My sme vybrali niekoľko, ktoré môžu mať vplyv na vzdelávanie detí s epilepsiou. 

V dnešnej dobe sa väčšina typov epilepsie dá úspešne liečiť. Pri niektorých je potrebné brať lieky dlhodobo, pri iných typoch zas po celý život. Nemenej dôležitá pre epileptika je režimová liečba, dodržiavanie nastaveného lekárom odporúčaného režimu, zdravého životného štýlu – dodržiavanie spánkového režimu, vyvarovanie sa stresom, extrémnej záťaži – tak fyzickej, ako aj psychickej. Spolu s medikamentóznou liečbou môže epileptik obvykle viesť plnohodnotný život, prognóza je individuálna podľa typu epilepsie a podľa zodpovedného správania sa. Literatúra uvádza, že až 70% pacientov dosiahne kompenzovaný stav a z nich často až polovica aj možnosť vysadenia liečby. Teda aj v škole je dôležité spolu s rodičmi nachádzať optimálny vzdelávací postup, primeranú mieru nevyhnutnej podpory a metódy, ktorými sa dodržia všetky odporúčania lekárov. Tie pomôžu prejavom choroby predchádzať, prípadne ich zmierniť.  Je tiež nevyhnutné zabezpečiť, aby dieťa s epilepsiou nebolo v kolektíve rovesníkov nijako negatívne stigmatizované, podporiť vytváranie bežných, zdravých  rovesníckych vzťahov. Na druhej strane je však potrebné tiež citlivo zabezpečiť, aby  dieťa či dokonca  jeho rodičia zdravotný stav nezneužívali na vynucovanie si nepotrebných, neprimeraných   a neopodstatnených úľav. Dôležité je nastavenie správnej miery podpory. 

Epilepsia je choroba tela, nie choroba ducha. Postihuje mozog, môže sa objaviť v rôznych obdobiach života a môže mať rôzne príčiny aj prejavy – od vrodenej dispozície po následky  zranení hlavy, či po infekcii, ale aj ako následok užívania drog a alkoholu. Niekedy sa objavuje záchvat pravidelne – aj vo veľmi krátkych intervaloch počas jedného dňa, niekedy zas príde nečakane, nepravidelne. Narušená je bežná elektrická aktivita mozgu a teda môže ovplyvniť niektoré - aj viaceré - funkcie mozgu (pamäť, koncentráciu pozornosti, pružnosť myslenia a pod.). Pri niektorých typoch môže v určitom období dôjsť aj k spomaleniu vývoja intelektu. Sama o sebe však neuberá na inteligencii. Epileptikmi boli mnohí známi spisovatelia či filozofi. Môže však v škole zhoršiť predpoklady dieťaťa na učenie: spomalenie psychických procesov, zvýšená a rýchla únava, spavosť, apatia, bojazlivosť, ale aj naopak: zvýšená vzrušivosť, výbušnosť, neústupnosť, tvrdohlavosť, nepokoj, napätie. Všetky tieto faktory samozrejme vplývajú na proces učenia v škole – obvykle negatívne. Pri dlhodobom neliečení, nedodržiavaní doporučených opatrení, pri nedôslednej liečbe a nedostatku pochopenia zo strany okolia môžu tieto sprievodné javy smerovať k ťažkostiam dieťaťa učiť sa a následne viesť k znižovaniu  celkovej intelektovej výkonnosti. Dôležitá je teda prevencia a najmä to, ako sa k ochoreniu dieťaťa postaví jeho okolie a akú mu dá podporu. 

Nie je to bežné, aj keď aj takéto veľké záchvaty sa môžu pri niektorých typoch epilepsie objaviť. Omnoho častejšie - u prevažnej väčšiny detí navštevujúcich školu - sú prítomné skôr len malé záchvaty.  Na prvý pohľad pre učiteľa sú často len slabo pozorovateľné, alebo sú zamieňané so zvláštnosťami v správaní dieťaťa. Napríklad sa dieťa len nakrátko zahľadí, na niekoľko sekúnd vyzerá že je mimo, že nedáva pozor, nemo hľadí pred seba, môže zblednúť či spotiť sa, nevie kde sa práve číta, čo učiteľ práve hovoril, prípadne sa prejavia krátkymi svalovými šklbnutiami či kmitaním viečok. Učiteľ by mal byť vždy od rodiča pravdivo a neskreslene informovaný, ako obvykle vyzerajú záchvaty u dieťaťa a ak sa to dá rozlíšiť, tak aj o tom, čo takýto záchvat spúšťa. Môže to byť  napr. aj horúčka, stres /niekedy aj stres zo skúšania, z písomky), ale často aj bez zjavnej príčiny.

Mnohé športové aktivity sú naopak pre epileptikov vhodné, primeraná fyzická aktivita sa práve odporúča. Samozrejme vždy podľa pokynov lekára je potrebné sa vyhýbať rizikovým športom a rizikovým stimulom (tými môžu byť napr. aj blikajúce svetlá na diskotéke, či sledovanie niektorých filmov, v škole niektoré programy v PC s rýchlym blikajúcim svetlom a pod.), a to v závislosti od typu prítomnej epilepsie. Dieťa s epilepsiou obyčajne na telocviku môže cvičiť bez výraznejších obmedzení, prípadne nemôže vykonávať len niektoré cviky, toto však škole vždy pomenuje lekár. Nie je správne len z dôvodu epilepsie odmietať brávať dieťa napr. na školské výlety či iné školské akcie. Vždy je to však individuálne, s potrebným dohovorom s rodičom. 

Epileptik môže v škole fungovať obvykle „normálne“. Záleží od druhu epilepsie, od jej prejavov, od nastavenej liečby a životného štýlu dieťaťa,  ako aj  mnohých ďalších faktorov. Je nevyhnutné vždy sa v škole riadiť doporučeniami lekára, poradne a zvoliť tímovo v spolupráci s rodičmi najlepšiu potrebnú školskú podporu tak, aby bola pre žiaka užitočná, pre učiteľa nápomocná a nebola poprípade aj zbytočne (napr. dieťaťom či rodičom) zneužívaná.