Obvykle sa za dieťa so všeobecným intelektovým nadaním považuje to, ktoré má vysokú úroveň rozumových schopností. Tento jeho intelektový potenciál je vyjadrený v jeho IQ, ktoré by v prípade intelektového nadania malo byť vyššie ako 130. Ich výsledky v inteligenčných testoch obvykle zodpovedajú výsledkom detí o 2 až 5 rokov starších.

Intelektovo nadané deti majú obvykle výrazný a viditeľný vývinový náskok pred svojimi rovesníkmi. Tento náskok môžu mať v jednej alebo aj vo viacerých kognitívnych oblastiach. Používajú vyspelé stratégie myslenia, obvykle majú veľmi dobrú pamäť, často vyhľadávajú encyklopédie alebo rôzne moderné zdroje informácií, spontánne sa zaujímajú o nadobúdanie nových poznatkov či vyhľadávanie nových informácií.  Majú bohato rozvinutú slovnú zásobu, často používajú dospelý slovník, abstraktné pojmy, rýchlo a ľahko zovšeobecňujú, často sa už v ranom veku naučia spontánne čítať, písať aj počítať. Obvykle je veľmi dobre rozvinuté ich kritické myslenie, tvorba úsudku, logika. 

Každé dieťa je iné, jedinečné a každé má právo, aby škola zohľadňovala jeho špecifiká a osobitosti. To sa týka aj detí s intelektovým nadaním rovnako, ako detí s postihnutím. V našich školách má teda aj intelektovo nadané dieťa možnosť mať status žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a vzdelávať sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý mu škola zostaví podľa jeho potrieb a osobitostí.  

Prvou podmienkou je však stanovenie jeho aktuálnej mentálnej úrovne psychológom. Ten potvrdí intelektové nadanie na základe IQ testov dieťaťa, zistí jeho osobnostné špecifiká  a potreby. Poradenský špeciálny pedagóg následne na základe špeciálnopedagogického vyšetrenia spolu so psychológom potvrdí ŠVVP dieťaťa  a pomenuje škole konkrétne odporúčania pre jeho vzdelávanie. Na základe týchto odporúčaní potom škola postupuje so snahou, aby nadšenie pre vzdelávanie u dieťaťa nepohaslo. 

Kde sa môžu vzdelávať
Dieťa s intelektovým nadaním sa môže vzdelávať:  

Špecifikum vzdelávania detí intelektovo nadaných spočíva najmä v možnosti vyššieho učebného zaťaženia, prehlbovania a rozširovania učiva v jednotlivých predmetoch, v obohacovaní učiva o rôzne alternatívne, doplnkové úlohy, prípadne aj zaradenie rôznych nových predmetov.  Vo vyššej miere sa využíva kooperatívne skupinové učenie, projektové vyučovanie, objavné učenie.  Využíva sa vyšší podiel samostatnej práce žiaka, zadávanie problémových úloh, objavovanie nových netradičných riešení, samostatné vyvodzovanie pravidiel alebo zákonitostí. Motivácia žiakov pre učenie je podporovaná aj ich zapojením do rôznych vedeckých krúžkov, prípravou a účasťou na rôznych súťažiach a olympiádach. Súťaživosť by sa však u týchto žiakov mala podporovať ako forma zábavy a potešenia, nie ako budovanie konkurencie a prestíže. Najvýznamnejšou úlohou je podpora žiakovho sebazlepšovania a udržiavanie jeho vnútornej motivácie pre učenie, podporovanie radosti z objavovania a budovanie jeho širších záujmov aj osobnostných kvalít.

Pri vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním môže byť inšpiráciou aj Alternatívny PROGram Edukácie Nadaných - známy aj pod skratkou  APROGEN, ktorý bol zostavený a overený ako nový vzdelávací model pre žiakov nadaných v intelektovej oblasti. 

Žiaci s intelektovým nadaním sa vzdelávajú podľa Vzdelávacieho programu pre žiakov s intelektovým nadaním.