Články

Desatoro režimu na domácu prípravu

Nie je presne stanovené, v akom čase sa má dieťa pripravovať do školy. Každému vyhovuje iný harmonogram. Ten je potrebné upraviť každému dieťaťu „na telo“. Niektoré deti potrebujú po príchode zo školy dlhší čas na oddych, iné si úlohy najradšej urobia ihneď, aby mali potom viac času na svoje záľuby. Niektoré sa nedokážu sústrediť na všetky úlohy naraz, potrebujú medzi učením dlhšie prestávky.

  1. Vypracujte si s dieťaťom denný režim. Orientačný harmonogram pomáha dieťaťu lepšie, rýchlejšie a efektívnejšie využiť čas.
  2. Zahrňte do neho čas na oddych, čas na krúžky, čas na domáce povinnosti (pomoc) a čas na prípravu do školy.
  3. Čas na prípravu do školy by nemal byť dlhší, ako ten na ostatné povinnosti, pretože to môže na dieťa pôsobiť veľmi demotivujúco.
  4. Začiatok učenia by mal každý deň začínať – pokiaľ je to možné – približne v rovnakom čase a približne v rovnakom čase i končiť.
  5. Dbajte na stálosť priestoru na učenie – miesto na učenie, stôl, priestor na učebnice, pomôcky … dôležitý je poriadok a systém.
  6. Vytvorte spoločne s dieťaťom stálosť poradia činností pri učení – napríklad najprv písomné úlohy, potom učenie textov, potom príprava pomôcok, potom balenie do tašky a pod.
  7. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, v akom poradí sa má na jednotlivé predmety pripravovať. Deti majú tendenciu urobiť najprv rýchlo ľahké úlohy a tie ťažké si ponechať až na koniec. Vtedy však už obyčajne nevládzu, sú unavené a na ťažký predmet im už neostáva dostatok síl. Určite si spolu poradie predmetov od najťažšieho po najľahší.
  8. Ak je to možné, nechajte ho pracovať čo najviac samostatne. Buďte mu však nablízku, aby sa na vás mohlo obrátiť, ak si s úlohami nevie rady.
  9. Nezabudnite na krátke prestávky (na čaj, na WC, prejsť sa k oknu a nazad…), ak vidíte, že je unavené a odkláňa sa jeho pozornosť iným smerom. Prestávky však nerobte príliš dlhé a určite nie vyplnené hrami, pretože potom sa dieťa ťažko opäť sústredí na úlohy.
  10. Rešpektujte, že aj vaše dieťa niekedy „nemá svoj deň“, alebo je choré. Dbajte však na to, aby sa k chorobe neutiekalo predstieraním len preto, lebo sa mu nechce robiť si úlohy. Povinnosti sa plniť musia – veď ani vám sa predsa nechce každý deň variť, upratovať či prať.

Nie vždy je učenie radosť, ale deti sú prirodzene zvedavé a chcú sa učiť. Neurobte mu z učenia strašiaka a nočnú moru. Učiť sa dá aj pri dobrej nálade a s humorom, alebo aspoň prinajmenšom v pokojnej atmosfére.

Súvisiace pojmy

Majster v zatajovaní známok

Poznáte tú otázku: „Čo si dostal dnes v škole?“ A poznáte aj odpoveď – „nič“? Stáva sa vám, že odpoveď „nič“ počujete až priveľmi často? Možno ste práve vy rodičom, ktorý nadobudol dojem, že dieťa mu zatajuje známky. Že z nejakého dôvodu nepovie pravdu. Tých dôvodov môže byť veľa.

Čo robiť, ak vám dieťa opakovane zatajuje známky?

  • Skúste poprosiť pani učiteľku o láskavosť, aby s vami istý čas neštandardne spolupracovala a aby ste si mohli u nej denne overiť, s akou „výplatou“ dnes odchádzalo vaše dieťa domov.
  • Pozor – od pani učiteľky je to láskavosť a nie je povinná to takto denne robiť.
  • Vaše dieťa tak získa skúsenosť, že napriek svojej tvorivosti, flexibilite a šikovnosti sa mu pred vami známky utajiť nepodarí a nakoniec jeho tendencie robiť tak, vyhasnú (nič iné mu ani nezostane).
  • Môžete tiež využiť možnosť prístupu k elektronickej žiackej knižke vášho dieťaťa, ktorú dnes už mnoho škôl bežne využíva. Požiadajte v škole o prístupové heslo (ak ho ešte nemáte) a potom dôsledne denne sledujte.
Súvisiace pojmy

Keď sa prváčikovi v škole nedarí

Každý rodič očakáva, že sa jeho dieťaťu bude v škole dariť. Že bude múdre, šikovné, pracovité, učiť sa bude samé, dosiahne výnimočné výsledky. Možno (obyčajne) očakávajú, že dosiahne aj to, čo rodič sám nedosiahol…

Všetci však dobre vieme, že pre niektoré deti školské vzdelávanie vôbec nie je prechádzkou ružovou záhradou. Niekedy deti začnú zlyhávať hneď v prvých mesiacoch v škole. Rodič sa pýta: prečo? Veď mu venujem dostatočnú pozornosť! Veď je inak celkom šikovné! Veď sa mu maximálne venuje aj pani učiteľka!

Veľmi častou príčinou takéhoto zlyhávania dieťaťa je jeho neschopnosť bežnými spôsobmi zvládnuť základné školské trívium – písanie, čítanie, počítanie. A to aj napriek primeranému intelektu, primeranému zdravotnému stavu a dobrému sociokultúrnemu zázemiu, jeho výkon je podstatne nižší, ako zodpovedá jeho fyzickému veku, inteligencii a vzdelávacím možnostiam.

Viete, že jedným z dôvodov takéhoto školského zlyhávania môže byť prítomnosť špecifických vývinových porúch učenia? Trpí nimi dnes viac ako 5 % jednotlivcov (chlapci asi trikrát častejšie ako dievčatá). Tie prinášajú so sebou často rôznu mieru spoločenského znevýhodnenia. Často o týchto ťažkostiach počujeme ako o dyslexii, dysgrafii, dyskalkúlii či nejakej inej „dys“.

Vývinovými sa tieto ťažkosti nazývajú z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu – zväčša až vstupom do školy. Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhú dobu, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie. Majú individuálny charakter a často sa podieľajú na zlyhávaní žiaka v jeho školských výkonoch, znemožňujú mu dostatočne porozumieť bežným pokynom učiteľa, vyvolávajú pocity menejcennosti, strachu, úzkosti, významne postihujú psychiku jednotlivca a premietajú sa do celého vzdelávacieho procesu dieťaťa.

Dieťa so špecifickými vývinovými poruchami učenia býva nápadné už v prvom ročníku ZŠ. Často si ťažko zvyká na školu, nerado kreslí alebo nechce vôbec kresliť, nechce čítať, máva ťažkosti s koncentráciou pozornosti, ťažkosti s orientáciou v priestore alebo na ploche, prítomné môžu byť ťažkosti v oblasti jemnej motoriky, vo vizuomotorickej koordinácii a pod.   Deti so špecifickými poruchami učenia vykazujú pritom dobré až veľmi dobré intelektové schopnosti.

Odborníci sa už dlhú dobu zaoberajú skúmaním príčin tohto javu. Poruchy učenia sa objavujú na podklade pôsobenia rôznych faktorov a v rôznych štádiách obdobia vývinu dieťaťa. Najčastejšie ich zachytíme v priebehu raného školského veku dieťaťa, často už veľmi skoro po nástupe do školy. V najväčšej miere vývinové poruchy učenia manifestujú koncom prvého a v priebehu druhého roku školskej dochádzky. V niektorých prípadoch však dispozíciu k týmto ťažkostiam možno úspešne zachytiť už v predškolskom veku dieťaťa, kedy je najväčšia možnosť preventívneho pôsobenia.

 Využite možnosti preventívnych vyšetrení svojho dieťaťa už v predškolskom veku alebo hneď po nástupe do školy a neváhajte nás kontaktovať!

Súvisiace pojmy

Nepoznačí si domáce úlohy

V našich poradniach nám unavení a bezmocní rodičia často kladú otázku „Ako mám naučiť moje dieťa, aby si poznačilo domáce úlohy ? Každý deň mu niečo chýba!“

Aj vy nemáte prehľad o tom, či v škole pani učiteľka zadala nejakú domácu úlohu, lebo vaše dieťa nemá ani v zošite ani v knihe nič poznačené?

  • Skúste na každý deň do slovníčka ( alebo na samostatnú stranu v euroobale – ako chcete ) spolu napísať rozvrh hodín. Za každou hodinou urobte okienko na úlohu – do nej si dieťa zaznačí alebo úlohu, alebo dá dohodnutú značku, ktorá znamená NIČ – NEMÁM ÚLOHU.  Tak získate prehľad o tom, či úloha bola, nebola, alebo ju dieťa zabudlo zaznačiť ( ak okienko zostane prázdne, ste si istí, že zabudlo )
  • Ak zabudne, pošlite ho vždy za spolužiakom samé zistiť, čo zabudlo (možno časom príde na to, že značiť si úlohy v škole je praktickejšie, ako naháňať ich poobede u spolužiakov ). Ak to budete za dieťa overovať vždy vy, nikdy nezistí, aké je to nepríjemné a vždy sa bude spoliehať, že to za neho vyriešite.
  • Ak nič nepomáha, dohodnite sa s maminkou zodpovednejšieho spolužiaka a telefonicky si overte, ako to vlastne dnes s tými úlohami je.  Nie je to najšťastnejšie riešenie, ale minimálne vám pomôže vyhnúť sa zníženej známke zo správania za porušovanie školských povinností.
Súvisiace pojmy

Domáce úlohy s krikom

Aj u vás doma to niekedy pri písaní domácich úloh vyzerá ako na bojisku? Aj vy musíte svoje dieťa do úloh „tlačiť“ a bez plaču a kriku to jednoducho nejde?

Ako by ste mohli zabrániť tomu, aby u vás doma každej domácej príprave predchádzal konflikt ?

Robte prevenciu – dostatočne skoro upozornite dieťa na to, že sa blíži čas úloh a je potrebné, aby tak do pol hodinky :

  • Pomaly dokončilo hru alebo inú činnosť, ktorú práve robí
  • Napilo sa, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby
  • Vypnite televízor, počítač, rádio a malých súrodencov
  • Nechajte aj vy svoju doterajšiu prácu bokom, odpášte zásteru, vypnite žehličku, doumývajte riad
  • Zaujmite pozíciu na mieste, kde si úlohy robievate ( je samozrejmé, že by to malo byť vždy to isté  miesto a čas prípravy tiež )
  • Nachystajte na stôl hodinky – spoločne si dohodnite čas, za ktorý chcete úlohy urobiť
  • Tesne pred začatím si nechajte ešte pár minút a vyzvite dieťa, aby vám dopovedalo všetko dôležité, čo potrebuje ( prípadne ešte raz sa napilo, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby), lebo po začatí prípravy už s vami nebude reč
  • Ovládajte sa, usmievajte sa, rozumejte nechuti dieťaťa učiť sa, ale! buďte asertívni a dôslední – nedožičte dieťaťu skúsenosť ( ani maličkú ), že keď bude dostatočne trpezlivé v protivnom správaní, tak sa mu podarí príprave sa vyhnúť, alebo napíšete úlohu za neho, alebo v nervoch to vzdáte, alebo jeho ( aj seba ) budete unavovať rozsiahlou prednáškou o dôležitosti vzdelania ( ktorú aj tak nebude počúvať – získa len čas na vyhýbanie sa ) až kým sa celkom unavíte a úlohy necháte tak
  • Ak to napriek všetkej snahe nejde, pouvažujte, či sa vám neoplatí zaplatiť pár eur snaživej študentke, na ktorú prípravu na vyučovanie budete delegovať – a kým sa ona bude pripravovať do školy s vaším dieťaťom ( bez konfliktu ), vy si pokojne dáte kávu a vychutnáte chvíľku pre seba ( ide to, treba len pohľadať zodpovednú študentku – iste sa vo vašom okolí taká nájde )
Súvisiace pojmy