Aj nudiť sa je užitočné

Všetci sme však už zažili, že to môžu byť aj chvíle nudy, chvíle kedy najmä deti nevedia, čo by robili, ak im ich čas nezorganizujeme. Tak ako to teda je? Potrebuje dieťa, aby mu jeho čas niekto dopodrobna a neustále organizoval, alebo nie?

Niekedy majú naše deti od nás dospelých tak zorganizovaný čas, že nevedia, ako si s nudou poradiť, ak náhodou nastane. Ak sa nudí dospelý, musí si s tým pomôcť sám.  Ak sa to však nenaučí v detstve, potom to má v dospelosti ťažšie. Nuda je prirodzená súčasť nášho života, deti sa s ňou neraz stretnú -  v čakárni u lekára, pri dlhej jazde v dopravnom prostriedku, na nechcenej návšteve alebo pri nejakej monotónnej činnosti. Nuda často prichádza, keď musíme napríklad dlho čakať.

Prečo nudiť sa môže byť pre dieťa prospešné

Ktosi múdry povedal, že nuda je prestupná stanica k dobrým nápadom. Niekedy máme pocit, že naše deti ani nemajú šancu nudiť sa v dnešnom svete, plnom podnetov z internetu, z TV. Ale práve takto prestimulovaným deťom môže nuda pomôcť.

Nuda u dieťaťa podporuje tvorivosť, posilňuje jeho samostatnosť v rozhodovaní o sebe samom. Nuda učí vlastnej zodpovednosti za trávenie voľného času, núti dieťa myslieť trochu inak, nespoliehať sa na to, že niekto to za neho vyrieši. Podporuje rozvíjanie vnútornej motivácie, hľadanie skrytých možností v sebe samom. Iba vtedy sa začnú prejavovať záujmy, dieťa si začne uvedomovať, čo ho vlastne baví. Učí sa rozvíjať svoje nápady, organizovať si vlastný čas, dáva priestor na vlastné plánovanie a nespoliehanie sa na iných. Zvládnuť nudu je dôležitá skúsenosť  -  ak deťom stále niečo organizuje niekto iný, nikdy sa nenaučia rozhodnúť sa samé. Aj len tak snívať a leňošiť môže byť užitočné – vytvára to priestor na uvažovanie nad vlastnými plánmi, priestor na sny a fantáziu.

Môže byť nuda nebezpečná?

Ak je dlhodobá a nezvládnutá, ak s ňou dieťa nevie zaobchádzať, môže viesť až k apatii či depresii, k neschopnosti pociťovať radosť, k rezignácii, k nadmernému prejedaniu sa, alebo môže ústiť až do závislostí (napr. na hrách) a k  väčšiemu riziku k problémovému správaniu.  

Čo môže teda urobiť rodič

Dieťa sa naučí poradiť si s nudou najmä tak, že mu dovolíme nudiť sa. Ak mu nebudeme plánovať  každú voľnú chvíľku - život predsa nepredstavuje iba nekonečný prúd zábavy. Rodič nemusí byť „vynálezca nápadov“, alebo animátor – zabávač. Mal by dieťaťu dať príležitosť k tomu, aby sa nudilo, aby si mohlo zažiť, aké to je- nudiť sa. Dôležitou úlohou rodiča je však nastaviť pravidlo, koľko času môže dieťa stráviť pri PC, na telefóne alebo pri TV a následne aj dozrieť, aby dieťa pravidlo dodržiavalo. Môže pomôcť dieťaťu povzbudzovaním: „Ty si istotne niečo vymyslíš“,  „Som presvedčený, že si niečo nájdeš, čo ťa zabaví“, „Istotne ťa niečo napadne celkom samého.“ Môže (a mal by) oceniť, že to dieťa zvládlo samé, že nepotrebovalo rodičovu asistenciu ku každej činnosti.  Môže sa porozprávať s dieťaťom a v krajnom prípade mu dať aj námety, ale ponechať výber na dieťa, ponechať na dieťa rozhodovanie a rozhodnutie, nechať ho prevziať zodpovednosť.  Inak má dieťa pocit, že rodič je tu na to, aby mu vždy všetko zorganizoval, aby ho zabavil, aby rozhodoval za neho.