Je bežné, že mnoho detí v predškolskom veku má od pani doktorky očnej predpísané nosenie okuliarov a aj prelepovanie jedného či striedavo aj oboch očí - tzv.oklúziu. A je až zarážajúce, koľko rodičov toto doporučenie lekárky berie "na ľahkú váhu". Spočiatku síce so snahou realizovať jej odporúčania, avšak po plači a odpore dieťaťa smerom k oklúzii to rodičia často vzdajú a prelepovanie oka realizujú nedôsledne, alebo celkom od neho upustia.
Viac v lexikóne
Už aj pri orientačnom špeciálno-pedagogickom vyšetrení sa dajú obvykle veľmi rýchlo zistiť ťažkosti v zrakovom vnímaní dieťaťa. Prvá otázka špeciálneho pedagóga smerujúca k rodičovi býva: Boli ste už niekedy s dieťaťom u očného lekára? Nedoporučila vám pani doktorka očná prelepovať očko? Mnoho rodičov ostane zarazených, odkiaľ toto vieme, veď tupozrakosť nemusí byť na prvý pohľad u dieťaťa zreteľná. Obvykle však potvrdia: Ale áno, kázala...ale keď to moje dieťa nechce, neznáša prelepené oko, plače keď mu očko prelepím, je z toho nervózne, strháva si okluzor..... a tak rodič kapituluje a oko nezakrýva.
Následne potom z našej skúsenosti takmer v každej prvej triede sedí aspoň jedno dieťa, ktoré by malo nosiť okluzor. Oklúzia je pritom dôležitou súčasťou liečby tupozrakosti. Ak nedôjde k správnej a včasnej liečbe, dieťa často ťažšie a namáhavejšie zvláda počiatočné písanie a čítanie, ide mu to slabšie, ako by sme očakávali.
O čo ide
Oči sú párový orgán – máme ich dve. Obe musia spolupracovať a pri správnom postavení vytvárať spoločne v mozgu jeden priestorový obraz. Ak jedno očko „ubieha“, jeho postavenie nie je také, aké by malo byť, obraz sa v mozgu nevytvára tak, ako by sa mal, stráca schopnosť správneho priestorového videnia. Mozog tak získava dva rozdielne obrazy, pretože oči nespolupracujú. Dieťa si potom pri čítaní a písaní spustí „kompenzačné mechanizmy“ – často sa vrtí, nakláňa hlavu do strany, žmúri, priviera jedno oko, môže sa javiť ako nepokojné, nesústredené, hyperaktívne, pani učiteľka ho upozorňuje ... a ono sa len pravdepodobne snaží vytvoriť v mozgu čo najlepší, najpresnejší obraz písmenka, textu na ktorý sa pozerá, prirodzene sa snaží upraviť uhol, utlmiť nesprávny obraz, potlačiť ho.... a tým prestať očko používať. Tupozrakosť potom často vedie k vzniku škúlenia. Zrak dieťaťa sa zhoršuje a pritom obvykle stačí tak málo – byť dôsledný pri prelepovaní oka podľa pokynov lekára, napríklad tak, ako sú rodičia obvykle dôslední pri podávaní antibiotík. Pre dieťa je to rovnako dôležité.
Čo odporúčať rodičom
Je dôležité začať čo najskôr – najlepšie ešte pred nástupom do školy, do piatich rokov dieťaťa. Rodič musí vedieť, že čím je dieťa staršie, tým je liečba pomalšia a klesá pravdepodobnosť nápravy.
Ak je dieťa už v školskom veku, je veľmi dôležité vysvetliť mu, prečo je nutné očko prelepovať. Nie príkaz, ale rozumné vysvetlenie, zdôvodnenie primeranou a pre dieťa zrozumiteľnou formou. Žiadne dieťa nemá rado obmedzenia.
Začať postupne – nie hneď dve hodiny, ale postupné zvykanie na okluzor. Na podporu nosenia zvoliť napr. 10 - 20 minút každý deň a s dieťaťom tento čas dohodnúť, odkomunikovať.
Postupne čas predlžovať a dieťa presvedčiť o tom, že mu rodič verí, že to zvládne – použiť povzbudzovania, prípadne aj nastaviť systém odmien, benefitov (vydržíš – môžeš si vybrať potom rozprávku)
Počas oklúzie ponúknuť dieťaťu činnosť, ktorú má rado – pozeranie TV, obľúbená hračka, obľúbená spoločenská hra s rodičom, prípadne aj hra na PC (napríklad aj program Annasoft, ktorý je priamo určený na liečbu tupozrakosti a cvičenia pri oklúzii) .
Nedať dieťaťu na výber v tom, či oklúzia áno alebo nie. O tom rozhoduje rodič na doporučenie lekára. Dieťa sa ale môže rozhodnúť - najlepšie medzi dvoma možnosťami: napr. či počas oklúzie bude pozerať TV alebo sa zahrá na PC. Či sa bude hrať spoločenskú hru s mamou alebo s tatom. Či si bude kresliť do zošita alebo do omaľovánky a pod. Síce nemôže rozhodovať o okluzore, o tom či prelepenie áno alebo nie, môže však rozhodnúť aspoň o niečom.
Dohodnúť s pani učiteľkou hneď na začiatku pri nástupe do školy podmienky oklúzie počas vyučovania (ak to doporučí očný lekár) a aj postup, ako dieťa presvedčiť. Pani učiteľky majú v tomto vývinovom období u detí veľkú moc a veľké slovo (všetci poznáme: ale pani učiteľka povedala....). Jej hlas má obvykle v tomto období väčšiu moc, ako rodičov, preto môže byť veľmi dobrým spojencom.
V prípade potreby odporučiť rodičom návštevu najbližšej špeciálno-pedagogickej poradne. Tam špeciálny pedagóg obvykle má k dispozícii a vie vybrať vhodné cvičenia, ktoré môžu podporiť liečbu tupozrakosti, poradiť, aký najlepší postup zvoliť pri učení čítania a pri písaní. S podpornými cvičeniami potom môže v škole pomôcť aj školský špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
Tipy ako na oklúziu u malých detí nájdete aj tu.