10 skromných (ale zbožných) prianí špeciálneho pedagóga

https://pixabay.com/sk/photos/deti-%C5%A1kola-vzdel%C3%A1vanie-in%C5%A1truktor-8203962/

Občas býva špeciálny pedagóg vnímaný aj ako "opravár detí" - najlepšie na počkanie - a jeho práca sa navonok javí iba skôr len ako hranie sa s deťmi, pričom často uniká pozornosti učiteľov aj rodičov, že hra je najvýznamnejším zdrojom rozvoja dieťaťa.

V realite je však práca špeciálneho pedagóga aj neustále lavírovanie medzi odbornou prácou, komunikáciou s učiteľmi a rodičmi, a v neposlednom rade aj medzi svetom administratívy a byrokracie, ktoré majú vlastný život, vlastné tempo, vlastnú (často nepochopiteľnú) logiku a nevyčerpateľnú kreativitu v tvorbe nových formulárov.

Popri každodennej snahe podporiť deti v ich napredovaní sa tak prirodzene rodia aj malé profesijné priania – niekedy úsmevné, inokedy jemne ironické, ale vždy založené na skutočných skúsenostiach z poradenského a školského prostredia. Sú to postrehy, ktoré vychádzajú priamo z praxe, kde sa dobré úmysly stretávajú s realitou systému, časovým tlakom, očakávaniami okolia a nekonečným kolobehom byrokracie.

Akých je teda mojich 10 aktuálnych prianí ako špeciálnej pedagogičky

Prajem si, aby verejnosť pochopila, že špeciálny pedagóg nie je „opravár detí“, ale najmä podporovateľ ich talentov.
Prajem si, aby práca špeciálneho pedagóga nebola vnímaná len ako hranie sa s deťmi bez akéhokoľvek cieľa, ale aby učitelia aj rodičia chápali, že práve hra je pre dieťa jedným z najzásadnejších spôsobov, ako spoznávať a chápať svet okolo seba, učiť sa a rozvíjať svoj potenciál.
Aby sa práca špeciálneho pedagóga nezamieňala s doučovaním, ale vnímala ako reedukácia – teda systematická odborná podpora, ktorá rozvíja u dieťaťa oslabené oblasti , kompenzuje ťažkosti a učí ho využívať vlastné stratégie poznávania, nielen dobiehať prebraté učivo.
Prajem si, aby sa deti neposudzovali najmä podľa toho, ako dlho vydržia sedieť potichu a či majú vypracované úlohy.
Prajem si, aby vety „za našich čias“ a „veď z toho vyrastie“ prestali byť diagnostickou metódou.
Prajem si menej "Google certifikovaných odborníkov" a viac obyčajnej ľudskej empatie a dôvery v našu odbornosť.
Prajem si, aby administratíva nezaberala viac času než samotná pomoc deťom či terapia
Prajem si, aby každé byrokraticky predpísané tlačivo - ak už musí byť - malo menej strán než diplomová práca.
Prajem si, aby spoločnosť ocenila, že špeciálny pedagóg zvláda často rolu psychológa, učiteľa, motivátora aj detektíva v jednej osobe.
Prajem si, aby rodičia aj okolie vedeli, že trpezlivosť sa nedá kúpiť ani v zľave.

A čo si prajete vy? Pokojne napíšte na kontakt@naspoklad.sk