Vytvorené: pred 11 mesiacmi

A čo zrak "prvoškoláka"?

A čo zrak "prvoškoláka"?
Zrak je základný kanál, ktorým sa informácie dostávajú do nášho mozgu. Pri zápise do školy je preto informácia o zraku dieťaťa jednou z tých najdôležitejších.

Je bežné, že mnoho detí v predškolskom veku má od pani doktorky očnej predpísané nosenie okuliarov a aj prelepovanie jedného či striedavo aj oboch očí - tzv.oklúziu. A je až zarážajúce, koľko rodičov toto doporučenie lekárky berie "na ľahkú váhu". Spočiatku síce so snahou realizovať jej odporúčania, avšak po plači a odpore dieťaťa smerom k oklúzii to rodičia často vzdajú a prelepovanie oka realizujú nedôsledne, alebo celkom od neho upustia.

Už aj pri orientačnom špeciálno-pedagogickom vyšetrení sa dajú obvykle veľmi rýchlo zistiť ťažkosti v zrakovom vnímaní dieťaťa. Prvá otázka špeciálneho pedagóga smerujúca k rodičovi býva: Boli ste už niekedy s dieťaťom u očného lekára? Nedoporučila vám pani doktorka očná prelepovať očko? Mnoho rodičov ostane zarazených, odkiaľ toto vieme, veď tupozrakosť nemusí byť na prvý pohľad u dieťaťa zreteľná. Obvykle však potvrdia: Ale áno, kázala...ale keď to moje dieťa nechce, neznáša prelepené oko, plače keď mu očko prelepím, je z toho nervózne, strháva si okluzor..... a tak rodič kapituluje a oko nezakrýva. 

Následne potom z našej skúsenosti takmer v každej prvej triede sedí aspoň jedno dieťa, ktoré by malo nosiť okluzor. Oklúzia je pritom dôležitou súčasťou liečby tupozrakosti. Ak nedôjde k správnej a včasnej liečbe, dieťa často ťažšie a namáhavejšie zvláda počiatočné písanie a čítanie, ide mu to slabšie, ako by sme očakávali. 

O čo ide

Oči sú párový orgán – máme ich dve. Obe musia  spolupracovať a pri správnom postavení vytvárať spoločne v mozgu jeden priestorový obraz. Ak jedno očko „ubieha“, jeho postavenie nie je také, aké by malo byť, obraz sa v mozgu nevytvára tak, ako by sa mal, stráca schopnosť správneho priestorového videnia. Mozog tak získava dva rozdielne obrazy, pretože oči nespolupracujú. Dieťa si potom pri čítaní a písaní spustí „kompenzačné mechanizmy“ – často sa vrtí, nakláňa hlavu do strany, žmúri, priviera jedno oko, môže sa javiť ako nepokojné, nesústredené, hyperaktívne, pani učiteľka ho upozorňuje ... a ono sa len pravdepodobne snaží vytvoriť v mozgu čo najlepší, najpresnejší obraz písmenka, textu na ktorý sa pozerá, prirodzene sa snaží upraviť uhol, utlmiť nesprávny obraz, potlačiť ho.... a tým prestať očko používať. Tupozrakosť potom často vedie k vzniku škúlenia. Zrak dieťaťa sa zhoršuje a pritom obvykle stačí tak málo – byť dôsledný pri prelepovaní oka podľa pokynov lekára, napríklad tak, ako sú rodičia obvykle dôslední pri podávaní antibiotík. Pre dieťa je to rovnako dôležité.  

Čo odporúčať rodičom 

Súvisiace terapie

  • Je dôležité začať čo najskôr – najlepšie ešte pred nástupom do školy, do piatich rokov dieťaťa. Rodič musí vedieť, že čím je dieťa staršie, tým je liečba pomalšia a klesá pravdepodobnosť nápravy. 

  • Ak je dieťa už v školskom veku, je veľmi dôležité vysvetliť mu, prečo je nutné očko prelepovať. Nie príkaz, ale rozumné vysvetlenie, zdôvodnenie primeranou a pre dieťa zrozumiteľnou formou. Žiadne dieťa nemá rado obmedzenia. 

  • Začať postupne – nie hneď dve hodiny, ale postupné zvykanie na okluzor.  Na podporu nosenia zvoliť napr. 10 - 20 minút každý deň  a s dieťaťom tento čas dohodnúť, odkomunikovať. 

  • Postupne čas predlžovať a dieťa presvedčiť o tom, že mu rodič verí, že to zvládne – použiť povzbudzovania, prípadne aj nastaviť systém odmien, benefitov (vydržíš – môžeš si vybrať potom rozprávku)

  • Počas oklúzie ponúknuť dieťaťu činnosť, ktorú má rado – pozeranie TV, obľúbená hračka, obľúbená spoločenská hra s rodičom, prípadne aj hra na PC (napríklad aj program Annasoft, ktorý je priamo určený na liečbu tupozrakosti a cvičenia pri oklúzii) . 

  • Nedať dieťaťu na výber v tom, či oklúzia áno alebo nie. O tom rozhoduje rodič na doporučenie lekára. Dieťa sa ale môže rozhodnúť - najlepšie medzi dvoma možnosťami: napr. či počas oklúzie bude pozerať TV alebo sa zahrá na PC. Či sa bude hrať spoločenskú hru s mamou alebo s tatom. Či si bude kresliť do zošita alebo do omaľovánky a pod. Síce nemôže rozhodovať o okluzore, o tom či prelepenie áno alebo nie, môže však rozhodnúť aspoň o niečom. 

  • Dohodnúť s pani učiteľkou hneď na začiatku pri nástupe do školy podmienky oklúzie počas vyučovania (ak to doporučí očný lekár) a aj postup, ako dieťa presvedčiť. Pani učiteľky majú v tomto vývinovom období u detí veľkú moc a veľké slovo (všetci poznáme: ale pani učiteľka povedala....). Jej hlas má obvykle v tomto období väčšiu moc, ako rodičov, preto môže byť veľmi dobrým spojencom. 

  • V prípade potreby odporučiť rodičom návštevu najbližšej špeciálno-pedagogickej poradne. Tam špeciálny pedagóg obvykle má k dispozícii a vie vybrať vhodné cvičenia,  ktoré môžu podporiť liečbu tupozrakosti, poradiť, aký najlepší postup zvoliť pri učení čítania a pri písaní.  S podpornými cvičeniami potom môže v škole pomôcť aj školský špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.

Tipy ako na oklúziu u malých detí nájdete aj tu