Články

Ako vyzerá hyperaktivita u batoľaťa a predškoláka

Nejeden rodič malého predškoláka v dnešnej dobe príde do poradne so slovami : „Moje dieťa je hyperaktívne!“, alebo „Poslala ma pani učiteľka škôlky, že dieťa je hyperaktívne…“. Rodičia obyčajne majú mnoho naštudované z internetu, mnohé sa dočítali v rôznej literatúre, sú v tejto oblasti vzdelaní.

Nie však všetky príznaky, ktoré u svojho dieťaťa už v ranom období vnímajú, musia byť rovno hyperaktivitou.

Ako teda vyzerajú prejavy tejto poruchy v batolivom období a v predškolskom veku?

1.-3.rok života

  • Poruchy spánkového cyklu – dieťa spí primálo, rodičia sa pri ňom vôbec nevyspia, celé noci preplače, alebo naopak – môže spať aj priveľa, najmä cez deň, v noci má prevrátený biorytmus, dlhodobo pretrvávajúce nočné pomočovanie, problémy so zaspávaním alebo aj nočné desy, neschopnosť zaspať alebo akokoľvek odpočívať poobede v škôlke
  • Častý je oneskorený vývin reči alebo motoriky, ale aj naopak – predčasný – začne chodiť či rozprávať oveľa skôr ako jeho rovesníci, „nezatvoria sa mu ústa“
  • Nadmerná pohybová aktivita – dieťa neustále pobieha po byte, vrtí sa, skáče, neposedí, sedavá aktivita je preň nepredstaviteľne nudná, vydržať čo i len chvíľočku pokojne sedieť napríklad pri počúvaní rozprávky je nepredstaviteľné
  • V MŠ môže byť problémom aj udržiavanie osobnej hygieny a sebaobsluha v čase, keď to iní rovesníci už zvládajú (napr. dieťa popri pobehovaní nestíha ísť na WC, keď ide von nestihne sa ani obliecť a už je za dverami, zapínanie gombíkov alebo topánok je preň príliš zdĺhavá práca, jedenie je strata času …)

Od 4.rokov

  • Už je obyčajne dobre zreteľné, či sa dieťa dokáže primerane sústrediť
  • Dá sa jasnejšie rozlíšiť, či sa jedná o súvis s vývinovým obdobím, v ktorom je dieťa prirodzene aktívnejšie, o nezrelosť nervovej sústavy, o výchovnú nezvládateľnosť pre neprimerané výchovné postoje rodičov či benevolenciu vo výchove, alebo je možné uvažovať o dysfunkcii a poruche aktivity a pozornosti
  • Nie je na mieste čakať, je potrebné pokúsiť sa hľadať riešenia ešte skôr, ako dieťa nastúpi do školy, aby sa predišlo zvýrazňovaniu problémov v správaní a v kontakte s rovesníkmi, ako aj možným ťažkostiam v učení, ktoré s hyperaktivitou a poruchou pozornosti súvisia

Zodpovedný rodič navštívi najbližšiu poradňu, psychológa, špeciálneho či liečebného pedagóga.

Súvisiace pojmy

Keď sa povie hyperaktivita

Termín hyperaktivita je dnes medzi verejnosťou moderný, populárny a často používaný.

Poznáme ho aj pod skratkou ADHD. Používa sa pre označenie porúch pozornosti spojených s hyperaktivitou. Okrem skratky ADHD je vo verejnosti známa (aj keď o niečo menej) skratka ADD . Oba tieto termíny sa v poslednom období okrem Ameriky, kde sa začalo s ich používaním, ujali aj v Európe a často sa používajú vo verejnosti ako synonymá.

Každý z týchto termínov sa však vzťahuje k rôznym – ale veľmi podobným problémom:

ADD   –  problémy s nedostatočným sústredením a impulzivitou, bez prítomnej hyperaktivity

  • žiaci s ADD v  triede väčšinou nevyrušujú, nehnevajú a ani nijako ináč neupútavajú učiteľovu pozornosť, pre učiteľa preto nie sú takí nápadní
  • pre dieťa môže však ADD predstavovať vážny problém, pretože značne zhoršuje prospech a často môže byť príčinou zníženej sebaúcty a sebavedomia a tým zasahuje osobnosť dieťaťa

Charakteristickými znakmi pri ADD sú najmä:

  • ľahká rozptýliteľnosť často aj malými vonkajšími podnetmi
  • celkové ťažkosti so zameraním a dlhším udržaním pozornosti
  • problémy so sústredeným počúvaním a samostatným plnením pokynov
  • ťažkosť v porozumení zadávaných dlhších inštrukcií
  • ťažkosti so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie najmä pri potrebe samostatnej práce
  • vyhýbanie sa práci, ktorá vyžaduje dlhšiu sústredenosť alebo duševné úsilie
  • výrazné výkyvy vo výkonoch pri práci v škole
  • častá „zasnenosť“, vypínanie pozornosti, zdá sa že dieťa nepočúva čo mu hovoríme
  • neschopnosť udržať poriadok vo svojich veciach, časté strácanie alebo zabúdanie svojich vecí alebo školských pomôcok
  • nedostatočné študijné výsledky vyplývajúce z neschopnosti sústrediť sa na učivo alebo výklad učiteľa
  • rýchla unaviteľnosť

ADHD – problémy so sústredením, impulzivita a k tomu pridružená hyperaktivita

  • na rozdiel od dieťaťa s ADD si žiaka s ADHD učiteľ v triede zväčša okamžite všimne najmä pre jeho neštandardné správanie, ktoré mu sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi
  • aj pri veľmi dobrom intelekte je často ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania

Charakteristickými znakmi pri ADHD sú aj:

  • nadmerná motorická aktivita, ktorú nie je schopné regulovať
  • nenechá v kľude ruky ani nohy, je v neustálom pohybe, neposedí
  • neustále sa vrtí na stoličke, vstáva z nej aj vtedy, kedy by malo ostať sedieť
  • vyhľadáva blízke predmety a má neustálu potrebu manipulovať, hrať sa s nimi
  • nedokáže zotrvať dlhšiu dobu na jednom mieste, prechádza sa po triede, hojdá sa na stoličke, otáča sa k spolužiakom
  • často je neprimerane uvravené, skáče do reči, vyrušuje, má ťažkosť správať sa ticho, rozpráva si samo pre seba
  • má nízku mieru sebaovládania
  • rýchlo sa unaví, nie je však schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať, prežíva neustále vnútorný pocit nepokoja a je preto často podráždené
  • nie je schopné účelne uplatňovať zvýšené množstvo energie a ovládať vedome svoj energetický výdaj
  • je trvalo nepozorné vo všetkých oblastiach denného života
  • z množstva podnetov nie je schopné vyselektovať tie, ktoré sú nepodstatné a nie je schopné zamerať sa na to, čo je dôležité, venuje pozornosť všetkému čo zachytia jeho zmysly
  • často reaguje neadekvátne danej situácii
  • nemôže sa dočkať, kedy na neho príde rad, nepočúva pokyny
  • dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť, správa sa vysoko impulzívne (najskôr koná a až potom premýšľa)
  • často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností skôr, než vopred uváži možné následky alebo posúdi mieru nebezpečenstva (napr. skáče dolu s veľkej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.)
  • má výrazné ťažkosti s prechodom k inej činnosti
  • nedostatky v jemnej motorike – neúhľadné písanie, kreslenie, pokrčené zošity a knihy
  • často neobratnosť a nešikovnosť pri pohybových hrách a športových aktivitách, aj keď dieťa viac behá, ako chodí a z toho vyplývajúce zvýšené riziko úrazovosti
  • často je prítomné agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety
  • sociálna nevyzretosť, znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá hry, vďaka tomu sa zväčša dostáva do konfliktov so svojim okolím
  • malá sebaúcta a značná frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, často robí zo seba „šaška“ alebo má negativistické postoje
  • sklon k veľkým výkyvom nálad, emocionálna dráždivosť

Deti s ADHD bývajú často svojim okolím kritizované a odmietané, takmer neustále sa stretávajú s negatívnymi reakciami okolia na svoje správanie. Takáto dlhodobo zažívaná emočná záťaž býva veľmi často aj príčinou rôznych sekundárnych ťažkostí a až v 60 – 75 % v neskoršom veku vedie k poruchám správania a delikvencii.

Súvisiace pojmy

Desatoro režimu na domácu prípravu

Nie je presne stanovené, v akom čase sa má dieťa pripravovať do školy. Každému vyhovuje iný harmonogram. Ten je potrebné upraviť každému dieťaťu „na telo“. Niektoré deti potrebujú po príchode zo školy dlhší čas na oddych, iné si úlohy najradšej urobia ihneď, aby mali potom viac času na svoje záľuby. Niektoré sa nedokážu sústrediť na všetky úlohy naraz, potrebujú medzi učením dlhšie prestávky.

  1. Vypracujte si s dieťaťom denný režim. Orientačný harmonogram pomáha dieťaťu lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie využiť čas.
  2. Zahrňte do neho čas na oddych, čas na krúžky, čas na domáce povinnosti (pomoc) a čas na prípravu do školy.
  3. Čas na prípravu do školy by nemal byť dlhší, ako ten na ostatné povinnosti, pretože to môže na dieťa pôsobiť veľmi demotivujúco.
  4. Začiatok učenia by mal každý deň začínať – pokiaľ je to možné – približne v rovnakom čase a približne v rovnakom čase i končiť.
  5. Dbajte na stálosť priestoru na učenie – miesto na učenie, stôl, priestor na učebnice, pomôcky … dôležitý je poriadok a systém.
  6. Vytvorte spoločne s dieťaťom stálosť poradia činností pri učení – napríklad najprv písomné úlohy, potom učenie textov, potom príprava pomôcok, potom balenie do tašky a pod.
  7. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, v akom poradí sa má na jednotlivé predmety pripravovať. Deti majú tendenciu urobiť najprv rýchlo ľahké úlohy a tie ťažké si ponechať až na koniec. Vtedy však už obyčajne nevládzu, sú unavené a na ťažký predmet im už neostáva dostatok síl. Určite si spolu poradie predmetov od najťažšieho po najľahší.
  8. Ak je to možné, nechajte ho pracovať čo najviac samostatne. Buďte mu však nablízku, aby sa na vás mohlo obrátiť, ak si s úlohami nevie rady.
  9. Nezabudnite na krátke prestávky (na čaj, na WC, prejsť sa k oknu a nazad…), ak vidíte, že je unavené a odkláňa sa jeho pozornosť iným smerom. Prestávky však nerobte príliš dlhé a určite nie vyplnené hrami, pretože potom sa dieťa ťažko opäť sústredí na úlohy.
  10. Rešpektujte, že aj vaše dieťa niekedy „nemá svoj deň“, alebo je choré. Dbajte však na to, aby sa k chorobe neutiekalo predstieraním len preto, lebo sa mu nechce robiť si úlohy. Povinnosti sa plniť musia – veď ani vám sa predsa nechce každý deň variť, upratovať či prať.

Nie vždy je učenie radosť, ale deti sú prirodzene zvedavé a chcú sa učiť. Neurobte mu z učenia strašiaka a nočnú moru. Učiť sa dá aj pri dobrej nálade a s humorom, alebo aspoň prinajmenšom v pokojnej atmosfére.

Súvisiace pojmy

Majster v zatajovaní známok

Poznáte tú otázku: „Čo si dostal dnes v škole?“ A poznáte aj odpoveď – „nič“? Stáva sa vám, že odpoveď „nič“ počujete až priveľmi často? Možno ste práve vy rodičom, ktorý nadobudol dojem, že dieťa mu zatajuje známky. Že z nejakého dôvodu nepovie pravdu. Tých dôvodov môže byť veľa.

Čo robiť, ak vám dieťa opakovane zatajuje známky?

  • Skúste poprosiť pani učiteľku o láskavosť, aby s vami istý čas neštandardne spolupracovala a aby ste si mohli u nej denne overiť, s akou „výplatou“ dnes odchádzalo vaše dieťa domov.
  • Pozor – od pani učiteľky je to láskavosť a nie je povinná to takto denne robiť.
  • Vaše dieťa tak získa skúsenosť, že napriek svojej tvorivosti, flexibilite a šikovnosti sa mu pred vami známky utajiť nepodarí a nakoniec jeho tendencie robiť tak, vyhasnú (nič iné mu ani nezostane).
  • Môžete tiež využiť možnosť prístupu k elektronickej žiackej knižke vášho dieťaťa, ktorú dnes už mnoho škôl bežne využíva. Požiadajte v škole o prístupové heslo (ak ho ešte nemáte) a potom dôsledne denne sledujte.
Súvisiace pojmy

Ako naučiť dieťa na WC

Iste ste už počuli aj vyskúšali veľa tipov, trikov, alebo múdrych rád, ako vaše dieťa primäť k tomu, nech konečne zasadne na nočník a urobí to čo má práve tam,  už nie do plienky.

  • Určite ste už skúsili pochvalu, potlesk, odmenu, ak sa zadarí
  • Pokúste sa nebyť hysterickí, ak sa nezadarí, bez slov vymeniť plienku, umyť zadok a krátko okomentovať to, že sa vám to nepáči (ovládať sa je riadna drina)
  • Skúste nechať dieťa v plienke s „ nákladom“ chvíľku dlhšie – možno dovtedy, kým samé nebude chcieť novú, lebo mu to bude nepríjemné – a aj vtedy ešte o pár minút natiahnite čas, povedzte, že teraz máte prácu, nemáte čas alebo sa vám jednoducho nechce a ono bude musieť počkať (otvorte okná a majte poruke mastičku na zapareniny)
  • Zámerne sa tejto téme venujte čo najmenej (iste ste mu už dohovárali, prosili ho, hanili, a možno ho už upozorňuje celá rodina). Pozor! Deťom sa páči pozornosť, majú tendencie ju pútať.  Čo ak práve toto je spoľahlivý dôvod, prečo sa stále pokakáva? Možno ak zistí, že si jeho pokakanie všimne málokto a aj to len preto, aby rýchlo, mlčky a bez záujmu vymenil jeho plienku, nájde si na pútanie iný spôsob.
  • Využite leto, nechajte dieťa na záhrade bez plienky (rýchlejšie zbadáte, že „už sa to udeje“), pohotovo v kľúčovej chvíli podsuňte nočník a potom mu dožičte jeho pár minút slávy – vtedy chváľte, tlieskajte, odmeňte
  • Zvoľte si zábavný a pre dieťa atraktívny spôsob odmeny – dajte mu vtedy niečo, čo má rado a nemáva to často (kúpte mu veselé nálepky a vyliepajte ich len pri tejto príležitosti a pod.) Vy viete najlepšie, čo patrí pre vaše dieťa medzi „top zábavky“ – nech je to čokoľvek, nedávajte mu to pri žiadnej inej, len pri tejto príležitosti!

…a ešte jeden úspešný príklad z praxe – na nočník to nešlo, ale keď si dieťa vybralo samé veselú, farebnú, obrázkovú záchodovú dosku, bolo po probléme …

6 tipov ako dostať dieťa od počítača

Naše deti sú počítačovou generáciou a dnes už akoby sa rovno narodili s určitou mierou počítačovej gramotnosti. Iste aj vy občas – alebo možno aj často – zápasíte s tým, že vaše dieťa pri počítači trávi niekedy viac času ako pri iných hrách, či vonku s kamarátmi. Sledovanie agresívnych filmov a hranie podobných počítačových hier však otupuje u detí vnímanie pocitov a záujmov o druhých, deti ochudobňuje o príležitosti získavať sociálne kompetencie. Ako môže rodič kontrolovať svoje dieťa pri hre na počítači?

  1. Počítač umiestnite na miesto, kde môžete pri bežnej činnosti ľahko vidieť, aké stránky si prezerá, resp. aké hry hrá
  2. Stanovte jasné pravidlá (koľko času môže denne venovať počítaču)
  3. Komunikujte dieťaťu, čo od neho očakávate a prečo sú tieto pravidlá dôležité (presne a jasne, primerane k veku dieťaťa pomenujte nastavené pravidlá)
  4. Dôsledne dodržiavajte stanovené pravidlá (čas neodhadujte, merajte ho presne, orientujte sa podľa hodín)
  5. Jednoduchý zákaz počítača problém nevyrieši.  Potrebné je dieťaťu pomôcť vyplniť čas, ktorý by bežne pri ňom strávilo inak –  zmysluplne. Neskôr, keď si od počítača (alebo od televízie)  odvykne, naučí sa samo vymýšľať rôzne činnosti
  6. Nezabúdajte byť pozitívnymi vzormi pre dieťa tým, že svoj voľný čas aj vy vyplníte rôznorodými aktivitami

10 krokov k pochopeniu autistu

Správanie autistického dieťaťa je pre nás – „bežných ľudí“ obyčajne španielskou dedinou. Pochopiť jeho odlišné vnímanie sveta je pomerne náročné pre rodičov, aj pre okolie. Na čo je potrebné prihliadať, aby sme zabezpečili čo najlepšie podmienky psychického vývinu dieťaťa s autizmom?

  1. snažte sa včas pochopiť odlišnosti v jeho myslení, vnímaní, cítení a prežívaní, aj keď je to ťažké, vytvorte chápajúce prostredie
  2. pokiaľ je vaše autistické dieťa vzdelávané v bežnej škole, zabezpečte, aby tieto odlišnosti pochopil aj jeho učiteľ
  3. podporujte a rozvíjajte silné stránky dieťaťa ( ako v škole tak aj doma), stavajte na tom, v čom je dieťa dobré, nie na tom, v čom je neúspešné
  4. neočakávajte, že sa sociálnym zručnostiam naučí samé, že to príde automaticky s fyzickým vekom
  5. poskytujte jeho aktuálnym schopnostiam primeraný rozvoj, rešpektujte jeho sociálne schopnosti a možnosti,  ako aj jeho výrazne pomalší sociálny rozvoj
  6. buďte ohľaduplný voči zmyslovej hypersenzitivite dieťaťa (niektoré bežné zrakové, sluchové alebo hmatové podnety môžu ľudia s autizmom vnímať ako bolestivé často ešte aj v dospelosti), vysvetlite aj okoliu, prečo je pre vaše dieťa dôležité, aby to chápali
  7. zbytočne neodkladajte diagnostiku a poradenstvo u odborníka v prípade narastajúcich ťažkostí vo výchove či vzdelávaní, aby sa vášmu dieťaťu včas dostalo špeciálneho prístupu, ktorý s určitosťou potrebuje
  8. v školskom vzdelávaní sa snažte využiť všetky zákonné možnosti podľa potrieb vášho dieťaťa, pravidelne a často komunikujte so školou, so špeciálnym pedagógom, psychológom a inými odborníkmi
  9. voľte systém postupných malých krokov, citlivo a v primeranej miere zaraďujte  aktivity, ktoré vaše dieťa doposiaľ odmietalo – tak, aby ste mu umožnili príjemný zážitok a motiváciu k ich opakovaniu
  10. nehanbite sa využiť všetky možnosti terapie a odbornej pomoci, vy a vaše dieťa máte na to nárok

5 rád pre návrat dieťaťa z víkendu u otca

Často sa v našich poradniach stretávame s otázkou : „Čo mám robiť, ak sa moje dieťa vracia z víkendu s otcom (sme rozvedení) vždy veľmi nedisciplinované?“ Obyčajne má každý z rodičov nastavené vo svojej samostatnej domácnosti iné – svoje pravidlá, ktoré sa môžu niekedy aj značne odlišovať. Čo s tým?

  1. Pousilujte sa s expartnerom  dohodnúť na rovnakých základných pravidlách, ktorých dodržiavanie považujete pre dieťa za dôležité (áno, bude to ťažké, možno sa nebude dať dohodnúť, ale predsa sa pokúste)
  2. Spíšte si ich na zoznam, diskutujte o nich, argumentujte (neútočne, vecne, logicky) prečo sú podľa vás pre vaše dieťa dôležité
  3. Vypracujte Návod na použitie, pribaľte ho dieťaťu do batožiny (nerobte ho dlhý a zložitý, je predpoklad, že ex ho čítať nebude, ale možno aspoň jedným okom pozrie)
  4. Ak zlyhajú všetky pokusy o spoločný postup, zmierte sa s tým. Po návrate dieťaťa sa ovládajte, nenadávajte, nezúrte, nemajte dlhé, štipľavé monológy na tému „ocko“. Netrestajte dieťa – ono si nevybralo – ani vás, ani ocka, ani vašu neschopnosť sa dohodnúť.
  5. Dôsledne trvajte na pravidlách, ktoré platia u vás doma – dieťaťu však siahodlho nezdôvodňujte. Stačí len jednoduché, pokojné ( aj keď vo vašom vnútri tiká bomba) : „ ………možno je to u ocka tak, ale u nás doma to jednoducho bude takto “ . Trvajte vo svojom dome na svojich pravidlách a buďte v tom dôslední! (Áno, bude to ťažké, ale pokúste sa)