Ako znížiť traumu dieťaťa z rozvodu rodičov

Aj vy si dávate otázku, ako môžete pomôcť svojmu dieťaťu vyrovnať sa s vašim rozvodom? So skutočnosťou, že je to definitívne a už viac nebudete spolu ako rodina, hoci ono si to stále praje?

Uvedomte si, že rozvod rodičov je pre väčšinu detí psychickou traumou. Za určitých priaznivých okolností z nej ale môže dieťa vyviaznuť bez dlhodobejších problémov s prispôsobovaním sa. Dôležité je dbať na:

  • Veľa sa s deťmi rozprávajte! Vaše dieťa potrebuje predovšetkým prijatie, potrebuje cítiť, že vám na ňom záleží, že máme oň skutočný záujem
  • Nezaťahujte dieťa do sporu rodičov!  Dieťa nie je prostriedok cez ktorý si vyriešite svoje problémy. Nevyužívajte dieťa na manipuláciu s partnerom, neriešte vzájomné konflikty pred dieťaťom!
  • Vaše dieťa ľúbi oboch svojich rodičov rovnako! Netrestajte ho za prejavy lásky k  expartnerovi, nevyjadrujte sa zle o druhom rodičovi, umožnite dieťaťu stretávať sa s ním – ak má dieťa o to záujem aj častejšie, dieťa nepodplácajte darčekmi
  • Zachovajte domáce stereotypy! Dieťa pokiaľ možno nevytrhávajte z prostredia, na ktoré je zvyknuté. Udržte stabilné rodinné podmienky, pokračujte v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch, ako sú vaše doterajšie ranné alebo večerné rituály, spoločné stolovanie a pod. Kontakty a stretávanie sa s rovnakými ľuďmi, ako predtým, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým.
  • Využite pomoc a oporu iných ľudí v okolí! Starí rodičia, rodinní príslušníci, kamaráti, p.učiteľka, príslušní odborníci – všetci môžu prispieť k tomu, aby vyviazlo vaše dieťa z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho emočného poškodenia

Ako naučiť dieťa na WC

Iste ste už počuli aj vyskúšali veľa tipov, trikov, alebo múdrych rád, ako vaše dieťa primäť k tomu, nech konečne zasadne na nočník a urobí to čo má práve tam,  už nie do plienky.

  • Určite ste už skúsili pochvalu, potlesk, odmenu, ak sa zadarí
  • Pokúste sa nebyť hysterickí, ak sa nezadarí, bez slov vymeniť plienku, umyť zadok a krátko okomentovať to, že sa vám to nepáči (ovládať sa je riadna drina)
  • Skúste nechať dieťa v plienke s „ nákladom“ chvíľku dlhšie – možno dovtedy, kým samé nebude chcieť novú, lebo mu to bude nepríjemné – a aj vtedy ešte o pár minút natiahnite čas, povedzte, že teraz máte prácu, nemáte čas alebo sa vám jednoducho nechce a ono bude musieť počkať (otvorte okná a majte poruke mastičku na zapareniny)
  • Zámerne sa tejto téme venujte čo najmenej (iste ste mu už dohovárali, prosili ho, hanili, a možno ho už upozorňuje celá rodina). Pozor! Deťom sa páči pozornosť, majú tendencie ju pútať.  Čo ak práve toto je spoľahlivý dôvod, prečo sa stále pokakáva? Možno ak zistí, že si jeho pokakanie všimne málokto a aj to len preto, aby rýchlo, mlčky a bez záujmu vymenil jeho plienku, nájde si na pútanie iný spôsob.
  • Využite leto, nechajte dieťa na záhrade bez plienky (rýchlejšie zbadáte, že „už sa to udeje“), pohotovo v kľúčovej chvíli podsuňte nočník a potom mu dožičte jeho pár minút slávy – vtedy chváľte, tlieskajte, odmeňte
  • Zvoľte si zábavný a pre dieťa atraktívny spôsob odmeny – dajte mu vtedy niečo, čo má rado a nemáva to často (kúpte mu veselé nálepky a vyliepajte ich len pri tejto príležitosti a pod.) Vy viete najlepšie, čo patrí pre vaše dieťa medzi „top zábavky“ – nech je to čokoľvek, nedávajte mu to pri žiadnej inej, len pri tejto príležitosti!

…a ešte jeden úspešný príklad z praxe – na nočník to nešlo, ale keď si dieťa vybralo samé veselú, farebnú, obrázkovú záchodovú dosku, bolo po probléme …

6 tipov ako dostať dieťa od počítača

Naše deti sú počítačovou generáciou a dnes už akoby sa rovno narodili s určitou mierou počítačovej gramotnosti. Iste aj vy občas – alebo možno aj často – zápasíte s tým, že vaše dieťa pri počítači trávi niekedy viac času ako pri iných hrách, či vonku s kamarátmi. Sledovanie agresívnych filmov a hranie podobných počítačových hier však otupuje u detí vnímanie pocitov a záujmov o druhých, deti ochudobňuje o príležitosti získavať sociálne kompetencie. Ako môže rodič kontrolovať svoje dieťa pri hre na počítači?

  1. Počítač umiestnite na miesto, kde môžete pri bežnej činnosti ľahko vidieť, aké stránky si prezerá, resp. aké hry hrá
  2. Stanovte jasné pravidlá (koľko času môže denne venovať počítaču)
  3. Komunikujte dieťaťu, čo od neho očakávate a prečo sú tieto pravidlá dôležité (presne a jasne, primerane k veku dieťaťa pomenujte nastavené pravidlá)
  4. Dôsledne dodržiavajte stanovené pravidlá (čas neodhadujte, merajte ho presne, orientujte sa podľa hodín)
  5. Jednoduchý zákaz počítača problém nevyrieši.  Potrebné je dieťaťu pomôcť vyplniť čas, ktorý by bežne pri ňom strávilo inak –  zmysluplne. Neskôr, keď si od počítača (alebo od televízie)  odvykne, naučí sa samo vymýšľať rôzne činnosti
  6. Nezabúdajte byť pozitívnymi vzormi pre dieťa tým, že svoj voľný čas aj vy vyplníte rôznorodými aktivitami

Nepoznačí si domáce úlohy

V našich poradniach nám unavení a bezmocní rodičia často kladú otázku „Ako mám naučiť moje dieťa, aby si poznačilo domáce úlohy ? Každý deň mu niečo chýba!“

Aj vy nemáte prehľad o tom, či v škole pani učiteľka zadala nejakú domácu úlohu, lebo vaše dieťa nemá ani v zošite ani v knihe nič poznačené?

  • Skúste na každý deň do slovníčka ( alebo na samostatnú stranu v euroobale – ako chcete ) spolu napísať rozvrh hodín. Za každou hodinou urobte okienko na úlohu – do nej si dieťa zaznačí alebo úlohu, alebo dá dohodnutú značku, ktorá znamená NIČ – NEMÁM ÚLOHU.  Tak získate prehľad o tom, či úloha bola, nebola, alebo ju dieťa zabudlo zaznačiť ( ak okienko zostane prázdne, ste si istí, že zabudlo )
  • Ak zabudne, pošlite ho vždy za spolužiakom samé zistiť, čo zabudlo (možno časom príde na to, že značiť si úlohy v škole je praktickejšie, ako naháňať ich poobede u spolužiakov ). Ak to budete za dieťa overovať vždy vy, nikdy nezistí, aké je to nepríjemné a vždy sa bude spoliehať, že to za neho vyriešite.
  • Ak nič nepomáha, dohodnite sa s maminkou zodpovednejšieho spolužiaka a telefonicky si overte, ako to vlastne dnes s tými úlohami je.  Nie je to najšťastnejšie riešenie, ale minimálne vám pomôže vyhnúť sa zníženej známke zo správania za porušovanie školských povinností.
Súvisiace pojmy

Domáce úlohy s krikom

Aj u vás doma to niekedy pri písaní domácich úloh vyzerá ako na bojisku? Aj vy musíte svoje dieťa do úloh „tlačiť“ a bez plaču a kriku to jednoducho nejde?

Ako by ste mohli zabrániť tomu, aby u vás doma každej domácej príprave predchádzal konflikt ?

Robte prevenciu – dostatočne skoro upozornite dieťa na to, že sa blíži čas úloh a je potrebné, aby tak do pol hodinky :

  • Pomaly dokončilo hru alebo inú činnosť, ktorú práve robí
  • Napilo sa, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby
  • Vypnite televízor, počítač, rádio a malých súrodencov
  • Nechajte aj vy svoju doterajšiu prácu bokom, odpášte zásteru, vypnite žehličku, doumývajte riad
  • Zaujmite pozíciu na mieste, kde si úlohy robievate ( je samozrejmé, že by to malo byť vždy to isté  miesto a čas prípravy tiež )
  • Nachystajte na stôl hodinky – spoločne si dohodnite čas, za ktorý chcete úlohy urobiť
  • Tesne pred začatím si nechajte ešte pár minút a vyzvite dieťa, aby vám dopovedalo všetko dôležité, čo potrebuje ( prípadne ešte raz sa napilo, najedlo, vycikalo a podľa ľubovôle sebe vlastnej uspokojilo aj všetky ďalšie svoje mimoúlohové potreby), lebo po začatí prípravy už s vami nebude reč
  • Ovládajte sa, usmievajte sa, rozumejte nechuti dieťaťa učiť sa, ale! buďte asertívni a dôslední – nedožičte dieťaťu skúsenosť ( ani maličkú ), že keď bude dostatočne trpezlivé v protivnom správaní, tak sa mu podarí príprave sa vyhnúť, alebo napíšete úlohu za neho, alebo v nervoch to vzdáte, alebo jeho ( aj seba ) budete unavovať rozsiahlou prednáškou o dôležitosti vzdelania ( ktorú aj tak nebude počúvať – získa len čas na vyhýbanie sa ) až kým sa celkom unavíte a úlohy necháte tak
  • Ak to napriek všetkej snahe nejde, pouvažujte, či sa vám neoplatí zaplatiť pár eur snaživej študentke, na ktorú prípravu na vyučovanie budete delegovať – a kým sa ona bude pripravovať do školy s vaším dieťaťom ( bez konfliktu ), vy si pokojne dáte kávu a vychutnáte chvíľku pre seba ( ide to, treba len pohľadať zodpovednú študentku – iste sa vo vašom okolí taká nájde )
Súvisiace pojmy

Zapamätajme si o ADHD

Nie všetky prejavy motorického nepokoja, porúch pozornosti či impulzívnosti musia znamenať, že vaše dieťa má ADHD. Uvedomte si, že pri diagnostikovaní ADHD je podstatné a typické, ak:

  • sa porucha u vášho dieťaťa začala prejavovať už pred jeho siedmym rokom veku života
  • toto správanie má relatívne trvalý charakter (teda ak ťažkosti u vášho dieťaťa pretrvávajú viac než 6 mesiacov, nie len posledný týždeň či dva)
  • takéto správanie je u vášho dieťaťa typické pre všetky životné situácie (teda nie napr. len v škole, ale aj doma… nie iba pri učení, ale pri hre a pod.)

Pamätajte aj na to, že ak je výchovný prístup k dieťaťu zo strany dospelých, ale aj prístup jeho rovesníkov, dlhodobo nevhodný, môžu sa u neho rozvinúť sekundárne (následné, druhotné) až asociálne formy správania.

Navyše sa k ADHD pomerne často pridružujú  aj špecifické poruchy učenia.

Kedy sa porucha pozornosti ADHD dá diagnostikovať?

Odpoveď je – vo všetkých vekových kategóriách: od detstva až do dospelosti. S vekom však môže meniť symptómy a jej intenzita sa môže zmierňovať. Pred 4.-5. rokom veku života je však pomerne náročné stanoviť túto diagnózu, pretože mnohé prejavy správania môžu súvisieť s vekovým vývinovým obdobím, pre ktoré je typický zvýšený motorický nepokoj, zvýšený pohyb a zároveň aj nižšia koncentrácia pozornosti.

Najčastejšie k určeniu diagnózy ADHD dochádza v období nástupu dieťaťa do školy.

Prečo práve vtedy? Pretože práve v tomto období sa dieťa ešte vypuklejšie začne javiť ako výrazne problémové. Škola začne klásť zvýšené nároky na schopnosť vášho dieťaťa sústrediť sa. Na dieťa sú kladené zvýšené požiadavky, ktoré ono nie je schopné primerane zvládnuť.  Práve preto najčastejšími prvými diagnostikmi, ktorí na poruchu upozornia, bývajú učiteľky prvých ročníkov ZŠ a obdobie medzi 6. až 8.rokom života je optimálnym obdobím na diagnostikovanie poruchy.

Prečo je moje dieťa hyperaktívne?

Odborníci vám povedia, že presná príčina vzniku tejto poruchy dodnes nie je známa. Buďte si ale istí, že jej príčinou nie je vaša nevhodná či nesprávna výchova, alebo iné nevhodné sociálne vplyvy! Spôsobujú ju drobné poškodenia neurologického charakteru, respektíve biochemické zmeny centrálneho nervového systému (CNS), ktorých následkom sú  poruchy v oblasti emocionálneho vývinu, motoricko-percepčnej oblasti a v rozvoji poznávacích funkcií.  ADHD je zaradená medzi poruchy správania, ktoré sú zapríčinené primárne vnútornými činiteľmi – teda nie výchovou!

Je to vývinová porucha – postihuje deti v priebehu ich vývinu.

Dostupná literatúra uvádza rôzne faktory, ktoré sa môžu podieľať na jej vzniku:

  • Genetické faktory – výskumy, ktoré sa zaoberajú genetickými vplyvmi do dnešnej doby však nedokážu presne stanoviť tento vplyv, ale dokazujú zvýšené riziko výskytu hyperkinetického syndrómu v rodine, kde sa tento syndróm niekedy už vyskytol
  • Fyziologické, metabolické a chemické príčiny – predpokladá sa nerovnováha medzi chemikáliami pôsobiacimi v mozgu, najmä narušená regulácia na úrovni tzv. neurotransmitérov (prenášače vzruchov, nervových signálov v mozgu, noradrenalín a dopamín). Vedci poukazujú aj na fakt, že deti s ADHD majú tiež o niečo menšiu oblasť mozgového tkaniva v pravom frontálnom laloku a jeho zníženú metabolickú aktivitu – spracovávanie glukózy jednotlivými centrami (funkciou frontálneho laloku je napr. aj plánovanie a ovládanie podnetov). Taktiež bol zistený aj o niečo menší tzv. corpus callosum, t.j. zväzok nervových buniek, spojujúcich pravú a ľavú mozgovú hemisféru, ktoré umožňujú vzájomné prepájanie informácií spracovávaných v oboch hemisférach  (výskumy kolektívu univerzity v Georgii pod vedením prof. Hynda)
  • Organické poškodenie mozgu pred, počas alebo po pôrode, pôrodné traumy, obzvlášť drobné poškodenia z nedostatočného zásobovania niektorých centier mozgu kyslíkom
  • Pôsobenie toxických látok, napr. otrava olovom – v minulosti sa používalo napr. ako súčasť farieb alebo hračiek (olovení vojačikovia) – u detí môže vyvolať ťažkú encephalitídu a po uzdravení často trpia príznakmi nepozornosti a hyperaktivity, pričom najrizikovejšou skupinou sú deti v období medzi 12. až 36. mesiacom veku života. Dnes je tiež veľmi diskutovanou aj otázka pôsobenia očkovacích látok v období raného detstva dieťaťa.
  • Užívanie drog a alkoholu v tehotenstve, niektoré štúdie uvádzajú aj fajčenie matky počas tehotenstva

Napriek tomu, že ADHD je podmienená vnútornými činiteľmi, ktoré sú pre jej vznik primárne,  významnú úlohu zohrávajú v jej prejavoch aj činitele vonkajšie – v tomto prípade sekundárne, a to výchovné činitele a sociálne okolie dieťaťa. ADHD je z týchto dôvodov klasickým príkladom bio-psycho-sociálnej poruchy, kde jej prejavy sú výsledkom vzájomného pôsobenia biologického a psychického založenia jedinca s vplyvom prostredia, v ktorom žije  a ktoré na neho pôsobí. Toto prostredie pri správnom prístupe môže symptómy ADHD do značnej miery pomôcť eliminovať, ale aj naopak, pri nesprávnom prístupe značne zhoršovať.

Je to autizmus?

Iste ste sa v poslednej dobe aj vy stretli s výrazom „autizmus“. Čoraz častejšie o tejto diagnóze počujeme v rádiu, alebo čítame v novinách. Ako sa autizmus prejavuje? Čo si pod touto diagnózou vlastne máme predstaviť?

Autizmus je tzv.pervazívna vývinová porucha, čo znamená, že vývin dieťaťa je narušený do hĺbky v mnohých smeroch. Predstavuje narušenie v oblasti komunikácie, sociálnych vzťahov a tiež v oblasti predstavivosti, hry a záujmov.

Typickým prejavom sú napríklad aj:

  • opakované pohybové stereotypy (dieťa opakuje dookola rovnaké pohyby, dookola rovnakú hru)
  • echolálie (dieťa opakuje niekoľkokrát za sebou jedno a to isté slovo, slovné spojenie, prípadne dookola tú istú vetu)
  • zvláštne držanie tela
  • dieťa môže netradičným, neobvyklým spôsobom nadväzovať sociálny kontakt (napr. príde k vám a buchne vás do chrbta, aby ste si ho všimli)
  • keď má z niečoho strach, začne napr. robiť opakované mechanické pohyby  (napríklad rukami), alebo sa pýta stále dookola na to isté, či neustále behá dookola
  • potrebuje mať veci vždy usporiadané podľa svojho, vyžaduje určitý  poriadok a štruktúru, predvídateľnosť
  • aj bežné činnosti (ako napr.umývanie rúk)  potrebuje vysvetliť krok za krokom
  • môže mať aj vlastný slovník a pomenovávať veci po svojom
  • rozhodne sa ale nejedná o výchovné zlyhanie rodičov

V prípade, že deti majú dobrý intelekt, môžu sa často prejavovať ako  „premúdrelé“ deti, ktoré sa neprimerane skoro začínajú vypytovať na detaily z určitých oblastí života, vedy, techniky, alebo si dokonca samé vyhľadávajú fakty. 

  • Často sa naučia bez pričinenia okolia čítať, počítať, bravúrne obsluhovať audiovizuálnu techniku.
  • Ak sú súčasne sociálne skôr plaché, tak si všetci myslia, že sú to malí géniovia.
  • Niekedy sú naopak sociálne až príliš aktívne – nadviažu rozhovor doslova s hocikým, niekedy až netaktne komentujú to, čo je navonok zrejmé, ale nepatrí sa to a pod. („Teta  prečo tu  máš vyrážku?“ – toto sú prejavy, ktoré kým sú deti malé, môžu pôsobiť milo, detsky. Ale keď trvajú dlho a presiahnu určitú vekovú hranicu a stále pretrvávajú, už sú okolím vnímané ako nevychované, drzé deti, ktoré rodičia nie sú schopní „poriadne vychovať“). 

Obvykle sa dieťa s autizmom nevie dlhšie pohrať s iným dieťaťom bez toho, aby ho nezačalo riadiť, pretože samé sa nedokáže prispôsobiť.  (Či sa hra vyvinie smerom ku konfliktu, závisí predovšetkým od toho, aký je partner dieťaťa s autizmom – najmä dievčatká sa skôr nechajú manipulovať, kým medzi chlapcami sa vždy nájde typ na konflikt).

Oblasť, ktorá významnou mierou ovplyvňuje správanie dieťaťa, ale najmä jeho pohodu a kvalitu života, je oblasť vnímania a spracovávania zmyslových podnetov: zrakových, sluchových, dotykových, chuťových, čuchových, ale aj vnímanie polohy vlastného tela v priestore a rovnováha.

To, čo ostatní ľudia „cítia“ normálne, dieťa s autizmom môže cítiť ako veľmi nepríjemné, až bolestivé (napr. ho bolí strihanie nechtov či vlasov, nestrpí dotyk teplej vody na pokožke, neznesie tesné oblečenie, či zakasané nohavice). Môže to byť však aj naopak – potrebuje príliš silné podnety, aby ich vnímalo (extrémne silné objímanie, rýchle krútenie na kolotoči, atď.)

Čo je to, keď logopéd povie …

Ak vaše dieťa do 2.rokov nerozpráva, zbytočne nečakajte – nadišiel čas, kedy je vhodné a potrebné poradiť sa s odborníkom. Navštívte najbližšieho logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorí vám poradia, či by nebolo vhodné vyšetrenie neurológom, foniatrom, či iným odborníkom. Taktiež je to potrebné vtedy, ak badáte znaky zajakavosti alebo niektoré z iných ťažkostí či pozoruhodností v reči vášho dieťaťa.

V logopedickom slovníku je množstvo výrazov – názvov diagnóz, ktoré označujú rôzne ťažkosti v reči:

Dyslália – chybné tvorenie hlások

Mogilália – vynechávanie hlások

Paralália – zamieňanie hlások za iné

Rotacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „R“

Sigmatizmus – nesprávna výslovnosť  sykaviek (s-c-z-š-č-ž)

Lambdacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „L“

Kapacizmus – nesprávna výslovnosť hlásky „K“

Dyslália multiplex – viac chybne tvorených hlások

Dysartria – porucha reči pri detskej mozgovej obrne

Zajakavosť (balbulies) – narušenie plynulosti reči, opakovanie hlások, slov alebo slabík, kŕčovité sťahy za začiatku slov

Brblavosť – porušenie tempa a rytmu reči

Vývinová dysfázia – narušenie niektorých oblastí osvojovania materinského jazyka (nap.nechápe obsah slov, nevie rozoznať počuté výrazy,  alebo pri extresívnej forme dobre chápe reč, ale nedokáže povedať, nedostatok rečového prejavu)

Mutizmus – náhla strata už vyvinutej reči (elektívny mutizmus – nehovorí len voči niektorým osobám, alebo iba v niektorých situáciách)

Afázia – porucha už vyvinutej reči po ochorení alebo úraze mozgu

Fufnavosť – zmenená nosná rezonancia (znížená alebo zvýšená)

Palatolália – vzniká na základe rázštepu podnebia

Dyslexia – narušenie vnímania grafickej podoby reči , neschopnosť naučiť sa čítať bežnými metódami aj napriek normálnemu intelektu

Dysgrafia – neschopnosť naučiť sa písať, narušenie písomnej formy reči

Dysortografia – neschopnosť zvládnuť používanie gramatiky v písomnej forme

Dyskalkúlia – neschopnosť naučiť sa počítať, písať alebo rozlišovať číslice, zvládnuť matematické operácie

Autizmus či retardácia?

Viete že autizmus sa často zamieňa s mentálnou retardáciou?

Niekedy pomerne ťažko na prvý pohľad rozlíšite, či je dieťa autistické, alebo sa jedná o mentálnu retardáciu. Autizmus môže ale aj nemusí byť sprevádzaný mentálnou retardáciou. Určitá časť autistov môže mať zároveň aj mentálne postihnutie. Na druhej strane však niektorí môžu mať veľmi dobrú, ba niekedy aj nadpriemernú úroveň intelektu (tak je tomu napríklad pri Aspergerovom syndróme).

  • Pamätajte si, že dieťa s autizmom môže v niektorých oblastiach vynikať, čo sa u detí s mentálnou retardáciou (MR) nemanifestuje
  • Deti s poruchou autistického spektra (PAS) majú často problém pri napodobovaní ( hlavne v sociálnom kontexte, v sociálnych hrách), čo zase u  detí s MR obyčajne nie je problémom