Jeden rodič – jeden jazyk?

Dieťa sa najlepšie učí jazyk vtedy, ak má možnosť v ňom komunikovať počas hry, v rôznych denných činnostiach, s rôznymi osobami, v prirodzených komunikačných a sociálnych situáciách.  Lepšie a rýchlejšie sa učí jazyk, ak má možnosť komunikovať s viacerými osobami.

Dôslednosť v rozlišovaní používaných jazykov je najdôležitejšou zásadou, ktorú je potrebné dodržiavať, pričom ale máme na mysli, aby sa nemiešali viaceré jazyky v jednej vete.

Najčastejšie formy bilingválnej  výchovy:

  • jeden rodič – jeden jazyk – ak každý z rodičov dôsledne hovorí s dieťaťom iba v jednom jazyku, a to najmä v prvých rokoch života. Rodič by nemal smerom k dieťaťu jazyky miešať, pričom ale nie je dôležité, akým jazykom rozprávajú rodičia medzi sebou navzájom.
  • jedno prostredie – jeden jazyk  – napr.: jeden jazyk doma – druhý v škôlke, jeden doma – druhý u starých rodičov… Toto je veľmi častá forma učenia sa jazyka napr. u jazykových menšín
  • jedna časť dňa – jeden jazyk  – ak sa dieťaťu venuje iba jedna osoba, ktorá chce dieťa neučiť dvom jazykom, môže využiť aj tento princíp. Napr.: dopoludnia jeden jazyk – popoludní druhý, jeden počas dňa – druhý iba večer pred spaním…

Prirodzeným vývinovým štádiom je, keď dieťa v počiatočnom období používania viacerých jazykov tieto jazyky mieša – mieša slovnú zásobu, alebo gramatiku. Ak nebudete miešať jazyky vy, tento jav po čase vymizne, dieťa si jazyky utriedi postupne, ako si bude budovať slovnú zásobu v jednotlivých jazykoch.

Niekedy sa stáva, že dieťa v istom období odmieta hovoriť v nedominantnom jazyku. Vtedy pomôže správna motivácia, nie negatívne upozorňovanie, karhanie či trestanie…