Prečo sa špeciálny pedagóg s deťmi hrá

Pevne verím, že nehovorím len za seba, ale aj za všetkých rozumných a vzdelaných špeciálnych pedagógov. A možno aj za všetkých ostatných, ktorí obetavo pracujú v dnešných neľahkých časoch s deťmi a čo-to odborne vedia o vývine dieťaťa - o  priebehu jeho rozvoja, o procese jeho učenia sa, o spôsoboch vyjadrovania pocitov....
Hra je predsa najprirodzenejšou činnosťou dieťaťa. V nej sa rozvíja - nielen vedomostne, ale aj emočne, poznáva svet okolo seba, učí sa všetko, čo je pre neho dôležité. Dieťa to - najmä do určitého veku - inak ani nevie. Tak sme "stvorení". V hre prebieha jeho sebarozvoj, hrou dokáže ukázať svoje pocity, dokáže sa vyjadriť, aj keď ešte nevie hovoriť. Ak sa na jeho hru správne pozeráme, povie nám často aj to, čo slovami ešte nedokáže.  Hra pomáha dieťaťu zvládnuť aj vyrovnanie sa s nepriaznivými životnými okolnosťami, s dianím okolo neho. V hre si buduje vzťahy - a nie len s kamarátmi, ale aj s rodičmi.
Vo svete existuje na túto tému predsa množstvo štúdií či vedeckých výskumov, nie je to nič novoobjavené. Mnohí svetoznámi pedagógovia predsa už aj v minulosti hlásali a aj praktizovali "školu hrou". Mnohí aj dnes dokazujú, že dieťa sa vie naučiť omnoho prirodzenejšie a radostnejšie ako drilom či memorovaním najmä formou hry.  Hrou ho vieme naučiť nie len rôznym zručnostiam a vedomostiam, ktoré má napr. inak ťažkosť zvládnuť, ale aj sebakontrole, sebaregulácii vlastného správania, zodpovednosti za vlastné konanie

Som hrdá na to, že sa špeciálni pedagógovia s deťmi hrajú !!! V dnešnej dobe sú dokonca často možno jediní, ktorí túto prirodzenú činnosť ešte s deťmi robia. A že to robia vždy cielene, so zameraním na prospech dieťaťa,  na jeho rozvoj, by malo byť samozrejmosťou a základom etiky tohto nášho povolania. Buďme hrdí na to, že sa s deťmi hráme !!!!

Ilustračná fotografia, Pixaby, licencia