Je to autizmus?
Iste ste sa v poslednej dobe aj vy stretli s výrazom „autizmus“. Čoraz častejšie o tejto diagnóze počujeme v rádiu, alebo čítame v novinách. Ako sa autizmus prejavuje? Čo si pod touto diagnózou vlastne máme predstaviť?
Je to autizmus?
O tejto problematike čoraz častejšie počujeme v rádiu, alebo čítame v novinách. Ako sa autizmus prejavuje? Čo si pod touto diagnózou vlastne máme predstaviť?
Autizmus je tzv.pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že vývin dieťaťa je narušený do hĺbky v mnohých smeroch. Predstavuje narušenie v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov a tiež v oblasti predstavivosti, hry a záujmov.
Typickým prejavom sú napríklad aj:
- opakované pohybové stereotypy (dieťa opakuje dookola rovnaké pohyby, dookola rovnakú hru)
- echolálie (dieťa opakuje niekoľkokrát za sebou jedno a to isté slovo, slovné spojenie, prípadne dookola tú istú vetu)
- zvláštne držanie tela
- dieťa môže netradičným, neobvyklým spôsobom nadväzovať sociálny kontakt (napr. príde k vám a buchne vás do chrbta, aby ste si ho všimli)
- keď má z niečoho strach, začne napr. robiť opakované mechanické pohyby (napríklad rukami), alebo sa pýta stále dookola na to isté, či neustále behá dookola
- potrebuje mať veci vždy usporiadané podľa svojho, vyžaduje určitý poriadok a štruktúru, predvídateľnosť
- aj bežné činnosti (ako napr.umývanie rúk) potrebuje vysvetliť krok za krokom
- môže mať aj vlastný slovník a pomenovávať veci po svojom
- rozhodne sa ale nejedná o výchovné zlyhanie rodičov
V prípade, že deti majú dobrý intelekt, môžu sa často prejavovať ako „premúdrelé“ deti, ktoré sa neprimerane skoro začínajú vypytovať na detaily z určitých oblastí života, vedy, techniky, alebo si dokonca samé vyhľadávajú fakty.
Často sa naučia bez pričinenia okolia čítať, počítať, bravúrne obsluhovať audiovizuálnu techniku. Ak sú súčasne sociálne skôr plaché, tak si všetci myslia, že sú to malí géniovia. Niekedy sú naopak sociálne až príliš aktívne – nadviažu rozhovor doslova s hocikým, niekedy až netaktne komentujú to, čo je navonok zrejmé, ale nepatrí sa to a pod. („Teta prečo tu máš vyrážku?“ – toto sú prejavy, ktoré kým sú deti malé, môžu pôsobiť milo, detsky. Ale keď trvajú dlho a presiahnu určitú vekovú hranicu a stále pretrvávajú, už sú okolím vnímané ako nevychované, drzé deti, ktoré rodičia nie sú schopní „poriadne vychovať“).
Obvykle sa dieťa s autizmom nevie dlhšie pohrať s iným dieťaťom bez toho, aby ho nezačalo riadiť, pretože samé sa nedokáže prispôsobiť. (Či sa hra vyvinie smerom ku konfliktu, závisí predovšetkým od toho, aký je partner dieťaťa s autizmom – najmä dievčatká sa skôr nechajú manipulovať, kým medzi chlapcami sa vždy nájde typ na konflikt).
Oblasť, ktorá významnou mierou ovplyvňuje správanie dieťaťa, ale najmä jeho pohodu a kvalitu života, je oblasť vnímania a spracovávania zmyslových podnetov: zrakových, sluchových, dotykových, chuťových, čuchových, ale aj vnímanie polohy vlastného tela v priestore a rovnováha.
To, čo ostatní ľudia „cítia“ normálne, dieťa s autizmom môže cítiť ako veľmi nepríjemné, až bolestivé (napr. ho bolí strihanie nechtov či vlasov, nestrpí dotyk teplej vody na pokožke, neznesie tesné oblečenie, či zakasané nohavice). Môže to byť však aj naopak – potrebuje príliš silné podnety, aby ich vnímalo (extrémne silné objímanie, rýchle krútenie na kolotoči, atď.)