Články

Ako vyzerá hyperaktivita u batoľaťa a predškoláka

Nejeden rodič malého predškoláka v dnešnej dobe príde do poradne so slovami : „Moje dieťa je hyperaktívne!“, alebo „Poslala ma pani učiteľka škôlky, že dieťa je hyperaktívne…“. Rodičia obyčajne majú mnoho naštudované z internetu, mnohé sa dočítali v rôznej literatúre, sú v tejto oblasti vzdelaní.

Nie však všetky príznaky, ktoré u svojho dieťaťa už v ranom období vnímajú, musia byť rovno hyperaktivitou.

Ako teda vyzerajú prejavy tejto poruchy v batolivom období a v predškolskom veku?

1.-3.rok života

  • Poruchy spánkového cyklu – dieťa spí primálo, rodičia sa pri ňom vôbec nevyspia, celé noci preplače, alebo naopak – môže spať aj priveľa, najmä cez deň, v noci má prevrátený biorytmus, dlhodobo pretrvávajúce nočné pomočovanie, problémy so zaspávaním alebo aj nočné desy, neschopnosť zaspať alebo akokoľvek odpočívať poobede v škôlke
  • Častý je oneskorený vývin reči alebo motoriky, ale aj naopak – predčasný – začne chodiť či rozprávať oveľa skôr ako jeho rovesníci, „nezatvoria sa mu ústa“
  • Nadmerná pohybová aktivita – dieťa neustále pobieha po byte, vrtí sa, skáče, neposedí, sedavá aktivita je preň nepredstaviteľne nudná, vydržať čo i len chvíľočku pokojne sedieť napríklad pri počúvaní rozprávky je nepredstaviteľné
  • V MŠ môže byť problémom aj udržiavanie osobnej hygieny a sebaobsluha v čase, keď to iní rovesníci už zvládajú (napr. dieťa popri pobehovaní nestíha ísť na WC, keď ide von nestihne sa ani obliecť a už je za dverami, zapínanie gombíkov alebo topánok je preň príliš zdĺhavá práca, jedenie je strata času …)

Od 4.rokov

  • Už je obyčajne dobre zreteľné, či sa dieťa dokáže primerane sústrediť
  • Dá sa jasnejšie rozlíšiť, či sa jedná o súvis s vývinovým obdobím, v ktorom je dieťa prirodzene aktívnejšie, o nezrelosť nervovej sústavy, o výchovnú nezvládateľnosť pre neprimerané výchovné postoje rodičov či benevolenciu vo výchove, alebo je možné uvažovať o dysfunkcii a poruche aktivity a pozornosti
  • Nie je na mieste čakať, je potrebné pokúsiť sa hľadať riešenia ešte skôr, ako dieťa nastúpi do školy, aby sa predišlo zvýrazňovaniu problémov v správaní a v kontakte s rovesníkmi, ako aj možným ťažkostiam v učení, ktoré s hyperaktivitou a poruchou pozornosti súvisia

Zodpovedný rodič navštívi najbližšiu poradňu, psychológa, špeciálneho či liečebného pedagóga.

Súvisiace pojmy

Keď sa povie hyperaktivita

Termín hyperaktivita je dnes medzi verejnosťou moderný, populárny a často používaný.

Poznáme ho aj pod skratkou ADHD. Používa sa pre označenie porúch pozornosti spojených s hyperaktivitou. Okrem skratky ADHD je vo verejnosti známa (aj keď o niečo menej) skratka ADD . Oba tieto termíny sa v poslednom období okrem Ameriky, kde sa začalo s ich používaním, ujali aj v Európe a často sa používajú vo verejnosti ako synonymá.

Každý z týchto termínov sa však vzťahuje k rôznym – ale veľmi podobným problémom:

ADD   –  problémy s nedostatočným sústredením a impulzivitou, bez prítomnej hyperaktivity

  • žiaci s ADD v  triede väčšinou nevyrušujú, nehnevajú a ani nijako ináč neupútavajú učiteľovu pozornosť, pre učiteľa preto nie sú takí nápadní
  • pre dieťa môže však ADD predstavovať vážny problém, pretože značne zhoršuje prospech a často môže byť príčinou zníženej sebaúcty a sebavedomia a tým zasahuje osobnosť dieťaťa

Charakteristickými znakmi pri ADD sú najmä:

  • ľahká rozptýliteľnosť často aj malými vonkajšími podnetmi
  • celkové ťažkosti so zameraním a dlhším udržaním pozornosti
  • problémy so sústredeným počúvaním a samostatným plnením pokynov
  • ťažkosť v porozumení zadávaných dlhších inštrukcií
  • ťažkosti so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie najmä pri potrebe samostatnej práce
  • vyhýbanie sa práci, ktorá vyžaduje dlhšiu sústredenosť alebo duševné úsilie
  • výrazné výkyvy vo výkonoch pri práci v škole
  • častá „zasnenosť“, vypínanie pozornosti, zdá sa že dieťa nepočúva čo mu hovoríme
  • neschopnosť udržať poriadok vo svojich veciach, časté strácanie alebo zabúdanie svojich vecí alebo školských pomôcok
  • nedostatočné študijné výsledky vyplývajúce z neschopnosti sústrediť sa na učivo alebo výklad učiteľa
  • rýchla unaviteľnosť

ADHD – problémy so sústredením, impulzivita a k tomu pridružená hyperaktivita

  • na rozdiel od dieťaťa s ADD si žiaka s ADHD učiteľ v triede zväčša okamžite všimne najmä pre jeho neštandardné správanie, ktoré mu sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi
  • aj pri veľmi dobrom intelekte je často ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania

Charakteristickými znakmi pri ADHD sú aj:

  • nadmerná motorická aktivita, ktorú nie je schopné regulovať
  • nenechá v kľude ruky ani nohy, je v neustálom pohybe, neposedí
  • neustále sa vrtí na stoličke, vstáva z nej aj vtedy, kedy by malo ostať sedieť
  • vyhľadáva blízke predmety a má neustálu potrebu manipulovať, hrať sa s nimi
  • nedokáže zotrvať dlhšiu dobu na jednom mieste, prechádza sa po triede, hojdá sa na stoličke, otáča sa k spolužiakom
  • často je neprimerane uvravené, skáče do reči, vyrušuje, má ťažkosť správať sa ticho, rozpráva si samo pre seba
  • má nízku mieru sebaovládania
  • rýchlo sa unaví, nie je však schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať, prežíva neustále vnútorný pocit nepokoja a je preto často podráždené
  • nie je schopné účelne uplatňovať zvýšené množstvo energie a ovládať vedome svoj energetický výdaj
  • je trvalo nepozorné vo všetkých oblastiach denného života
  • z množstva podnetov nie je schopné vyselektovať tie, ktoré sú nepodstatné a nie je schopné zamerať sa na to, čo je dôležité, venuje pozornosť všetkému čo zachytia jeho zmysly
  • často reaguje neadekvátne danej situácii
  • nemôže sa dočkať, kedy na neho príde rad, nepočúva pokyny
  • dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť, správa sa vysoko impulzívne (najskôr koná a až potom premýšľa)
  • často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností skôr, než vopred uváži možné následky alebo posúdi mieru nebezpečenstva (napr. skáče dolu s veľkej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.)
  • má výrazné ťažkosti s prechodom k inej činnosti
  • nedostatky v jemnej motorike – neúhľadné písanie, kreslenie, pokrčené zošity a knihy
  • často neobratnosť a nešikovnosť pri pohybových hrách a športových aktivitách, aj keď dieťa viac behá, ako chodí a z toho vyplývajúce zvýšené riziko úrazovosti
  • často je prítomné agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety
  • sociálna nevyzretosť, znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá hry, vďaka tomu sa zväčša dostáva do konfliktov so svojim okolím
  • malá sebaúcta a značná frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, často robí zo seba „šaška“ alebo má negativistické postoje
  • sklon k veľkým výkyvom nálad, emocionálna dráždivosť

Deti s ADHD bývajú často svojim okolím kritizované a odmietané, takmer neustále sa stretávajú s negatívnymi reakciami okolia na svoje správanie. Takáto dlhodobo zažívaná emočná záťaž býva veľmi často aj príčinou rôznych sekundárnych ťažkostí a až v 60 – 75 % v neskoršom veku vedie k poruchám správania a delikvencii.

Súvisiace pojmy