Články

Sú poruchy reči dôvodom na odklad školskej dochádzky?

 Moje dieťa ide budúci týždeň na zápis do školy a ešte stále jeho reč nie je čistá. Nevie vyslovovať všetky hlásky, niektoré zamieňa za iné, šušle, komolí slová. Navyše má vypadané predné zuby. Môže to mať dopad na jeho budúcu úspešnosť v škole?

Ivana, Zákamenné

V týchto aprílových dňoch máme aj my – odborníci – za sebou účasť na viacerých zápisoch prváčikov do škôl. Z našich skúseností sú poruchy reči asi najčastejším problémom, s ktorým deti na zápis do prvej triedy prichádzajú. Mnohokrát im v správnej výslovnosti bránia najmä práve vypadané predné zuby, čo my s humorom voláme znakom správneho „prvoškoláka“.

Vypadané predné zuby síce bránia správnej výslovnosti, ale nie sú dôvodom na odklad. Vypadané ich má každé dieťa v tomto vývinovom období. Ak sú príčinou nesprávnej výslovnosti vášho dieťaťa iba chýbajúce zuby, nie je sa čoho obávať, pretože vaše dieťa má už obyčajne všetky hlásky vyvodené, vie ich vysloviť a správne používať. Chýba mu len momentálna opora pre jazyk, aj prúd vzduchu pri výdychu a vyslovovaní niektorých hlások sa teraz správa inak a môže brániť správnemu vyslovovaniu.

Ak však aj pred vypadaním zubov dieťa nedokázalo správne hlásky vysloviť a používať, komolilo slová a tie boli pre okolie slabo zrozumiteľné, je potrebné sa touto skutočnosťou dôsledne zaoberať ešte pred nástupom do školy. Reč je hlavný dorozumievací kanál a najvýznamnejší prostriedok učenia. Čítanie a písanie stoja na správne osvojenej komunikácii. Veď písanie je tiež komunikácia, iba inou – písomnou formou. Ak dieťa výrazne nesprávne vyslovuje, často sa to prenesie aj do jeho písomného prejavu. Vo svojej „vnútornej reči“ si napríklad pani učiteľkou diktované slovo „prerozpráva“ po svojom (teda nesprávne, často veľmi skomolene) a potom ho tak aj napíše. Pri čítaní nahlas pred triedou sa môže začať za svoje výkony hanbiť, niekedy sa mu ujdú aj posmešky od kamarátov a vo svojom vnútornom svete začne prežívať pocity neistoty, menejcennosti.

Čím skôr navštívite odborníka, tým skôr môžete predísť prípadnej školskej neúspešnosti svojho dieťaťa. Ak odborník posúdi, že úroveň vývinu reči vášho dieťaťa je na nedostatočnej úrovni a odporučí vám pre vaše dieťa odklad školskej dochádzky, neváhajte ho poslúchnuť.

Doprajte svojmu dieťaťu ešte čas na „popasovanie sa“ so správnym osvojením si reči. Veď aj to si od neho bude vyžadovať mnoho síl a energie (a istotne aj vás, ako rodičaJ). Budúci rok v septembri bude stáť na štartovacej čiare už na lepšej pozícii a túto energiu bude môcť ľahšie vynaložiť na písanie, čítanie, počítanie, učenie.

Navštívte logopéda alebo najbližšiu poradňu, ak vaše dieťa v predškolskom veku ešte: nevyslovuje hlásky správne, nevie ich vysloviť vôbec, zamieňa ich za iné, komolí slová, prehadzuje poradie hlások v slovách, ak je jeho reč pre okolie nezrozumiteľná, má slabú slovnú zásobu (aktívnu aj pasívnu), zajakáva sa alebo má vo vývine reči iné pozoruhodnosti.

Desatoro režimu na domácu prípravu

Nie je presne stanovené, v akom čase sa má dieťa pripravovať do školy. Každému vyhovuje iný harmonogram. Ten je potrebné upraviť každému dieťaťu „na telo“. Niektoré deti potrebujú po príchode zo školy dlhší čas na oddych, iné si úlohy najradšej urobia ihneď, aby mali potom viac času na svoje záľuby. Niektoré sa nedokážu sústrediť na všetky úlohy naraz, potrebujú medzi učením dlhšie prestávky.

  1. Vypracujte si s dieťaťom denný režim. Orientačný harmonogram pomáha dieťaťu lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie využiť čas.
  2. Zahrňte do neho čas na oddych, čas na krúžky, čas na domáce povinnosti (pomoc) a čas na prípravu do školy.
  3. Čas na prípravu do školy by nemal byť dlhší, ako ten na ostatné povinnosti, pretože to môže na dieťa pôsobiť veľmi demotivujúco.
  4. Začiatok učenia by mal každý deň začínať – pokiaľ je to možné – približne v rovnakom čase a približne v rovnakom čase i končiť.
  5. Dbajte na stálosť priestoru na učenie – miesto na učenie, stôl, priestor na učebnice, pomôcky … dôležitý je poriadok a systém.
  6. Vytvorte spoločne s dieťaťom stálosť poradia činností pri učení – napríklad najprv písomné úlohy, potom učenie textov, potom príprava pomôcok, potom balenie do tašky a pod.
  7. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, v akom poradí sa má na jednotlivé predmety pripravovať. Deti majú tendenciu urobiť najprv rýchlo ľahké úlohy a tie ťažké si ponechať až na koniec. Vtedy však už obyčajne nevládzu, sú unavené a na ťažký predmet im už neostáva dostatok síl. Určite si spolu poradie predmetov od najťažšieho po najľahší.
  8. Ak je to možné, nechajte ho pracovať čo najviac samostatne. Buďte mu však nablízku, aby sa na vás mohlo obrátiť, ak si s úlohami nevie rady.
  9. Nezabudnite na krátke prestávky (na čaj, na WC, prejsť sa k oknu a nazad…), ak vidíte, že je unavené a odkláňa sa jeho pozornosť iným smerom. Prestávky však nerobte príliš dlhé a určite nie vyplnené hrami, pretože potom sa dieťa ťažko opäť sústredí na úlohy.
  10. Rešpektujte, že aj vaše dieťa niekedy „nemá svoj deň“, alebo je choré. Dbajte však na to, aby sa k chorobe neutiekalo predstieraním len preto, lebo sa mu nechce robiť si úlohy. Povinnosti sa plniť musia – veď ani vám sa predsa nechce každý deň variť, upratovať či prať.

Nie vždy je učenie radosť, ale deti sú prirodzene zvedavé a chcú sa učiť. Neurobte mu z učenia strašiaka a nočnú moru. Učiť sa dá aj pri dobrej nálade a s humorom, alebo aspoň prinajmenšom v pokojnej atmosfére.

Súvisiace pojmy