Vytvorené: pred 2 rokmi

Poruchy senzorickej integrácie či precitlivelosť?

Poruchy senzorickej integrácie či precitlivelosť?

Licencia: Pixabay

Predstavme si, ako nás dokáže niekedy vykoľajiť z činnosti dajme tomu tlačiaca topánka, nepríjemný zápach, príliš hlasno tikajúce hodiny či kvapkajúca voda z kohútika, ale napríklad aj taká banálna odierajúca etiketa na odeve.

Naše okolie pôsobí neustále na všetky naše zmysly - dostávajú sa k nám podnety sluchové, čuchové, zrakové, chuťové, dotykové, polohové. Náš organizmus by ich mal dokázať primerane prijať a samozrejme aj spracovať, spojiť do celku. Náš mozog by ich mal vedieť vyhodnotiť a pripraviť primeranú odpoveď, reakciu organizmu.  Takáto schopnosť nervového systému sa nazýva aj senzorická integrácia. Je veľmi dôležitou súčasťou nášho procesu učenia. To ako dokážeme tieto podnety vnímať a spracovávať výrazne ovplyvňuje následne naše správanie, učenie. 

Veľmi často aj malá senzorická "nepríjemnosť" z okolia dokáže úplne narušiť naše sústredenie, ovplyvniť plánovanie činnosti, sebakontrolu. Medzi spracovaním zmyslových podnetov a našim správaním je priama súvislosť. 

Porucha senzorickej integrácie sa prejavuje

  • hypersenzitivitou (zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou) na okolité senzorické podnety - napr. zakrývanie uší pri väčšom hluku, odmietanie dotykov 

  • hyposenzitivitou (zníženou, oslabenou citlivosťou, vnímavosťou) na okolité senzorické podnety - prejavuje sa napr. zvýšeným vyhľadávaním hluku, silnou potrebou dotykov, neustále chytanie či žmolenie niečoho v ruke, dávanie predmetov do úst, potreba kolísania sa, hojdania a pod. 

Súvisiace terapie


Takéto dysfunkcie senzorickej integrácie sa vyskytujú najmä pri diagnózach ako sú poruchy autistického spektraADD/ADHD, často aj pri špecifických poruchách učenia


Za autorku teórie senzorickej integrácie (SI) sa dnes považuje A.J.Ayersová - americká ergoterapeutka, ktorá vypracovala okrem teórie SI aj efektívne terapeutické postupy na zlepšenie procesov senzorickej integrácie.  Terapie sa uskutočňujú prevažne v špeciálne vybavených miestnostiach, herniach či telocvičniach, s využitím množstva špeciálnych pomôcok (valce, hojdačky, trampolíny, lopty, dosky) a formou hrových zábavných aktivít.

Aj na základe tejto teórie bol vypracovaný napr. školský intervenčný program, u nás známy pod skratkou INPP, ktorý je založený na stimulácii rozvoja neuromotorickej nezrelosti v jednotlivých oblastiach a obsahuje jednoduchý program vývinových cvičení, ktoré nepresiahnu 10-15 minút denne.