Články

Sú poruchy reči dôvodom na odklad školskej dochádzky?

 Moje dieťa ide budúci týždeň na zápis do školy a ešte stále jeho reč nie je čistá. Nevie vyslovovať všetky hlásky, niektoré zamieňa za iné, šušle, komolí slová. Navyše má vypadané predné zuby. Môže to mať dopad na jeho budúcu úspešnosť v škole?

Ivana, Zákamenné

V týchto aprílových dňoch máme aj my – odborníci – za sebou účasť na viacerých zápisoch prváčikov do škôl. Z našich skúseností sú poruchy reči asi najčastejším problémom, s ktorým deti na zápis do prvej triedy prichádzajú. Mnohokrát im v správnej výslovnosti bránia najmä práve vypadané predné zuby, čo my s humorom voláme znakom správneho „prvoškoláka“.

Vypadané predné zuby síce bránia správnej výslovnosti, ale nie sú dôvodom na odklad. Vypadané ich má každé dieťa v tomto vývinovom období. Ak sú príčinou nesprávnej výslovnosti vášho dieťaťa iba chýbajúce zuby, nie je sa čoho obávať, pretože vaše dieťa má už obyčajne všetky hlásky vyvodené, vie ich vysloviť a správne používať. Chýba mu len momentálna opora pre jazyk, aj prúd vzduchu pri výdychu a vyslovovaní niektorých hlások sa teraz správa inak a môže brániť správnemu vyslovovaniu.

Ak však aj pred vypadaním zubov dieťa nedokázalo správne hlásky vysloviť a používať, komolilo slová a tie boli pre okolie slabo zrozumiteľné, je potrebné sa touto skutočnosťou dôsledne zaoberať ešte pred nástupom do školy. Reč je hlavný dorozumievací kanál a najvýznamnejší prostriedok učenia. Čítanie a písanie stoja na správne osvojenej komunikácii. Veď písanie je tiež komunikácia, iba inou – písomnou formou. Ak dieťa výrazne nesprávne vyslovuje, často sa to prenesie aj do jeho písomného prejavu. Vo svojej „vnútornej reči“ si napríklad pani učiteľkou diktované slovo „prerozpráva“ po svojom (teda nesprávne, často veľmi skomolene) a potom ho tak aj napíše. Pri čítaní nahlas pred triedou sa môže začať za svoje výkony hanbiť, niekedy sa mu ujdú aj posmešky od kamarátov a vo svojom vnútornom svete začne prežívať pocity neistoty, menejcennosti.

Čím skôr navštívite odborníka, tým skôr môžete predísť prípadnej školskej neúspešnosti svojho dieťaťa. Ak odborník posúdi, že úroveň vývinu reči vášho dieťaťa je na nedostatočnej úrovni a odporučí vám pre vaše dieťa odklad školskej dochádzky, neváhajte ho poslúchnuť.

Doprajte svojmu dieťaťu ešte čas na „popasovanie sa“ so správnym osvojením si reči. Veď aj to si od neho bude vyžadovať mnoho síl a energie (a istotne aj vás, ako rodičaJ). Budúci rok v septembri bude stáť na štartovacej čiare už na lepšej pozícii a túto energiu bude môcť ľahšie vynaložiť na písanie, čítanie, počítanie, učenie.

Navštívte logopéda alebo najbližšiu poradňu, ak vaše dieťa v predškolskom veku ešte: nevyslovuje hlásky správne, nevie ich vysloviť vôbec, zamieňa ich za iné, komolí slová, prehadzuje poradie hlások v slovách, ak je jeho reč pre okolie nezrozumiteľná, má slabú slovnú zásobu (aktívnu aj pasívnu), zajakáva sa alebo má vo vývine reči iné pozoruhodnosti.

Jeden rodič – jeden jazyk?

Dieťa sa najlepšie učí jazyk vtedy, ak má možnosť v ňom komunikovať počas hry, v rôznych denných činnostiach, s rôznymi osobami, v prirodzených komunikačných a sociálnych situáciách.  Lepšie a rýchlejšie sa učí jazyk, ak má možnosť komunikovať s viacerými osobami.

Dôslednosť v rozlišovaní používaných jazykov je najdôležitejšou zásadou, ktorú je potrebné dodržiavať, pričom ale máme na mysli, aby sa nemiešali viaceré jazyky v jednej vete.

Najčastejšie formy bilingválnej  výchovy:

  • jeden rodič – jeden jazyk – ak každý z rodičov dôsledne hovorí s dieťaťom iba v jednom jazyku, a to najmä v prvých rokoch života. Rodič by nemal smerom k dieťaťu jazyky miešať, pričom ale nie je dôležité, akým jazykom rozprávajú rodičia medzi sebou navzájom.
  • jedno prostredie – jeden jazyk  – napr.: jeden jazyk doma – druhý v škôlke, jeden doma – druhý u starých rodičov… Toto je veľmi častá forma učenia sa jazyka napr. u jazykových menšín
  • jedna časť dňa – jeden jazyk  – ak sa dieťaťu venuje iba jedna osoba, ktorá chce dieťa neučiť dvom jazykom, môže využiť aj tento princíp. Napr.: dopoludnia jeden jazyk – popoludní druhý, jeden počas dňa – druhý iba večer pred spaním…

Prirodzeným vývinovým štádiom je, keď dieťa v počiatočnom období používania viacerých jazykov tieto jazyky mieša – mieša slovnú zásobu, alebo gramatiku. Ak nebudete miešať jazyky vy, tento jav po čase vymizne, dieťa si jazyky utriedi postupne, ako si bude budovať slovnú zásobu v jednotlivých jazykoch.

Niekedy sa stáva, že dieťa v istom období odmieta hovoriť v nedominantnom jazyku. Vtedy pomôže správna motivácia, nie negatívne upozorňovanie, karhanie či trestanie…

Ako na viacjazyčnú výchovu dieťaťa

Ak sa rozhodujete, či svoje dieťa budete učiť od malička viac ako jeden jazyk, určite sa zamyslite na nad nasledovnými bodmi.

Najprv sa ako rodičia poraďte, čo pre svoje dieťa do budúcnosti chcete. Vydiskutujte si, či chcete, aby vaše dieťa ovládalo prirodzene dva alebo aj viac jazykov – toto však pravdepodobne chce takmer každý rodič J

Pomenujte si, do akej miery bude tieto jazyky vo svojom bežnom živote vaše dieťa potrebovať. V akých situáciách bude vybrané jazyky používať? V prvom rade v tomto by ste mali mať jasno:

  • V akom jazyku sa bude vzdelávať v škole?
  • V akom jazyku bude komunikovať s kamarátmi?
  • V akom jazyku komunikuje vaša domácnosť? Vy ako rodičia medzi sebou?
  • Ako sa mu budú prihovárať starí rodičia a blízka rodina?

Pomenujte si podmienky, ktoré by ste mali vytvoriť a pravidlá, ktoré budete potrebovať dodržiavať a akceptovať vy, aj vaša širšia rodina – odpovedzte si na otázku, či ste vy a vaša širšia rodina schopní zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých pravidiel (napr. jedna osoba – jeden jazyk, jedno miesto – jeden jazyk, jedna časť dňa – jeden jazyk a pod., jeden druh činnosti – jeden jazyk a pod.)

Dobre si premyslite, či dokážete vášmu dieťaťu zabezpečiť pravidelný a dôsledný kontakt s jazykmi, ktoré ho chcete naučiť. Je potrebné odpovedať si na otázku, či zainteresované osoby budú mať dostatok času na to, aby sa mohli dieťaťu venovať (teda napr. či otec nie je príliš zaneprázdnený a bude s dieťaťom tráviť iba málo času)

Dopredu majte na pamäti, že vaše dieťa raz začne chodiť do školy. V tomto období bude „prísun“ jedného jazyka výrazne v prevahe. Budete mať možnosť zabezpečiť aj vtedy možnosť komunikácie v druhom jazyku? Ako, kde a s kým? Čo vo vašom okolí existuje? Aké budete mať možnosti?

Na akej úrovni chcete svoje dieťa naučiť komunikovať v jednotlivých jazykoch? Obyčajne ľudia ovládajú jeden jazyk lepšie a druhý slabšie, pretože jeden jazyk používajú v rodine, doma, kým druhý v situáciách mimo rodinu, v sociálnych situáciách, v škole… V jednom jazyku majú základné komunikačné kompetencie, v druhom aj akademické. Ktorý z jazykov bude u vášho dieťaťa na akej úrovni? Ktorý bude potrebovať ovládať aj na akademickej úrovni (v škole)?

Overte si kvalitu predškolských a školských zariadení, ktoré ponúkajú dvojjazyčnú výchovu a vzdelávanie detí. Hľadajte a vyberajte najmä také zariadenia, kde pedagógovia majú praktické schopnosti komunikovať v oboch jazykoch. Zistite si, aké postupy používajú na jazykovú výchovu, do akej miery dokážu zabezpečiť nemiešanie jazykov.

Je to autizmus?

Iste ste sa v poslednej dobe aj vy stretli s výrazom „autizmus“. Čoraz častejšie o tejto diagnóze počujeme v rádiu, alebo čítame v novinách. Ako sa autizmus prejavuje? Čo si pod touto diagnózou vlastne máme predstaviť?

Autizmus je tzv.pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že vývin dieťaťa je narušený do hĺbky v mnohých smeroch. Predstavuje narušenie v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov a tiež v oblasti predstavivosti, hry a záujmov.

Typickým prejavom sú napríklad aj:

  • opakované pohybové stereotypy (dieťa opakuje dookola rovnaké pohyby, dookola rovnakú hru)
  • echolálie (dieťa opakuje niekoľkokrát za sebou jedno a to isté slovo, slovné spojenie, prípadne dookola tú istú vetu)
  • zvláštne držanie tela
  • dieťa môže netradičným, neobvyklým spôsobom nadväzovať sociálny kontakt (napr. príde k vám a buchne vás do chrbta, aby ste si ho všimli)
  • keď má z niečoho strach, začne napr. robiť opakované mechanické pohyby  (napríklad rukami), alebo sa pýta stále dookola na to isté, či neustále behá dookola
  • potrebuje mať veci vždy usporiadané podľa svojho, vyžaduje určitý  poriadok a štruktúru, predvídateľnosť
  • aj bežné činnosti (ako napr.umývanie rúk)  potrebuje vysvetliť krok za krokom
  • môže mať aj vlastný slovník a pomenovávať veci po svojom
  • rozhodne sa ale nejedná o výchovné zlyhanie rodičov

V prípade, že deti majú dobrý intelekt, môžu sa často prejavovať ako  „premúdrelé“ deti, ktoré sa neprimerane skoro začínajú vypytovať na detaily z určitých oblastí života, vedy, techniky, alebo si dokonca samé vyhľadávajú fakty. 

  • Často sa naučia bez pričinenia okolia čítať, počítať, bravúrne obsluhovať audiovizuálnu techniku.
  • Ak sú súčasne sociálne skôr plaché, tak si všetci myslia, že sú to malí géniovia.
  • Niekedy sú naopak sociálne až príliš aktívne – nadviažu rozhovor doslova s hocikým, niekedy až netaktne komentujú to, čo je navonok zrejmé, ale nepatrí sa to a pod. („Teta  prečo tu  máš vyrážku?“ – toto sú prejavy, ktoré kým sú deti malé, môžu pôsobiť milo, detsky. Ale keď trvajú dlho a presiahnu určitú vekovú hranicu a stále pretrvávajú, už sú okolím vnímané ako nevychované, drzé deti, ktoré rodičia nie sú schopní „poriadne vychovať“). 

Obvykle sa dieťa s autizmom nevie dlhšie pohrať s iným dieťaťom bez toho, aby ho nezačalo riadiť, pretože samé sa nedokáže prispôsobiť.  (Či sa hra vyvinie smerom ku konfliktu, závisí predovšetkým od toho, aký je partner dieťaťa s autizmom – najmä dievčatká sa skôr nechajú manipulovať, kým medzi chlapcami sa vždy nájde typ na konflikt).

Oblasť, ktorá významnou mierou ovplyvňuje správanie dieťaťa, ale najmä jeho pohodu a kvalitu života, je oblasť vnímania a spracovávania zmyslových podnetov: zrakových, sluchových, dotykových, chuťových, čuchových, ale aj vnímanie polohy vlastného tela v priestore a rovnováha.

To, čo ostatní ľudia „cítia“ normálne, dieťa s autizmom môže cítiť ako veľmi nepríjemné, až bolestivé (napr. ho bolí strihanie nechtov či vlasov, nestrpí dotyk teplej vody na pokožke, neznesie tesné oblečenie, či zakasané nohavice). Môže to byť však aj naopak – potrebuje príliš silné podnety, aby ich vnímalo (extrémne silné objímanie, rýchle krútenie na kolotoči, atď.)

Čo je to, keď logopéd povie …

Ak vaše dieťa do 2.rokov nerozpráva, zbytočne nečakajte – nadišiel čas, kedy je vhodné a potrebné poradiť sa s odborníkom. Navštívte najbližšieho logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorí vám poradia, či by nebolo vhodné vyšetrenie neurológom, foniatrom, či iným odborníkom. Taktiež je to potrebné vtedy, ak badáte znaky zajakavosti alebo niektoré z iných ťažkostí či pozoruhodností v reči vášho dieťaťa.

V logopedickom slovníku je množstvo výrazov – názvov diagnóz, ktoré označujú rôzne ťažkosti v reči:

Dyslália – chybné tvorenie hlások

Mogilália – vynechávanie hlások

Paralália – zamieňanie hlások za iné

Rotacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „R“

Sigmatizmus – nesprávna výslovnosť  sykaviek (s-c-z-š-č-ž)

Lambdacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „L“

Kapacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „K“

Dyslália multiplex – viac chybne tvorených hlások

Dysartria – porucha reči pri detskej mozgovej obrne

Zajakavosť (balbulies) – narušenie plynulosti reči, opakovanie hlások, slov alebo slabík, kŕčovité sťahy za začiatku slov

Brblavosť – porušenie tempa a rytmu reči

Vývinová dysfázia – narušenie niektorých oblastí osvojovania materinského jazyka (nap.nechápe obsah slov, nevie rozoznať počuté výrazy,  alebo pri extresívnej forme dobre chápe reč, ale nedokáže povedať, nedostatok rečového prejavu)

Mutizmus – náhla strata už vyvinutej reči (elektívny mutizmus – nehovorí len voči niektorým osobám, alebo iba v niektorých situáciách)

Afázia – porucha už vyvinutej reči po ochorení alebo úraze mozgu

Fufnavosť – zmenená nosná rezonancia (znížená alebo zvýšená)

Palatolália – vzniká na základe rázštepu podnebia

Dyslexia – narušenie vnímania grafickej podoby reči , neschopnosť naučiť sa čítať bežnými metódami aj napriek normálnemu intelektu

Dysgrafia – neschopnosť naučiť sa písať, narušenie písomnej formy reči

Dysortografia – neschopnosť zvládnuť používanie gramatiky v písomnej forme

Dyskalkúlia – neschopnosť naučiť sa počítať, písať alebo rozlišovať číslice, zvládnuť matematické operácie