Haló, som špeciálny pedagóg a som tu, aby som pomohol. Ale neviem robiť zázraky na počkanie.

Ešte pred pár rokmi bežná široká verejnosť o tom, že existujú aj špeciálni pedagógovia vedela iba vtedy, ak sa vo svojom rodinnom prostredí alebo v okolí stretla s niekým, kto mal postihnuté dieťa zaradené v špeciálnej škole. Obvykle bol špeciálny pedagóg spájaný najmä so vzdelávaním detí s mentálnym postihnutím, alebo vnímaný ako učiteľ v špeciálnej škole, v škole pri nemocnici, v detskej liečebni, v nápravno-výchovnom ústave alebo v poslednom čase aj v poradni. Verejnosti boli širšie známi len špeciálni pedagógovia – logopédi, a aj o nich sa obvykle neuvažovalo vôbec ako o špeciálnych pedagógoch. Boli skrátka a jednoducho verejnosti známi len ako „logopédi“.  

Dnes je doba, kedy naše bežné školy musia byť otvorené k prijímaniu detí s akýmkoľvek znevýhodnením. Každé má právo na vzdelanie. Žijeme náročnú dobu a každé, nie len zdravotne postihnuté dieťa môže mať v určitom období ťažkosti. Učitelia sa čoraz častejšie stretávajú vo svojich triedach s rôznymi náročnými situáciami, aj s deťmi s rôznymi druhmi znevýhodnení. Objavujú situácie, na ktoré neboli nijako - alebo v lepšom prípade len málo pripravovaní a často sú pre nich veľmi náročné a aj stresujúce. Veď nie je výnimkou, že dnes v jednej triede sedí spolu aj niekoľko detí hyperaktívnych, detí s dyslexiou, s dysgrafiou, s poruchami správania, často aj dieťa s mentálnym či iným telesným alebo zmyslovým postihnutím, k tomu dieťa, ktorému sa práve rozvádzajú rodičia či rieši inú náročnú situáciu. 

A tak je fajn, že špeciálni pedagógovia prichádzajú čoraz viac do bežných škôl. Stávajú sa členmi pedagogického zboru - spolu s výchovným poradcom, s koordinátorom prevencie, niekedy so školským psychológom, s asistentmi učiteľa, zriedkavejšie so sociálnym alebo liečebným pedagógom.

Mnohí riaditelia škôl ich najmä v poslednom období prijímajú do svojich škôl. Tí reálne zmýšľajúci  a informovaní riaditelia najmä ako odbornú podporu pre svojich žiakov a podporu a pomoc pre prácu svojich pedagógov, do svojho pedagogického tímu, často aj napriek finančným prekážkam. Iní skôr len preto, že je to „módny trend“ a že dostali na túto pracovnú pozíciu finančnú podporu z projektu. Ale nemajú veľkú predstavu o tom, čo vlastne tento odborník môže a má robiť. Občas končí na pozícii „zaskakujúceho“  za neprítomných učiteľov, alebo ako dozor na chodbe. Niekedy majú bežní pedagógovia či riaditelia škôl nereálne predstavy o jeho pôsobení – očakávajú, že situácia v ich škole sa zmení akoby mávnutím čarovného prútika. Že prišiel niekto, kto má zázračný recept na všetky problémy. Konečne máme v škole „opravára“, ktorému odovzdáme čo možno už aj poriadne dlho nefunguje a očakávame, že to zaručene a najmä veľmi rýchlo opraví! Ak sa tak neudeje, dôjde k rozčarovaniu a sklamaniu. A sú aj také školy, ktoré dlhodobo týchto odborníkov odmietajú, lebo ich „nepotrebujú“ – veď sme výberová škola. Ale aj vo výberovej škole majú deti svoje ťažkosti a problémy, aj do výberovej školy môže chodiť dieťa, ktoré má zdravotné postihnutie, alebo má práve v tomto čase nejaké problémy, ktoré mu bránia v dobrých výkonoch. Navyše špeciálny pedagóg je predsa aj odborníkom vo vzdelávaní tých, ktorí sú intelektovo nadaní. 

Postavenie špeciálneho pedagóga v bežnej škole sa ešte len formuje. Niekde môže byť aj nesprávne pochopené a aj nedocenené. Ich úlohou je každodenne pomáhať aj učiteľom – najväčšia pomoc však musí smerovať predovšetkým a najmä k deťom, pre ktoré učenie (a nie len učenie, ale často aj život sám) nemusí byť práve prechádzkou ružovou záhradou. Podporovať tých, ktorí bez špecifickej pomoci alebo prístupu môžu zlyhávať  - nie len v učení, veď škola aj vychováva a pripravuje pre bežný život. Ťažké životné obdobia máva predsa občas každý. Navyše každý mozog sa učí inak. No a u každého ide tento proces inak rýchlo, nemusí sa to spájať so žiadnou "diagnózou", ktorými nás často systém núti nálepkovať deti.

Preto nečakajte od špeciálneho pedagóga zázraky či opravy „na počkanie“.  Ani špeciálny pedagóg či psychológ vo vašej škole nemá odpovede a riešenia na všetko. A málo zmôže, ak bude len osamotený a nebude mať podporu. Verte však, že sa vždy snaží hľadať tie najlepšie možné cesty. 

PaedDr. Tatiana Gandelová