Články

Aktivita či hyperaktivita – ako je to v dospelosti?

Niektorí odborníci odhadujú, že asi 70 % porúch pozornosti pretrváva v nejakej forme až do dospelosti. V dospelom veku sa však už obyčajne naučíme svoje prejavy ovládať do takej miery, aby negatívne neovplyvňovali naše pracovné výkony či medziľudské vzťahy. Niektoré príznaky sa zrením nervového systému a naučením sa adekvátnym reakciám môžu výrazne zmierniť.

Hyperaktivita sa v dospelosti môže stále prejavovať:

  • Často ako vnútorný nepokoj – niekedy aj bez vonkajších pohybových prejavov, alebo iba s miernymi prejavmi najmä pri nutnosti sedavej činnosti (napríklad neustále klopkanie nohou, poklopkávanie perom či prstami po stole, potreba neustáleho čmárania si pri dlhšom počúvaní a pod.)
  • Zmenami nálad, výbuchmi zlosti, niekedy agresivitou či reakciami neadekvátnymi situácii
  • Často sa pripájajú chronické bolesti hlavy, poruchy spánku, z toho plynúce pocity únavy, úzkosti či depresie, pocity neustáleho stresu, podráždenosť
  • Niekedy pretrváva potreba zapájať sa do fyzicky nebezpečných aktivít, činností
  • Môže pretrvávať znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá, vďaka čomu sa častejšie dostáva do konfliktných situácií so svojim okolím
  • Hyperaktívni dospelí môžu mať stále ťažkosti s nadväzovaním a dlhodobejším udržaním priateľských alebo partnerských vzťahov
  • Frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, negativistické postoje k okoliu alebo aj k sebe samému, neschopnosť odpočívať, zvýšená afektivita či výbušnosť môžu mať za následok narušenie a zhoršenie medziľudských vzťahov – na pracovisku, v rodine, ale aj zníženie sebahodnotenia.

Hyperaktívni muži sa pre impulzívne správanie častejšie môžu dostať do rozporu so zákonom.

Hyperaktívne ženy zasa obyčajne častejšie trpia zmenami nálad, poruchami spánku či bolesťami hlavy.

Súvisiace pojmy

Ako vyzerá hyperaktivita u batoľaťa a predškoláka

Nejeden rodič malého predškoláka v dnešnej dobe príde do poradne so slovami : „Moje dieťa je hyperaktívne!“, alebo „Poslala ma pani učiteľka škôlky, že dieťa je hyperaktívne…“. Rodičia obyčajne majú mnoho naštudované z internetu, mnohé sa dočítali v rôznej literatúre, sú v tejto oblasti vzdelaní.

Nie však všetky príznaky, ktoré u svojho dieťaťa už v ranom období vnímajú, musia byť rovno hyperaktivitou.

Ako teda vyzerajú prejavy tejto poruchy v batolivom období a v predškolskom veku?

1.-3.rok života

  • Poruchy spánkového cyklu – dieťa spí primálo, rodičia sa pri ňom vôbec nevyspia, celé noci preplače, alebo naopak – môže spať aj priveľa, najmä cez deň, v noci má prevrátený biorytmus, dlhodobo pretrvávajúce nočné pomočovanie, problémy so zaspávaním alebo aj nočné desy, neschopnosť zaspať alebo akokoľvek odpočívať poobede v škôlke
  • Častý je oneskorený vývin reči alebo motoriky, ale aj naopak – predčasný – začne chodiť či rozprávať oveľa skôr ako jeho rovesníci, „nezatvoria sa mu ústa“
  • Nadmerná pohybová aktivita – dieťa neustále pobieha po byte, vrtí sa, skáče, neposedí, sedavá aktivita je preň nepredstaviteľne nudná, vydržať čo i len chvíľočku pokojne sedieť napríklad pri počúvaní rozprávky je nepredstaviteľné
  • V MŠ môže byť problémom aj udržiavanie osobnej hygieny a sebaobsluha v čase, keď to iní rovesníci už zvládajú (napr. dieťa popri pobehovaní nestíha ísť na WC, keď ide von nestihne sa ani obliecť a už je za dverami, zapínanie gombíkov alebo topánok je preň príliš zdĺhavá práca, jedenie je strata času …)

Od 4.rokov

  • Už je obyčajne dobre zreteľné, či sa dieťa dokáže primerane sústrediť
  • Dá sa jasnejšie rozlíšiť, či sa jedná o súvis s vývinovým obdobím, v ktorom je dieťa prirodzene aktívnejšie, o nezrelosť nervovej sústavy, o výchovnú nezvládateľnosť pre neprimerané výchovné postoje rodičov či benevolenciu vo výchove, alebo je možné uvažovať o dysfunkcii a poruche aktivity a pozornosti
  • Nie je na mieste čakať, je potrebné pokúsiť sa hľadať riešenia ešte skôr, ako dieťa nastúpi do školy, aby sa predišlo zvýrazňovaniu problémov v správaní a v kontakte s rovesníkmi, ako aj možným ťažkostiam v učení, ktoré s hyperaktivitou a poruchou pozornosti súvisia

Zodpovedný rodič navštívi najbližšiu poradňu, psychológa, špeciálneho či liečebného pedagóga.

Súvisiace pojmy

Keď sa povie hyperaktivita

Termín hyperaktivita je dnes medzi verejnosťou moderný, populárny a často používaný.

Poznáme ho aj pod skratkou ADHD. Používa sa pre označenie porúch pozornosti spojených s hyperaktivitou. Okrem skratky ADHD je vo verejnosti známa (aj keď o niečo menej) skratka ADD . Oba tieto termíny sa v poslednom období okrem Ameriky, kde sa začalo s ich používaním, ujali aj v Európe a často sa používajú vo verejnosti ako synonymá.

Každý z týchto termínov sa však vzťahuje k rôznym – ale veľmi podobným problémom:

ADD   –  problémy s nedostatočným sústredením a impulzivitou, bez prítomnej hyperaktivity

  • žiaci s ADD v  triede väčšinou nevyrušujú, nehnevajú a ani nijako ináč neupútavajú učiteľovu pozornosť, pre učiteľa preto nie sú takí nápadní
  • pre dieťa môže však ADD predstavovať vážny problém, pretože značne zhoršuje prospech a často môže byť príčinou zníženej sebaúcty a sebavedomia a tým zasahuje osobnosť dieťaťa

Charakteristickými znakmi pri ADD sú najmä:

  • ľahká rozptýliteľnosť často aj malými vonkajšími podnetmi
  • celkové ťažkosti so zameraním a dlhším udržaním pozornosti
  • problémy so sústredeným počúvaním a samostatným plnením pokynov
  • ťažkosť v porozumení zadávaných dlhších inštrukcií
  • ťažkosti so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie najmä pri potrebe samostatnej práce
  • vyhýbanie sa práci, ktorá vyžaduje dlhšiu sústredenosť alebo duševné úsilie
  • výrazné výkyvy vo výkonoch pri práci v škole
  • častá „zasnenosť“, vypínanie pozornosti, zdá sa že dieťa nepočúva čo mu hovoríme
  • neschopnosť udržať poriadok vo svojich veciach, časté strácanie alebo zabúdanie svojich vecí alebo školských pomôcok
  • nedostatočné študijné výsledky vyplývajúce z neschopnosti sústrediť sa na učivo alebo výklad učiteľa
  • rýchla unaviteľnosť

ADHD – problémy so sústredením, impulzivita a k tomu pridružená hyperaktivita

  • na rozdiel od dieťaťa s ADD si žiaka s ADHD učiteľ v triede zväčša okamžite všimne najmä pre jeho neštandardné správanie, ktoré mu sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi
  • aj pri veľmi dobrom intelekte je často ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania

Charakteristickými znakmi pri ADHD sú aj:

  • nadmerná motorická aktivita, ktorú nie je schopné regulovať
  • nenechá v kľude ruky ani nohy, je v neustálom pohybe, neposedí
  • neustále sa vrtí na stoličke, vstáva z nej aj vtedy, kedy by malo ostať sedieť
  • vyhľadáva blízke predmety a má neustálu potrebu manipulovať, hrať sa s nimi
  • nedokáže zotrvať dlhšiu dobu na jednom mieste, prechádza sa po triede, hojdá sa na stoličke, otáča sa k spolužiakom
  • často je neprimerane uvravené, skáče do reči, vyrušuje, má ťažkosť správať sa ticho, rozpráva si samo pre seba
  • má nízku mieru sebaovládania
  • rýchlo sa unaví, nie je však schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať, prežíva neustále vnútorný pocit nepokoja a je preto často podráždené
  • nie je schopné účelne uplatňovať zvýšené množstvo energie a ovládať vedome svoj energetický výdaj
  • je trvalo nepozorné vo všetkých oblastiach denného života
  • z množstva podnetov nie je schopné vyselektovať tie, ktoré sú nepodstatné a nie je schopné zamerať sa na to, čo je dôležité, venuje pozornosť všetkému čo zachytia jeho zmysly
  • často reaguje neadekvátne danej situácii
  • nemôže sa dočkať, kedy na neho príde rad, nepočúva pokyny
  • dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť, správa sa vysoko impulzívne (najskôr koná a až potom premýšľa)
  • často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností skôr, než vopred uváži možné následky alebo posúdi mieru nebezpečenstva (napr. skáče dolu s veľkej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.)
  • má výrazné ťažkosti s prechodom k inej činnosti
  • nedostatky v jemnej motorike – neúhľadné písanie, kreslenie, pokrčené zošity a knihy
  • často neobratnosť a nešikovnosť pri pohybových hrách a športových aktivitách, aj keď dieťa viac behá, ako chodí a z toho vyplývajúce zvýšené riziko úrazovosti
  • často je prítomné agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety
  • sociálna nevyzretosť, znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá hry, vďaka tomu sa zväčša dostáva do konfliktov so svojim okolím
  • malá sebaúcta a značná frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, často robí zo seba „šaška“ alebo má negativistické postoje
  • sklon k veľkým výkyvom nálad, emocionálna dráždivosť

Deti s ADHD bývajú často svojim okolím kritizované a odmietané, takmer neustále sa stretávajú s negatívnymi reakciami okolia na svoje správanie. Takáto dlhodobo zažívaná emočná záťaž býva veľmi často aj príčinou rôznych sekundárnych ťažkostí a až v 60 – 75 % v neskoršom veku vedie k poruchám správania a delikvencii.

Súvisiace pojmy

Prečo je moje dieťa hyperaktívne?

Odborníci vám povedia, že presná príčina vzniku tejto poruchy dodnes nie je známa. Buďte si ale istí, že jej príčinou nie je vaša nevhodná či nesprávna výchova, alebo iné nevhodné sociálne vplyvy! Spôsobujú ju drobné poškodenia neurologického charakteru, respektíve biochemické zmeny centrálneho nervového systému (CNS), ktorých následkom sú  poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií.  ADHD je zaradená medzi poruchy správania, ktoré sú zapríčinené primárne vnútornými činiteľmi – teda nie výchovou!

Je to vývinová porucha – postihuje deti v priebehu ich vývinu.

Dostupná literatúra uvádza rôzne faktory, ktoré sa môžu podieľať na jej vzniku:

  • Genetické faktory – výskumy, ktoré sa zaoberajú genetickými vplyvmi do dnešnej doby však nedokážu presne stanoviť tento vplyv, ale dokazujú zvýšené riziko výskytu hyperkinetického syndrómu v rodine, kde sa tento syndróm niekedy už vyskytol
  • Fyziologické, metabolické a chemické príčiny – predpokladá sa nerovnováha medzi chemikáliami pôsobiacimi v mozgu, najmä narušená regulácia na úrovni tzv. neurotransmitérov (prenášače vzruchov, nervových signálov v mozgu, noradrenalín a dopamín). Vedci poukazujú aj na fakt, že deti s ADHD majú tiež o niečo menšiu oblasť mozgového tkaniva v pravom frontálnom laloku a jeho zníženú metabolickú aktivitu – spracovávanie glukózy jednotlivými centrami (funkciou frontálneho laloku je napr. aj plánovanie a ovládanie podnetov). Taktiež bol zistený aj o niečo menší tzv. corpus callosum, t.j. zväzok nervových buniek, spojujúcich pravú a ľavú mozgovú hemisféru, ktoré umožňujú vzájomné prepájanie informácií spracovávaných v oboch hemisférach  (výskumy kolektívu univerzity v Georgii pod vedením prof. Hynda)
  • Organické poškodenie mozgu pred, počas alebo po pôrode, pôrodné traumy, obzvlášť drobné poškodenia z nedostatočného zásobovania niektorých centier mozgu kyslíkom
  • Pôsobenie toxických látok, napr. otrava olovom – v minulosti sa používalo napr. ako súčasť farieb alebo hračiek (olovení vojačikovia) – u detí môže vyvolať ťažkú encephalitídu a po uzdravení často trpia príznakmi nepozornosti a hyperaktivity, pričom najrizikovejšou skupinou sú deti v období medzi 12. až 36. mesiacom veku života. Dnes je tiež veľmi diskutovanou aj otázka pôsobenia očkovacích látok v období raného detstva dieťaťa.
  • Užívanie drog a alkoholu v tehotenstve, niektoré štúdie uvádzajú aj fajčenie matky počas tehotenstva

Napriek tomu, že ADHD je podmienená vnútornými činiteľmi, ktoré sú pre jej vznik primárne,  významnú úlohu zohrávajú v jej prejavoch aj činitele vonkajšie – v tomto prípade sekundárne, a to výchovné činitele a sociálne okolie dieťaťa. ADHD je z týchto dôvodov klasickým príkladom bio-psycho-sociálnej poruchy, kde jej prejavy sú výsledkom vzájomného pôsobenia biologického a psychického založenia jedinca s vplyvom prostredia, v ktorom žije  a ktoré na neho pôsobí. Toto prostredie pri správnom prístupe môže symptómy ADHD do značnej miery pomôcť eliminovať, ale aj naopak, pri nesprávnom prístupe značne zhoršovať.