Farmakoterapia

Farmakoterapia vo všeobecnosti znamená liečbu liekmi. V detskom veku má špecifický charakter, pretože dieťa nie je len "zmenšený dospelý". Reakcie dieťaťa na lieky nie sú rovnaké ako reakcie dospelého a liečba tým istým liekom u rôznych detí tiež nemusí mať rovnaký efekt.

Špecifiká v školskom veku
V školskom veku liečba dieťaťa liekmi niekedy môže znamenať zmenu v jeho správaní, v schopnosti sústrediť sa, vydržať na vyučovaní, niekedy nesie so sebou ospalosť či zvýšenú a rýchlu únavu, zníženú schopnosť pamätať si, primerane reagovať a pod. Inzulínová liečba nesie napr. so sebou striktnú pravidelnosť v podávaní lieku a často zasahuje aj do vyučovacieho procesu. Liečba pri leukémii zasa častú ospalosť, nesústredenie, únavu, rýchle vyčerpanie. Pri závažných ťažkostiach s hypareaktivitou či emočných poruchách, poruchách osobnosti je tiež často medikamentózna liečba nevyhnutná.

Tá potom môže ovplyvňovať  - obvykle negatívne - školský výkon dieťaťa. Dlhodobé trvanie takýchto negatívnych vplyvov môže mať za následok jeho školskú neúspešnosť, z ktorej môžu plynúť aj osobnostné a emočné ťažkosti. Dieťa prestane veriť vo svoje schopnosti,  javí sa ako lajdák, môže mať prejavy porúch správania. Je preto povinnosťou rodiča informovať školu  o zdravotnom stave a liečbe svojho dieťaťa a povinnosťou učiteľa z toho plynúce skutočnosti brať do úvahy.

O medikamentóznej liečbe vždy rozhoduje lekár, škola však o nej musí byť informovaná.