Hyperaktívneho školáka si všimne každý učiteľ

Hyperaktívne dieťa si v triede zaručene okamžite všimne každý učiteľ už hneď na začiatku školskej dochádzky. Dôvodom je neštandardné správanie, ktoré dieťaťu obyčajne výrazne sťažuje jeho školské výkony, ale aj budovanie sociálnych vzťahov s vrstovníkmi.

ADHD (porucha pozornosti s pridruženou hyperaktivitou) sa najvypuklejšie prejavuje práve po nástupe do školy.

Hyperaktívne dieťa v školskom veku:

  • Nedokáže v pokoji sedieť na vyučovaní, vrtí sa, neustále mení pozíciu tela či vstáva zo stoličky, chodí po triede
  • Stále sa s niečím hrá – ak nemá nič po ruke, tak aspoň kope nohami do stoličky, búcha do niečoho
  • problémy so školskou disciplínou, s podriadením sa pravidlám a s ich dodržiavaním
  • Vstáva aj počas jedla od stola, nenaje sa naraz, cez prestávky nestíha zjesť desiatu, pretože medzi jedením musí urobiť sto ďalších činností
  • Nevydrží sedieť sústredene obyčajne ani pri TV, nie to ešte pri domácich úlohách
  • Má problém sledovať výučbu, výklad učiteľa, vykonávať samostatne zadané úlohy, zabúda si zaznačiť domáce úlohy. Následkom toho má často zlé známky, či žiacku knižku plnú poznámok a začína byť vnímané ako zlý žiak, lajdák, alebo ako žiak s poruchami správania
  • ťažkosti so sebaorganizáciou – nevie si zorganizovať veci v školskej taške, zorganizovať čas na učenie, rozdeliť čas medzi povinnosti a zábavu, udržať poriadok vo svojich veciach, poriadok na stole či v skrini
  • Často má potrebu veľa rozprávať, skákať do reči, vydávať nejaké zvuky, alebo aspoň robiť hluk

Niektoré výskumy poukazujú aj na fakt, že deti s ADHD môžu neprimerane reagovať na niektoré bežné potravinové prísady – napríklad chemicky upravené ovocné šťavy, sladké zákusky, čokoládu, mlieko, oriešky či zmrzlinu. Niekedy reagujú zmenou nálady, nárastom hyperaktivity či agresivitou, ale aj naopak – výrazným útlmom.

Ak sú prejavy v školskom období výrazné a dopadajú na proces učenia či sociálnych vzťahov dieťaťa, už nie je na čo čakať. Je potrebné navštíviť najbližšieho odborníka (psychológa, špeciálneho pedagóga) a zaujímať sa o možnosti pomoci.

Súvisiace pojmy

Aktivita či hyperaktivita – ako je to v dospelosti?

Niektorí odborníci odhadujú, že asi 70 % porúch pozornosti pretrváva v nejakej forme až do dospelosti. V dospelom veku sa však už obyčajne naučíme svoje prejavy ovládať do takej miery, aby negatívne neovplyvňovali naše pracovné výkony či medziľudské vzťahy. Niektoré príznaky sa zrením nervového systému a naučením sa adekvátnym reakciám môžu výrazne zmierniť.

Hyperaktivita sa v dospelosti môže stále prejavovať:

  • Často ako vnútorný nepokoj – niekedy aj bez vonkajších pohybových prejavov, alebo iba s miernymi prejavmi najmä pri nutnosti sedavej činnosti (napríklad neustále klopkanie nohou, poklopkávanie perom či prstami po stole, potreba neustáleho čmárania si pri dlhšom počúvaní a pod.)
  • Zmenami nálad, výbuchmi zlosti, niekedy agresivitou či reakciami neadekvátnymi situácii
  • Často sa pripájajú chronické bolesti hlavy, poruchy spánku, z toho plynúce pocity únavy, úzkosti či depresie, pocity neustáleho stresu, podráždenosť
  • Niekedy pretrváva potreba zapájať sa do fyzicky nebezpečných aktivít, činností
  • Môže pretrvávať znížená schopnosť akceptovať sociálne pravidlá, vďaka čomu sa častejšie dostáva do konfliktných situácií so svojim okolím
  • Hyperaktívni dospelí môžu mať stále ťažkosti s nadväzovaním a dlhodobejším udržaním priateľských alebo partnerských vzťahov
  • Frustrovanosť zo sociálnej neúspešnosti, negativistické postoje k okoliu alebo aj k sebe samému, neschopnosť odpočívať, zvýšená afektivita či výbušnosť môžu mať za následok narušenie a zhoršenie medziľudských vzťahov – na pracovisku, v rodine, ale aj zníženie sebahodnotenia.

Hyperaktívni muži sa pre impulzívne správanie častejšie môžu dostať do rozporu so zákonom.

Hyperaktívne ženy zasa obyčajne častejšie trpia zmenami nálad, poruchami spánku či bolesťami hlavy.

Súvisiace pojmy