pod lekárskym dohľadom. Pri prvom type cukrovky prebieha liečenie najmä pomocou inzulínu. Pri druhom type liečba prebieha pomocou liekov, prípadne aj v kombinácii s inzulínovou liečbou.

V oboch prípadoch je nevyhnutné pravidelné meranie hladiny glukózy v krvi, dodržiavanie správnej životosprávy (aj so znížením telesnej hmotnosti), fyzická aktivita.

Čo robiť pri hypoglykémii (nízka hladina cukru v krvi):

Obvyklé príčiny: nadmerné množstvo inzulínu, neobvyklá alebo nadmerná fyzická záťaž, nedostatok jedla.
Obvyklé príznaky: triaška, bledosť, hlad, stres, potenie, pocit slabosti, búšenie srdca, zmätenosť, bolesť hlavy, závraty
Čo robiť: podať rýchly zdroj cukru (v strave a v sladenom džúse)

Pri ťažkej hypoglykémii dochádza k poruche vedomia a kŕčom, preto je potrebné zabrániť poraneniu a zapadnutiu jazyka, volať rýchlu záchrannú pomoc, aplikovať injekciu glukagónu.

Čo robiť pri hyperglykémii (vysoká hladina cukru v krvi):

Obvyklé príčiny: príliš veľa jedla, nedostatok inzulínu, stres, choroba
Obvyklé príznaky: časté močenie, väčší smäd, únava, rozmazané videnie
Čo robiť: zmerať glykémiu, dodať inzulín, zabezpečiť dostatočný pitný režim (najlepšie čistá studená voda s citrónom)

Špecifiká vo vzdelávaní:

Deti s cukrovkou obvykle v škole nepotrebujú výrazné úpravy vo výchovno-vzdelávacích postupoch. V prípadoch, ak žiak potrebuje výraznejšie úpravy v organizácii jeho vzdelávania, je možné upraviť vzdelávanie formou integrácie - podľa vzdelávacieho programu pre žiakov chorých a zdravotne oslabených.

Každopádne je však vždy potrebné dodržiavať určité základné pravidlá, ktoré zabezpečia pre žiaka v škole optimálne a bezpečné prostredie:

učiteľ musí byť od rodičov podrobne informovaný o zdravotnom stave dieťaťa, ale aj o špecifických prejavoch, ktoré obvykle ochorenie sprevádzajú a o tom, ako má postupovať (pri hyperglykémii alebo pri hypoglykémii)
bezodkladne informovať rodičov v prípade pozorovania akýchkoľvek príznakov
nevystavovať žiaka zbytočnému tlaku a stresu, snažiť sa o jeho vnútornú pohodu, pretože každý stres negatívne ovplyvňuje glykémiu
priebežne sa informovať, ako sa žiak cíti, umožniť mu informovať rodičov (aj napr. o hodnote hladiny cukru pre účely správneho nastavenia DIA-režimu)
umožniť žiakovi dodržiavať pitný režim – napiť sa aj počas vyučovacej hodiny, ak je to potrebné
v prípade hypoglykémie umožniť žiakovi bezodkladne sa najesť – aj počas vyučovacej hodiny, následne nechať hypoglykémiu „odznieť“ – nechať žiaka oddýchnuť si, nenútiť ho v tom čase pracovať a podať výkon, pretože obyčajne pociťuje slabosť, únavu, niekedy aj triašku a akákoľvek činnosť môže stav ešte zhoršiť
mať na pamäti, že stravovací režim diabetika by mal byť nemenný, pravidelný, vždy v rovnakom čase – bez ohľadu na to, či je vyučovanie, výlet, koncert, školská akcia, súťaž
na vychádzky alebo pri pobyte mimo triedy vždy dbať na to, aby žiak mal pri sebe glukomer a balíček na hypoglykémiu, ktorý pripraví rodič
pred výraznou telesnou aktivitou je potrebné žiaka vždy informovať, aby si mohol zmerať glykémiu a v prípade potreby zvýšiť príjem cukrov v strave, aby nedošlo k hypoglykémii
vopred informovať rodičov o vychádzkach, výletoch, branných cvičeniach a aktivitách, spojených s fyzickou námahou, aby rodič mohol pripraviť dieťaťu balíček, upraviť režim, stravu, či dávku inzulínu
umožniť žiakovi v kľudnom prostredí si aplikovať inzulín, ak to už sám zvláda, prípadne umožniť rodičovi prísť do školy počas vyučovania za týmto účelom

V prípade potreby pri závažných ťažkostiach žiaka a pri výraznom negatívnom dopade diagnózy na jeho školské výkony žiak môže byť vzdelávaný aj formou integrácie s vypracovaným individuálnym vzdelávacím plánom.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu tu: