Pravidlá “3D” dvojjazyčnej výchovy dieťaťa

Čím skôr sa dieťa začne učiť druhý jazyk, tým lepšie. Pre rodičov však dvojjazyčná výchova dieťaťa nemusí byť vôbec jednoduchá. Je náročná na ich vlastnú disciplínu.

Zapamätajte si, že akýkoľvek spôsob učenia ďalšieho jazyka, ktorý si pre svoje dieťa vyberiete (viazanie jazyka na osobu, na prostredie, na čas, situáciu…) vždy budú najdôležitejšie tri základné pravidlá – tzv.„3D“:

  1. D – DISCIPLÍNA rodičov, dôslednosť
  2. D – DOSTATOČNÝ kontakt
  3. D – DLHODOBOSŤ

Na prvom mieste je vaša disciplína, dôslednosť v tom, ako budete oba jazyky používať. Dopredu si pomenujte, kto akým jazykom a za akých podmienok bude s dieťaťom hovoriť a dohodu potom za každých okolností dôsledne dodržiavajte. Presvedčte o potrebe dôslednosti celú svoju rodinu, všetkých, ktorí prichádzajú s vašim dieťaťom do kontaktu. Buďte dôslední najmä v tom, aby ste nemiešali dva jazyky v jednej vete, téme, činnosti. Vaša dôslednosť sa z dlhodobého hľadiska určite oplatí.

Bez dostatočného kontaktu dieťaťa s jazykmi v bežných životných, rutinných situáciách bude učenie sa ďalšiemu jazyku sťažené. Dieťa musí čo najviac komunikovať, aby si jazyk primerane (a najmä aktívne) osvojilo. Ak napr. otec býva menej doma, je pracovne vyťažený, nemôže tráviť s dieťaťom dostatok času, zabezpečte kontakt s jazykom inak: pravidelné počúvanie pesničiek, rozprávok z rádia, pozeranie TV, stretávanie sa s priateľmi komunikujúcimi v danom jazyku, kontakt s rodinou, starými rodičmi,  či prijatie domáceho učiteľa, alebo dvojjazyčná škôlka či škola.

Ak chcete, aby dieťa ovládalo jazyk nie len pasívne, ale aj aktívne, je potrebné zabezpečiť dlhodobý, opakovaný kontakt s jazykom. Môže sa jednať napr. o dlhšie prázdniny, opakované pobyty, návštevy v krajine kde sa jazykom rozpráva, zabezpečenie prísunu druhého jazyka v škôlke, v školskom veku v škole, počas letných prázdnin…. Ak sa vás nepodarí zabezpečiť dlhodobý kontakt dieťaťa s druhým jazykom, pravdepodobne bude skôr pasívnym užívateľom tohto  jazyka.

Prvý krát do školy

Už je to tu ! Vaše dieťa ide prvý krát do školy! Začína sa preň nové obdobie jeho života – bude školákom!

Maminke vybehne malá slzička dojatia, že ratolesť už tak narástla. Otecko vypne hruď pýchou na svojho potomka pri jeho prvej veľkej ceste do školy. Dieťa sa po prvý krát cíti byť „veľké“ a dôležité. S očakávaním v dušičke a so zvedavosťou v očiach kráča v sprievode rodičov nič netušiac, čo ho vlastne čaká.

Všetci máte slávnostnú a radostnú náladu a možno aj pocit výnimočnosti. Hlavne však u všetkých prevláda pocit výraznej zmeny. Odrazu sa z jedného dňa na druhý celkom mení váš denný režim, no najmä režim vášho dieťaťa. Pribudnú mu povinnosti, ostane mu menej času na zábavu, na hry…. Namiesto hračiek prídu na rad zošity a úlohy. Namiesto „môžem“ – „musím“.

V hlave rodiča víri kopu otázok, ale aj obáv a neistoty: ako to moje dieťa všetko zvládne? Bude sa mu v škole páčiť? Zvládne byť väčšinu dňa bez rodiny? Nájde si kamarátov? Bude úspešné? Ako bude písať, čítať? Pôjde mu matematika? Naučí sa všetko, čo sa bude na vyučovaní preberať? Bude sa vedieť sústrediť? Bude rešpektovať učiteľa?

Spolu s Vami pevne veríme, že vaše dieťa bude úspešným školákom !!! Držíme vám všetkým palce a budeme tu pre vás ako vaši kamaráti, sprievodcovia, poradcovia – ak nás budete potrebovať a prejavíte nám dôveru.

Sledujte naše stránky!

Ako znížiť traumu dieťaťa z rozvodu rodičov

Aj vy si dávate otázku, ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu vyrovnať sa s vašim rozvodom? So skutočnosťou, že je to definitívne a už viac nebudete spolu ako rodina, hoci ono si to stále praje?

Uvedomte si, že rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa. Dôležité je dbať na:

  • Veľa sa s deťmi rozprávajte! Vaše dieťa potrebuje predovšetkým prijatie, potrebuje cítiť, že vám na ňom záleží, že máme oň skutočný záujem
  • Nezaťahujte dieťa do sporu rodičov!  Dieťa nie je prostriedok cez ktorý si vyriešite svoje problémy. Nevyužívajte dieťa na manipuláciu s partnerom, neriešte vzájomné konflikty pred dieťaťom!
  • Vaše dieťa ľúbi oboch svojich rodičov rovnako! Netrestajte ho za prejavy lásky k  expartnerovi, nevyjadrujte sa zle o druhom rodičovi, umožnite dieťaťu stretávať sa s ním – ak má dieťa o to záujem aj častejšie, dieťa nepodplácajte darčekmi
  • Zachovajte domáce stereotypy! Dieťa pokiaľ možno nevytrhávajte z prostredia, na ktoré je zvyknuté. Udržte stabilné rodinné podmienky, pokračujte v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch, ako sú vaše doterajšie ranné alebo večerné rituály, spoločné stolovanie a pod. Kontakty a stretávanie sa s rovnakými ľuďmi, ako predtým, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým.
  • Využite pomoc a oporu iných ľudí v okolí! Starí rodičia, rodinní príslušníci, kamaráti, p.učiteľka, príslušní odborníci – všetci môžu prispieť k tomu, aby vyviazlo vaše dieťa z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho emočného poškodenia

Ako naučiť dieťa na WC

Iste ste už počuli aj vyskúšali veľa tipov, trikov, alebo múdrych rád, ako vaše dieťa primäť k tomu, nech konečne zasadne na nočník a urobí to čo má práve tam,  už nie do plienky.

  • Určite ste už skúsili pochvalu, potlesk, odmenu, ak sa zadarí
  • Pokúste sa nebyť hysterickí, ak sa nezadarí, bez slov vymeniť plienku, umyť zadok a krátko okomentovať to, že sa vám to nepáči (ovládať sa je riadna drina)
  • Skúste nechať dieťa v plienke s „ nákladom“ chvíľku dlhšie – možno dovtedy, kým samé nebude chcieť novú, lebo mu to bude nepríjemné – a aj vtedy ešte o pár minút natiahnite čas, povedzte, že teraz máte prácu, nemáte čas alebo sa vám jednoducho nechce a ono bude musieť počkať (otvorte okná a majte poruke mastičku na zapareniny)
  • Zámerne sa tejto téme venujte čo najmenej (iste ste mu už dohovárali, prosili ho, hanili, a možno ho už upozorňuje celá rodina). Pozor! Deťom sa páči pozornosť, majú tendencie ju pútať.  Čo ak práve toto je spoľahlivý dôvod, prečo sa stále pokakáva? Možno ak zistí, že si jeho pokakanie všimne málokto a aj to len preto, aby rýchlo, mlčky a bez záujmu vymenil jeho plienku, nájde si na pútanie iný spôsob.
  • Využite leto, nechajte dieťa na záhrade bez plienky (rýchlejšie zbadáte, že „už sa to udeje“), pohotovo v kľúčovej chvíli podsuňte nočník a potom mu dožičte jeho pár minút slávy – vtedy chváľte, tlieskajte, odmeňte
  • Zvoľte si zábavný a pre dieťa atraktívny spôsob odmeny – dajte mu vtedy niečo, čo má rado a nemáva to často (kúpte mu veselé nálepky a vyliepajte ich len pri tejto príležitosti a pod.) Vy viete najlepšie, čo patrí pre vaše dieťa medzi „top zábavky“ – nech je to čokoľvek, nedávajte mu to pri žiadnej inej, len pri tejto príležitosti!

…a ešte jeden úspešný príklad z praxe – na nočník to nešlo, ale keď si dieťa vybralo samé veselú, farebnú, obrázkovú záchodovú dosku, bolo po probléme …

6 tipov ako dostať dieťa od počítača

Naše deti sú počítačovou generáciou a dnes už akoby sa rovno narodili s určitou mierou počítačovej gramotnosti. Iste aj vy občas – alebo možno aj často – zápasíte s tým, že vaše dieťa pri počítači trávi niekedy viac času ako pri iných hrách, či vonku s kamarátmi. Sledovanie agresívnych filmov a hranie podobných počítačových hier však otupuje u detí vnímanie pocitov a záujmov o druhých, deti ochudobňuje o príležitosti získavať sociálne kompetencie. Ako môže rodič kontrolovať svoje dieťa pri hre na počítači?

  1. Počítač umiestnite na miesto, kde môžete pri bežnej činnosti ľahko vidieť, aké stránky si prezerá, resp. aké hry hrá
  2. Stanovte jasné pravidlá (koľko času môže denne venovať počítaču)
  3. Komunikujte dieťaťu, čo od neho očakávate a prečo sú tieto pravidlá dôležité (presne a jasne, primerane k veku dieťaťa pomenujte nastavené pravidlá)
  4. Dôsledne dodržiavajte stanovené pravidlá (čas neodhadujte, merajte ho presne, orientujte sa podľa hodín)
  5. Jednoduchý zákaz počítača problém nevyrieši.  Potrebné je dieťaťu pomôcť vyplniť čas, ktorý by bežne pri ňom strávilo inak –  zmysluplne. Neskôr, keď si od počítača (alebo od televízie)  odvykne, naučí sa samo vymýšľať rôzne činnosti
  6. Nezabúdajte byť pozitívnymi vzormi pre dieťa tým, že svoj voľný čas aj vy vyplníte rôznorodými aktivitami

Nepoznačí si domáce úlohy

V našich poradniach nám unavení a bezmocní rodičia často kladú otázku „Ako mám naučiť moje dieťa, aby si poznačilo domáce úlohy ? Každý deň mu niečo chýba!“

Aj vy nemáte prehľad o tom, či v škole pani učiteľka zadala nejakú domácu úlohu, lebo vaše dieťa nemá ani v zošite ani v knihe nič poznačené?

  • Skúste na každý deň do slovníčka ( alebo na samostatnú stranu v euroobale – ako chcete ) spolu napísať rozvrh hodín. Za každou hodinou urobte okienko na úlohu – do nej si dieťa zaznačí alebo úlohu, alebo dá dohodnutú značku, ktorá znamená NIČ – NEMÁM ÚLOHU.  Tak získate prehľad o tom, či úloha bola, nebola, alebo ju dieťa zabudlo zaznačiť ( ak okienko zostane prázdne, ste si istí, že zabudlo )
  • Ak zabudne, pošlite ho vždy za spolužiakom samé zistiť, čo zabudlo (možno časom príde na to, že značiť si úlohy v škole je praktickejšie, ako naháňať ich poobede u spolužiakov ). Ak to budete za dieťa overovať vždy vy, nikdy nezistí, aké je to nepríjemné a vždy sa bude spoliehať, že to za neho vyriešite.
  • Ak nič nepomáha, dohodnite sa s maminkou zodpovednejšieho spolužiaka a telefonicky si overte, ako to vlastne dnes s tými úlohami je.  Nie je to najšťastnejšie riešenie, ale minimálne vám pomôže vyhnúť sa zníženej známke zo správania za porušovanie školských povinností.
Súvisiace pojmy

Domáce úlohy s krikom

Aj u vás doma to niekedy pri písaní domácich úloh vyzerá ako na bojisku? Aj vy musíte svoje dieťa do úloh „tlačiť“ a bez plaču a kriku to jednoducho nejde?

Ako by ste mohli zabrániť tomu, aby u vás doma každej domácej príprave predchádzal konflikt ?

Robte prevenciu – dostatočne skoro upozornite dieťa na to, že sa blíži čas úloh a je potrebné, aby tak do pol hodinky :

  • Pomaly dokončilo hru alebo inú činnosť, ktorú práve robí
  • Napilo sa, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby
  • Vypnite televízor, počítač, rádio a malých súrodencov
  • Nechajte aj vy svoju doterajšiu prácu bokom, odpášte zásteru, vypnite žehličku, doumývajte riad
  • Zaujmite pozíciu na mieste, kde si úlohy robievate ( je samozrejmé, že by to malo byť vždy to isté  miesto a čas prípravy tiež )
  • Nachystajte na stôl hodinky – spoločne si dohodnite čas, za ktorý chcete úlohy urobiť
  • Tesne pred začatím si nechajte ešte pár minút a vyzvite dieťa, aby vám dopovedalo všetko dôležité, čo potrebuje ( prípadne ešte raz sa napilo, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby), lebo po začatí prípravy už s vami nebude reč
  • Ovládajte sa, usmievajte sa, rozumejte nechuti dieťaťa učiť sa, ale! buďte asertívni a dôslední – nedožičte dieťaťu skúsenosť ( ani maličkú ), že keď bude dostatočne trpezlivé v protivnom správaní, tak sa mu podarí príprave sa vyhnúť, alebo napíšete úlohu za neho, alebo v nervoch to vzdáte, alebo jeho ( aj seba ) budete unavovať rozsiahlou prednáškou o dôležitosti vzdelania ( ktorú aj tak nebude počúvať – získa len čas na vyhýbanie sa ) až kým sa celkom unavíte a úlohy necháte tak
  • Ak to napriek všetkej snahe nejde, pouvažujte, či sa vám neoplatí zaplatiť pár eur snaživej študentke, na ktorú prípravu na vyučovanie budete delegovať – a kým sa ona bude pripravovať do školy s vaším dieťaťom ( bez konfliktu ), vy si pokojne dáte kávu a vychutnáte chvíľku pre seba ( ide to, treba len pohľadať zodpovednú študentku – iste sa vo vašom okolí taká nájde )
Súvisiace pojmy

Je to autizmus?

Iste ste sa v poslednej dobe aj vy stretli s výrazom „autizmus“. Čoraz častejšie o tejto diagnóze počujeme v rádiu, alebo čítame v novinách. Ako sa autizmus prejavuje? Čo si pod touto diagnózou vlastne máme predstaviť?

Autizmus je tzv.pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že vývin dieťaťa je narušený do hĺbky v mnohých smeroch. Predstavuje narušenie v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov a tiež v oblasti predstavivosti, hry a záujmov.

Typickým prejavom sú napríklad aj:

  • opakované pohybové stereotypy (dieťa opakuje dookola rovnaké pohyby, dookola rovnakú hru)
  • echolálie (dieťa opakuje niekoľkokrát za sebou jedno a to isté slovo, slovné spojenie, prípadne dookola tú istú vetu)
  • zvláštne držanie tela
  • dieťa môže netradičným, neobvyklým spôsobom nadväzovať sociálny kontakt (napr. príde k vám a buchne vás do chrbta, aby ste si ho všimli)
  • keď má z niečoho strach, začne napr. robiť opakované mechanické pohyby  (napríklad rukami), alebo sa pýta stále dookola na to isté, či neustále behá dookola
  • potrebuje mať veci vždy usporiadané podľa svojho, vyžaduje určitý  poriadok a štruktúru, predvídateľnosť
  • aj bežné činnosti (ako napr.umývanie rúk)  potrebuje vysvetliť krok za krokom
  • môže mať aj vlastný slovník a pomenovávať veci po svojom
  • rozhodne sa ale nejedná o výchovné zlyhanie rodičov

V prípade, že deti majú dobrý intelekt, môžu sa často prejavovať ako  „premúdrelé“ deti, ktoré sa neprimerane skoro začínajú vypytovať na detaily z určitých oblastí života, vedy, techniky, alebo si dokonca samé vyhľadávajú fakty. 

  • Často sa naučia bez pričinenia okolia čítať, počítať, bravúrne obsluhovať audiovizuálnu techniku.
  • Ak sú súčasne sociálne skôr plaché, tak si všetci myslia, že sú to malí géniovia.
  • Niekedy sú naopak sociálne až príliš aktívne – nadviažu rozhovor doslova s hocikým, niekedy až netaktne komentujú to, čo je navonok zrejmé, ale nepatrí sa to a pod. („Teta  prečo tu  máš vyrážku?“ – toto sú prejavy, ktoré kým sú deti malé, môžu pôsobiť milo, detsky. Ale keď trvajú dlho a presiahnu určitú vekovú hranicu a stále pretrvávajú, už sú okolím vnímané ako nevychované, drzé deti, ktoré rodičia nie sú schopní „poriadne vychovať“). 

Obvykle sa dieťa s autizmom nevie dlhšie pohrať s iným dieťaťom bez toho, aby ho nezačalo riadiť, pretože samé sa nedokáže prispôsobiť.  (Či sa hra vyvinie smerom ku konfliktu, závisí predovšetkým od toho, aký je partner dieťaťa s autizmom – najmä dievčatká sa skôr nechajú manipulovať, kým medzi chlapcami sa vždy nájde typ na konflikt).

Oblasť, ktorá významnou mierou ovplyvňuje správanie dieťaťa, ale najmä jeho pohodu a kvalitu života, je oblasť vnímania a spracovávania zmyslových podnetov: zrakových, sluchových, dotykových, chuťových, čuchových, ale aj vnímanie polohy vlastného tela v priestore a rovnováha.

To, čo ostatní ľudia „cítia“ normálne, dieťa s autizmom môže cítiť ako veľmi nepríjemné, až bolestivé (napr. ho bolí strihanie nechtov či vlasov, nestrpí dotyk teplej vody na pokožke, neznesie tesné oblečenie, či zakasané nohavice). Môže to byť však aj naopak – potrebuje príliš silné podnety, aby ich vnímalo (extrémne silné objímanie, rýchle krútenie na kolotoči, atď.)

5 rád pre návrat dieťaťa z víkendu u otca

Často sa v našich poradniach stretávame s otázkou : „Čo mám robiť, ak sa moje dieťa vracia z víkendu s otcom (sme rozvedení) vždy veľmi nedisciplinované?“ Obyčajne má každý z rodičov nastavené vo svojej samostatnej domácnosti iné – svoje pravidlá, ktoré sa môžu niekedy aj značne odlišovať. Čo s tým?

  1. Pousilujte sa s expartnerom  dohodnúť na rovnakých základných pravidlách, ktorých dodržiavanie považujete pre dieťa za dôležité (áno, bude to ťažké, možno sa nebude dať dohodnúť, ale predsa sa pokúste)
  2. Spíšte si ich na zoznam, diskutujte o nich, argumentujte (neútočne, vecne, logicky) prečo sú podľa vás pre vaše dieťa dôležité
  3. Vypracujte Návod na použitie, pribaľte ho dieťaťu do batožiny (nerobte ho dlhý a zložitý, je predpoklad, že ex ho čítať nebude, ale možno aspoň jedným okom pozrie)
  4. Ak zlyhajú všetky pokusy o spoločný postup, zmierte sa s tým. Po návrate dieťaťa sa ovládajte, nenadávajte, nezúrte, nemajte dlhé, štipľavé monológy na tému „ocko“. Netrestajte dieťa – ono si nevybralo – ani vás, ani ocka, ani vašu neschopnosť sa dohodnúť.
  5. Dôsledne trvajte na pravidlách, ktoré platia u vás doma – dieťaťu však siahodlho nezdôvodňujte. Stačí len jednoduché, pokojné ( aj keď vo vašom vnútri tiká bomba) : „ ………možno je to u ocka tak, ale u nás doma to jednoducho bude takto “ . Trvajte vo svojom dome na svojich pravidlách a buďte v tom dôslední! (Áno, bude to ťažké, ale pokúste sa)