Jeden rodič – jeden jazyk?

Dieťa sa najlepšie učí jazyk vtedy, ak má možnosť v ňom komunikovať počas hry, v rôznych denných činnostiach, s rôznymi osobami, v prirodzených komunikačných a sociálnych situáciách.  Lepšie a rýchlejšie sa učí jazyk, ak má možnosť komunikovať s viacerými osobami.

Dôslednosť v rozlišovaní používaných jazykov je najdôležitejšou zásadou, ktorú je potrebné dodržiavať, pričom ale máme na mysli, aby sa nemiešali viaceré jazyky v jednej vete.

Najčastejšie formy bilingválnej  výchovy:

  • jeden rodič – jeden jazyk – ak každý z rodičov dôsledne hovorí s dieťaťom iba v jednom jazyku, a to najmä v prvých rokoch života. Rodič by nemal smerom k dieťaťu jazyky miešať, pričom ale nie je dôležité, akým jazykom rozprávajú rodičia medzi sebou navzájom.
  • jedno prostredie – jeden jazyk  – napr.: jeden jazyk doma – druhý v škôlke, jeden doma – druhý u starých rodičov… Toto je veľmi častá forma učenia sa jazyka napr. u jazykových menšín
  • jedna časť dňa – jeden jazyk  – ak sa dieťaťu venuje iba jedna osoba, ktorá chce dieťa neučiť dvom jazykom, môže využiť aj tento princíp. Napr.: dopoludnia jeden jazyk – popoludní druhý, jeden počas dňa – druhý iba večer pred spaním…

Prirodzeným vývinovým štádiom je, keď dieťa v počiatočnom období používania viacerých jazykov tieto jazyky mieša – mieša slovnú zásobu, alebo gramatiku. Ak nebudete miešať jazyky vy, tento jav po čase vymizne, dieťa si jazyky utriedi postupne, ako si bude budovať slovnú zásobu v jednotlivých jazykoch.

Niekedy sa stáva, že dieťa v istom období odmieta hovoriť v nedominantnom jazyku. Vtedy pomôže správna motivácia, nie negatívne upozorňovanie, karhanie či trestanie…

Ako na viacjazyčnú výchovu dieťaťa

Ak sa rozhodujete, či svoje dieťa budete učiť od malička viac ako jeden jazyk, určite sa zamyslite na nad nasledovnými bodmi.

Najprv sa ako rodičia poraďte, čo pre svoje dieťa do budúcnosti chcete. Vydiskutujte si, či chcete, aby vaše dieťa ovládalo prirodzene dva alebo aj viac jazykov – toto však pravdepodobne chce takmer každý rodič J

Pomenujte si, do akej miery bude tieto jazyky vo svojom bežnom živote vaše dieťa potrebovať. V akých situáciách bude vybrané jazyky používať? V prvom rade v tomto by ste mali mať jasno:

  • V akom jazyku sa bude vzdelávať v škole?
  • V akom jazyku bude komunikovať s kamarátmi?
  • V akom jazyku komunikuje vaša domácnosť? Vy ako rodičia medzi sebou?
  • Ako sa mu budú prihovárať starí rodičia a blízka rodina?

Pomenujte si podmienky, ktoré by ste mali vytvoriť a pravidlá, ktoré budete potrebovať dodržiavať a akceptovať vy, aj vaša širšia rodina – odpovedzte si na otázku, či ste vy a vaša širšia rodina schopní zabezpečiť dodržiavanie dohodnutých pravidiel (napr. jedna osoba – jeden jazyk, jedno miesto – jeden jazyk, jedna časť dňa – jeden jazyk a pod., jeden druh činnosti – jeden jazyk a pod.)

Dobre si premyslite, či dokážete vášmu dieťaťu zabezpečiť pravidelný a dôsledný kontakt s jazykmi, ktoré ho chcete naučiť. Je potrebné odpovedať si na otázku, či zainteresované osoby budú mať dostatok času na to, aby sa mohli dieťaťu venovať (teda napr. či otec nie je príliš zaneprázdnený a bude s dieťaťom tráviť iba málo času)

Dopredu majte na pamäti, že vaše dieťa raz začne chodiť do školy. V tomto období bude „prísun“ jedného jazyka výrazne v prevahe. Budete mať možnosť zabezpečiť aj vtedy možnosť komunikácie v druhom jazyku? Ako, kde a s kým? Čo vo vašom okolí existuje? Aké budete mať možnosti?

Na akej úrovni chcete svoje dieťa naučiť komunikovať v jednotlivých jazykoch? Obyčajne ľudia ovládajú jeden jazyk lepšie a druhý slabšie, pretože jeden jazyk používajú v rodine, doma, kým druhý v situáciách mimo rodinu, v sociálnych situáciách, v škole… V jednom jazyku majú základné komunikačné kompetencie, v druhom aj akademické. Ktorý z jazykov bude u vášho dieťaťa na akej úrovni? Ktorý bude potrebovať ovládať aj na akademickej úrovni (v škole)?

Overte si kvalitu predškolských a školských zariadení, ktoré ponúkajú dvojjazyčnú výchovu a vzdelávanie detí. Hľadajte a vyberajte najmä také zariadenia, kde pedagógovia majú praktické schopnosti komunikovať v oboch jazykoch. Zistite si, aké postupy používajú na jazykovú výchovu, do akej miery dokážu zabezpečiť nemiešanie jazykov.

Ako vyzerá hyperaktivita u batoľaťa a predškoláka

Nejeden rodič malého predškoláka v dnešnej dobe príde do poradne so slovami : „Moje dieťa je hyperaktívne!“, alebo „Poslala ma pani učiteľka škôlky, že dieťa je hyperaktívne…“. Rodičia obyčajne majú mnoho naštudované z internetu, mnohé sa dočítali v rôznej literatúre, sú v tejto oblasti vzdelaní.

Nie však všetky príznaky, ktoré u svojho dieťaťa už v ranom období vnímajú, musia byť rovno hyperaktivitou.

Ako teda vyzerajú prejavy tejto poruchy v batolivom období a v predškolskom veku?

1.-3.rok života

  • Poruchy spánkového cyklu – dieťa spí primálo, rodičia sa pri ňom vôbec nevyspia, celé noci preplače, alebo naopak – môže spať aj priveľa, najmä cez deň, v noci má prevrátený biorytmus, dlhodobo pretrvávajúce nočné pomočovanie, problémy so zaspávaním alebo aj nočné desy, neschopnosť zaspať alebo akokoľvek odpočívať poobede v škôlke
  • Častý je oneskorený vývin reči alebo motoriky, ale aj naopak – predčasný – začne chodiť či rozprávať oveľa skôr ako jeho rovesníci, „nezatvoria sa mu ústa“
  • Nadmerná pohybová aktivita – dieťa neustále pobieha po byte, vrtí sa, skáče, neposedí, sedavá aktivita je preň nepredstaviteľne nudná, vydržať čo i len chvíľočku pokojne sedieť napríklad pri počúvaní rozprávky je nepredstaviteľné
  • V MŠ môže byť problémom aj udržiavanie osobnej hygieny a sebaobsluha v čase, keď to iní rovesníci už zvládajú (napr. dieťa popri pobehovaní nestíha ísť na WC, keď ide von nestihne sa ani obliecť a už je za dverami, zapínanie gombíkov alebo topánok je preň príliš zdĺhavá práca, jedenie je strata času …)

Od 4.rokov

  • Už je obyčajne dobre zreteľné, či sa dieťa dokáže primerane sústrediť
  • Dá sa jasnejšie rozlíšiť, či sa jedná o súvis s vývinovým obdobím, v ktorom je dieťa prirodzene aktívnejšie, o nezrelosť nervovej sústavy, o výchovnú nezvládateľnosť pre neprimerané výchovné postoje rodičov či benevolenciu vo výchove, alebo je možné uvažovať o dysfunkcii a poruche aktivity a pozornosti
  • Nie je na mieste čakať, je potrebné pokúsiť sa hľadať riešenia ešte skôr, ako dieťa nastúpi do školy, aby sa predišlo zvýrazňovaniu problémov v správaní a v kontakte s rovesníkmi, ako aj možným ťažkostiam v učení, ktoré s hyperaktivitou a poruchou pozornosti súvisia

Zodpovedný rodič navštívi najbližšiu poradňu, psychológa, špeciálneho či liečebného pedagóga.

Súvisiace pojmy

Keď sa povie hyperaktivita

Termín hyperaktivita je dnes medzi verejnosťou moderný, populárny a často používaný.

Poznáme ho aj pod skratkou ADHD. Používa sa pre označenie porúch pozornosti spojených s hyperaktivitou. Okrem skratky ADHD je vo verejnosti známa (aj keď o niečo menej) skratka ADD . Oba tieto termíny sa v poslednom období okrem Ameriky, kde sa začalo s ich používaním, ujali aj v Európe a často sa používajú vo verejnosti ako synonymá.

Každý z týchto termínov sa však vzťahuje k rôznym – ale veľmi podobným problémom:

ADD   –  problémy s nedostatočným sústredením a impulzivitou, bez prítomnej hyperaktivity

  • žiaci s ADD v  triede väčšinou nevyrušujú, nehnevajú a ani nijako ináč neupútavajú učiteľovu pozornosť, pre učiteľa preto nie sú takí nápadní
  • pre dieťa môže však ADD predstavovať vážny problém, pretože značne zhoršuje prospech a často môže byť príčinou zníženej sebaúcty a sebavedomia a tým zasahuje osobnosť dieťaťa

Charakteristickými znakmi pri ADD sú najmä:

  • ľahká rozptýliteľnosť často aj malými vonkajšími podnetmi
  • celkové ťažkosti so zameraním a dlhším udržaním pozornosti
  • problémy so sústredeným počúvaním a samostatným plnením pokynov
  • ťažkosť v porozumení zadávaných dlhších inštrukcií
  • ťažkosti so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie najmä pri potrebe samostatnej práce
  • vyhýbanie sa práci, ktorá vyžaduje dlhšiu sústredenosť alebo duševné úsilie
  • výrazné výkyvy vo výkonoch pri práci v škole
  • častá „zasnenosť“, vypínanie pozornosti, zdá sa že dieťa nepočúva čo mu hovoríme
  • neschopnosť udržať poriadok vo svojich veciach, časté strácanie alebo zabúdanie svojich vecí alebo školských pomôcok
  • nedostatočné študijné výsledky vyplývajúce z neschopnosti sústrediť sa na učivo alebo výklad učiteľa
  • rýchla unaviteľnosť

ADHD – problémy so sústredením, impulzivita a k tomu pridružená hyperaktivita

  • na rozdiel od dieťaťa s ADD si žiaka s ADHD učiteľ v triede zväčša okamžite všimne najmä pre jeho neštandardné správanie, ktoré mu sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s rovesníkmi
  • aj pri veľmi dobrom intelekte je často ADHD pre dieťa vážnym problémom a dôvodom jeho neprospievania

Charakteristickými znakmi pri ADHD sú aj:

  • nadmerná motorická aktivita, ktorú nie je schopné regulovať
  • nenechá v kľude ruky ani nohy, je v neustálom pohybe, neposedí
  • neustále sa vrtí na stoličke, vstáva z nej aj vtedy, kedy by malo ostať sedieť
  • vyhľadáva blízke predmety a má neustálu potrebu manipulovať, hrať sa s nimi
  • nedokáže zotrvať dlhšiu dobu na jednom mieste, prechádza sa po triede, hojdá sa na stoličke, otáča sa k spolužiakom
  • často je neprimerane uvravené, skáče do reči, vyrušuje, má ťažkosť správať sa ticho, rozpráva si samo pre seba
  • má nízku mieru sebaovládania
  • rýchlo sa unaví, nie je však schopné výraznejšie relaxovať a oddychovať, prežíva neustále vnútorný pocit nepokoja a je preto často podráždené
  • nie je schopné účelne uplatňovať zvýšené množstvo energie a ovládať vedome svoj energetický výdaj
  • je trvalo nepozorné vo všetkých oblastiach denného života
  • z množstva podnetov nie je schopné vyselektovať tie, ktoré sú nepodstatné a nie je schopné zamerať sa na to, čo je dôležité, venuje pozornosť všetkému čo zachytia jeho zmysly
  • často reaguje neadekvátne danej situácii
  • nemôže sa dočkať, kedy na neho príde rad, nepočúva pokyny
  • dostáva sa do ťažkostí tým, že si veci nedokáže vopred premyslieť, správa sa vysoko impulzívne (najskôr koná a až potom premýšľa)
  • často sa zapája do fyzicky nebezpečných činností skôr, než vopred uváži možné následky alebo posúdi mieru nebezpečenstva (napr. skáče dolu s veľkej výšky, vchádza na bicykli na vozovku bez rozhliadnutia a pod.)
  • má výrazné ťažkosti s prechodom k inej činnosti
  • nedostatky v jemnej motorike – neúhľadné písanie, kreslenie, pokrčené zošity a knihy
  • často neobratnosť a nešikovnosť pri pohybových hrách a športových aktivitách, aj keď dieťa viac behá, ako chodí a z toho vyplývajúce zvýšené riziko úrazovosti
  • často je prítomné agresívne správanie, neprimerane silná reakcia i na drobné podnety
  • sociálna nevyzretosť, znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá hry, vďaka tomu sa zväčša dostáva do konfliktov so svojim okolím
  • malá sebaúcta a značná frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, často robí zo seba „šaška“ alebo má negativistické postoje
  • sklon k veľkým výkyvom nálad, emocionálna dráždivosť

Deti s ADHD bývajú často svojim okolím kritizované a odmietané, takmer neustále sa stretávajú s negatívnymi reakciami okolia na svoje správanie. Takáto dlhodobo zažívaná emočná záťaž býva veľmi často aj príčinou rôznych sekundárnych ťažkostí a až v 60 – 75 % v neskoršom veku vedie k poruchám správania a delikvencii.

Súvisiace pojmy