Aktivita či hyperaktivita – ako je to v dospelosti?

Niektorí odborníci odhadujú, že asi 70 % porúch pozornosti pretrváva v nejakej forme až do dospelosti. V dospelom veku sa však už obyčajne naučíme svoje prejavy ovládať do takej miery, aby negatívne neovplyvňovali naše pracovné výkony či medziľudské vzťahy. Niektoré príznaky sa zrením nervového systému a naučením sa adekvátnym reakciám môžu výrazne zmierniť.

Hyperaktivita sa v dospelosti môže stále prejavovať:

  • Často ako vnútorný nepokoj – niekedy aj bez vonkajších pohybových prejavov, alebo iba s miernymi prejavmi najmä pri nutnosti sedavej činnosti (napríklad neustále klopkanie nohou, poklopkávanie perom či prstami po stole, potreba neustáleho čmárania si pri dlhšom počúvaní a pod.)
  • Zmenami nálad, výbuchmi zlosti, niekedy agresivitou či reakciami neadekvátnymi situácii
  • Často sa pripájajú chronické bolesti hlavy, poruchy spánku, z toho plynúce pocity únavy, úzkosti či depresie, pocity neustáleho stresu, podráždenosť
  • Niekedy pretrváva potreba zapájať sa do fyzicky nebezpečných aktivít, činností
  • Môže pretrvávať znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá, vďaka čomu sa častejšie dostáva do konfliktných situácií so svojim okolím
  • Hyperaktívni dospelí môžu mať stále ťažkosti s nadväzovaním a dlhodobejším udržaním priateľských alebo partnerských vzťahov
  • Frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, negativistické postoje k okoliu alebo aj k sebe samému, neschopnosť odpočívať, zvýšená afektivita či výbušnosť môžu mať za následok narušenie a zhoršenie medziľudských vzťahov – na pracovisku, v rodine, ale aj zníženie sebahodnotenia.

Hyperaktívni muži sa pre impulzívne správanie častejšie môžu dostať do rozporu so zákonom.

Hyperaktívne ženy zasa obyčajne častejšie trpia zmenami nálad, poruchami spánku či bolesťami hlavy.

Súvisiace pojmy
0 komentáre

Napísať komentár

Chcete sa zapojiť do diskusie?
Neváhajte a prispejte!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *