Popis

Pod pojem epilepsia sa zahŕňa celý rad ochorení, prejavujúcich sa opakovanými nervovými záchvatmi, výbojmi v mozgovej kôre. Ide o náhlu, prechodnú poruchu mozgových funkcií. Záchvat sa najčastejšie prejavuje kŕčmi s poruchami vedomia, poruchami zmyslového vnímania, hybnosti, či neobyčajným správaním. 

Pri chorobe nemusia byť vždy prítomné veľké kŕče, niekedy prebieha aj malou formou – s krátkymi poruchami vedomia, zrakovými halucináciami, tŕpnutím jazyka, mykaním jednej končatiny a pod. Veľké záchvaty sa prejavujú výpadkom vedomia, pádom na zem a prítomnosťou kŕčov. Záchvaty môžu prebiehať aj v spánku. Ak postihnú celú mozgovú kôru, hovoríme o generalizovanom záchvate, ak sú sústredené v jednej ohraničenej oblasti  mozgu, hovoríme o parciálnom záchvate. 

U detí však nie každý záchvat musí znamenať, že ide o epilepsiu. Môžu sa u nich vyskytnúť jednorazové alebo ojedinelé záchvaty či kŕče  - napr. z vysokej horúčky, z únavy, z vyčerpania, z nedostatku spánku a pod. Prítomnosť EPI potvrdí až neurológ po komplexných vyšetreniach. Najčastejšie sa táto choroba prejaví už vo veľmi skorom veku .  Kto chce vedieť o epilepsii viac z medicínskeho pohľadu, nájde informácie napr. aj tu.

Dôležité je poznať príčiny a najmä spúšťače  - provokujúce faktory záchvatov. Niekedy to môže byť blikavé svetlo, PC monitor, rýchle pravidelné striedanie svetla a tieňa, nedostatok spánku, ale u detí napr. aj čítanie alebo počítanie. 

Čo ďalej? 

Vzhľadom k závažnosti diagnózy je včasná diagnostika a medicínska liečba nevyhnutná. Diagnostiku robí lekár – neurológ – bezbolestne, pomocou EEG – elektroencefalogramu, snímaním elektrickej aktivity mozgu, čo trvá cca 20 minút. EPI je dnes pomerne dobre liečiteľná. 

Dieťa s epilepsiou často musí pravidelne a obvykle dlhodobo užívať lieky, dodržiavať zdravý a pravidelný režim (spánkový, striedanie záťaže a oddychu). Lieky, ktoré berie, sú dnes k organizmu pomerne šetrné, napriek tomu však môžu ovplyvňovať pozornosť, spôsobovať zvýšenú únavu, alebo aj výkyvy nálad a zmien v správaní. 

Niekedy deti (najmä ak sú ešte malé) nevedia opísať svoje pocity. Je potrebné pomôcť im správnymi otázkami a pozorovaním. 

Čo si všímať: 

• náhle dramatické zmeny správania, ktoré vzniknú bez zjavnej príčiny

• auru - niektoré EPI záchvaty majú predpríznak (auru), ktorý postihnutý časom vie dobre rozpoznať (cíti, že sa niečo stane)

• zvláštne pohyby očí, trhavé pohyby viečok

• výpadky, absencie – dieťa akoby nemo hľadí pred seba, nevníma čo sa okolo neho deje, nevníma okolie, po niekoľkých sekundách sa vráti k predošlej činnosti a na záchvat sa nepamätá 

Čo robiť: 

• dodržiavať pravidelný spánkový režim, správnu životosprávu, žiť zdravým životným štýlom, brať predpísané lieky a pravidelne hodiť na lekárske kontroly  

• dodržiavať odporúčania lekára, týkajúce sa niektorých rizikových športov prípadne niektorých iných obmedzení (práca na PC, stroboskopické svetlá a hluk na diskotékach  a pod.), vyhýbať sa provokujúcim faktorom 

• pri záchvate dbať na to, aby sa dieťa nikde neudrelo, neporanilo 

• počas kŕčov s ním nehýbať, neprihovárať sa mu, neotvárať násilne ústa, nenarovnávať končatiny stiahnuté kŕčom, nechať záchvat pokojne doznieť (v prípade potreby však dbať na uvoľnenie dýchacích ciest po záchvate, nikdy nie počas záchvatu – je to rizikové pre pacienta, aj pre pomáhajúceho)

• privolať lekársku pomoc, ak je záchvat veľmi dlhý alebo sa jedná o prvý záchvat 

Špecifiká vo vzdelávaní:

Čo ovplyvňuje v škole
Epilepsia ovplyvňuje učenie  v rôznych podobách: 

• pozornosť žiaka s epilepsiou ovplyvňuje zdravotný stav, ale aj jeho záujmy a faktory vonkajšieho prostredia. Sústredená pozornosť môže trvať u niektorých detí aj 25 minút, kým iné sa dokážu sústrediť len 10-15 minút. Dlhší čas sa to obyčajne darí pri obľúbených predmetoch, kým tie, ktoré ich nebavia, ich dokážu zaujať len krátko. Najhoršie sa dieťa sústredí počas prvej a poslednej vyučovacej hodiny

• pamäť- zvýšená dráždivosť, poruchy pozornosti a prípadné absencie (záchvaty typu „petit mal") narúšajú proces vštepovania a uchovania vedomostí. Slabšia býva najmä pamäť na čísla a abstraktná pamäť. Najslabšia je schopnosť vybaviť si cudzie a neznáme slová, kým lepšie si zapamätajú slová so zdôrazneným citovým obsahom

• niekedy sa stáva, že dieťa s epilepsiou akoby necháva nedokončené myšlienky, mení tému rozhovoru či bez dôvodu odbieha, čo môže pôsobiť dojmom roztržitosti a nesúvislosti myslenia. Niekedy „vo vnútri" aj má jasne sformulovanú myšlienku, no nedokáže pre ňu nájsť vhodný výraz

• zvláštnosti sa nevyhýbajú ani písomnému prejavu. Písmená môžu mať rôznej veľkosti, neobyčajných tvarov, pomalšie psychomotorické tempo sa prejaví aj v rýchlosti písania

• žiak by nemal byť vystavený nadmernej záťaži a rizikovým športom - opäť je ideálne konzultovať s lekárom, ktoré športy sú pre žiaka vhodné a akým by sa mal vyhýbať (pozrite si vhodné a nevhodné športy pri epilepsii ) 

Niektoré sprevádzajúce faktory môžu v škole u žiaka spôsobovať ťažkosti v školských výkonoch - zvýšená unaviteľnosť, znížená schopnosť znášať záťaž a stresové situácie (napr. spojené so skúšaním, písomkami, preverovaním vedomostí, rovesníckymi konfliktmi a pod.)  

Deti s epilepsiou obvykle v škole nepotrebujú výrazné úpravy vo výchovno-vzdelávacích postupoch. V závažnejších prípadoch, ak žiak potrebuje výraznejšie úpravy v organizácii jeho vzdelávania je možné upraviť vzdelávanie aj formou integrácie.  

Čo by mal učiteľ dodržiavať
Každopádne je však vždy potrebné dodržiavať určité základné pravidlá, ktoré zabezpečia pre žiaka v škole optimálne a bezpečné prostredie: 

• učiteľ musí byť od rodičov podrobne informovaný o zdravotnom stave dieťaťa, ale aj o špecifických prejavoch, ktoré obvykle ochorenie sprevádzajú a o tom, ako má postupovať pri prípadnom záchvate 

• bezodkladne informovať rodičov v prípade pozorovania akýchkoľvek  príznakov

• nevystavovať žiaka zbytočnému tlaku a stresu, snažiť sa o jeho vnútornú pohodu, pretože každý stres a emočné kolísanie negatívne ovplyvňuje  zdravotnú stabilitu žiaka a môže byť spúšťačom záchvatu 

• priebežne sa informovať, ako sa žiak cíti, všímať si akékoľvek zmeny v správaní, v nálade žiaka, venovať pozornosť prejavom únavy, nervozity, umožniť žiakovi informovať rodičov 

• po dlhšej sústredenej práci zaradiť relaxačné prestávky alebo relax vo forme napr. krátkej zmeny činnosti (preťaženie môže vyvolať epileptický záchvat), mať na zreteli, že pri zvýšenej záťaži (fyzickej aj psychickej) u žiaka dochádza k rýchlej a zvýšenej únave

• vo zvýšenej miere dbať na odstránenie rizík úrazov (miesto, kde sedí, práca s pomôckami, laboratórnym vybavením, cvičenie s náradím), 

• dbať na primeranú teplotu miestnosti, v ktorej prebieha vyučovanie, zabezpečiť aby sa v učebnej 

V prípade potreby pri závažných ťažkostiach žiaka a pri výraznom negatívnom dopade diagnózy na  jeho školské výkony žiak môže byť vzdelávaný aj formou integrácie s vypracovaným individuálnym vzdelávacím plánom ako žiak chorý a zdravotne oslabený.

Príslušný vzdelávací program pre tento druh znevýhodnenia nájdete na stránke Štátneho pedagogického ústavu  tu: